Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Nonverbálna komunikácia v čase pandémie (2.)

Dátum: Rubrika: COVID-19 Zo seriálu: Nonverbálna komunikácia v čase pandémie

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Aktuálna epidemiologická situácia nás v rovine prevencie i nákazy nútiť odbúravať niektoré zaužívané komunikačné schémy, zvlášť v rovine nonverbálnych prejavov, haptiky pozdravu a s nimi spojených interakčných prejavov. Treba vedieť implementovať a vnášať aktuálne formy správania do kultivovanosti prejavu a do zmysluplného kultivovaného riadenia aj v školách a školských zariadeniach.V príspevku sa venujeme verejnej, sociálnej, osobnej, intímnej zóne v komunikácii v čase pandémie. Opíšeme aj zmeny komunikačnej haptiky v čase pandémie. Celý gestikulačne proxemický pandemický rozmer je založený na správnej organizácii a vzoroch od vedúcich pedagogických zamestnancov či vedúcich odborných zamestnancov. 

Dokončenie z predchádzajúceho čísla

Verejná, sociálna, osobná, intímna zóna v komunikácii v čase pandémie

Upevnené stereotypy i kultúrne vzorce správania len ťažko dokážu akceptovať, že rozmedzie na vzájomnú interakciu musí byť širšie. Musíme sa chrániť dostupnými odporúčaniami či nariadeniami. Samotní verejní činitelia i riadiaci pracovníci porušujú tieto nariadenia, možno niekedy nie zámerne, ale už spomínanou silou stereotypu, resp. prekonaním diskomfortu pri dosahovaní svojich cieľov.

V čase COVID-19 sa mení aj zonácia vzhľadom na epidemiologické opatrenia. Klasický rozmer verejnej sociálnej, osobnej i intímnej zóny sa posúva.

Verejná (oficiálna) vzdialenosť - Dodržiava sa pri komunikácii na verejnosti. Jej hranice sa pohybujú v rozmedzí od 2,50 ‒ 8 ‒ 10 metrov, čo umožňuje ešte priamu komunikáciu. Vyskytuje sa na zhromaždeniach, konferenciách, prednáškach, u hercov na javisku, vo vzťahu k hľadisku, v prejavoch politikov. Poslucháčom umožňuje vidieť celú postavu a pohyby hovoriaceho v priestore, nadväzovať s ním kontakt. Prevažujú slová, vzrastá potreba pohybov priestore, znásobujú sa kontakty očami, dotyková a dychová komunikácia je minimalizovaná. Aj táto zóna v čase pandémie nie je bezpečná a jej posun musí byť akceptovaný.

Sociálna vzdialenosť - Pohybuje sa v rozmedzí 1,20 – 2,50 m. Dodržiava sa v styku s osobami, ktoré dobre nepoznáme, pri úradných a obchodných rokovaniach, pri diskusii viacerých v skupine a pod. V tejto vzdialenosti komunikujúci hovoria o osobných, nie však dôverných veciach a vymieňajú si bežné informácie. Vyskytuje sa napríklad v rokovaniach medzi šéfom a podriadeným, medzi vykajúcimi si ľuďmi, na menších poradách, v škole pri skúšaní žiakov učiteľom. Hranicu sociálnej sféry vymedzuje pracovný stôl učiteľa v triede, predajný pult v obchode, pootvorené okienko v úradných budovách, sklo a pod. Človek má za týmito prekážkami pocit väčšieho psychického bezpečia. Predstavujú určitú bariéru, odstup, ochranu. V čase pandémie aj sociálna zóna nadobúda iné rozmery, používajú sa rôzne metódy, ako túto zónu síce akceptovať, ale dať jej dvojitú ochranu (rúško, maximalizácia odporúčanej vzdialenosti na 2,5m, prenesenie vzdialenosti do on-line priestoru).

Osobná vzdialenosť - Pohybuje sa v medziach od 45 cm – 1,20 m. Je to zóna ľahkého dotyku, do ktorej sa dostávajú priatelia, príbuzní, známi, susedia a vôbec ľudia, ktorí vedú osobné rozhovory. V hornej vzdialenosti od 75 ‒ 120 cm sa nachádzajú cestujúci v električke, autobuse, predávajúci a nakupujúci, ktorí sú obmedzení priestorom. Zóna predstavuje jednu z najrizikovejších, nakoľko ide o blízky kontakt face to face, z čoho pramení aj šírenie nákazy, preto treba túto zónu rozširovať, prípadne ju časovo minimalizovať.

Intímna vzdialenosť - Zóna, v ktorej sú ľudia v priamom kontakte od 0 ‒ 45 cm. Ide o komunikáciu medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi, priateľmi, medzi ľuďmi, ktorí často komunikujú o známych a dôverných veciach. Táto zóna je najviac riziková. V súčasnosti nerešpektovanie dištancu intímnej zóny prináša veľký problém v rovine už takmer nekontrolovateľného šírenia nákazy. Blízky kontakt na svadbách, či iných rodinných stretnutiach, oslavách spôsobili nekontrolovateľné šírenie vírusu. Intímna zóna sa stáva imperatívom zdravia zvlášť preto, lebo bolo zistené, že existujú nesymptomatickí chorí na COVID -19, ktorí touto cestou prenášajú ochorenie a počet nakazených, so symptomatickým zlyhávaním pribúda.

Z proxemického hľadiska je jasné, že je vhodné a priam žiadúce, aby sa všetky formy sociálnej interakcie od verejnej až po intímnu zónu minimalizovali a do popredia vystupujú telefonické, dištančné, online interakcie a tie, ktoré sú nevyhnutné, budú zónologizované na čo najbezpečnejšiu vzdialenosť. Celý gestikulačne proxemický pandemický rozmer je založený na správnej organizácii a vzoroch od vedúcich pedagogických zamestnancov či vedúcich odborných zamestnancov.

Zmeny komunikačnej haptiky v čase pandémie

Haptika predstavuje komunikačný prvok, ktorý v období pandémie, nielen v oblasti školstva, zaznamenáva značné posuny i obmedzenia. Dotykové správanie, dotyková komunikácia tvorí prvú a základnú formu dorozumievania medzi ľuďmi.

V ľudskej koži sa nachádza množstvo nervových hmatových zakončení, ktoré vyhodnocujú príjem informácií o pôsobení tepla, chladu, bolesti, chvenie, odpor, slasť, spolupatričnosť a pod.

Dotyková komunikácia je realizovaná hmatom a kedy, kde a koho sa ľudia dotýkajú pri komunikácií určujú sociálne pravidlá, vyplývajúce z kultúry daného národa.

Prienikom kultúr dochádza k tomu, že aj v našich školách kedysi bezproblémové pohladenie žiačika po hlave, ktoré vyvolávalo pozitívny vzťah medzi učiteľom a žiakom, dnes je už takmer neprípustné, pretože môže byť vnímaná, hlavne zo strany rodičov či okolia, ako nevhodné, podozrivé.

Lokšová (1993) uvádza päť rôznych kategórií dotykového správania:

  • profesionálny dotyk ‒ neosobný, vyplýva z profesionálneho zamerania, napr. ak sa lekár dotýka pacienta pri vyšetrení, krajčír pri meraní, kaderník pri umývaní, česaní vlasov, opatrovateľka pri obliekaní, kozmetička pri ošetrení pleti, pedikérka pri ošetrení chodidiel, manikérka nechtov a pod.,
  • spoločenský dotyk ‒ využíva sa ako zdvorilostný prejav spoločného styku, napr. podanie ruky, zdvorilostný prejav pomoci muža pri obliekaní kabáta dáme a pod.,
  • priateľský dotyk ‒ srdečnosť objatia, bozky na privítanie medzi priateľmi a pod.,
  • dôverný dotyk ‒ často spojený s náklonnosťou k inému, napr. ak rodičia hladkajú svoje deti a pod.,
  • sexuálny dotyk ‒ realizovaný ako erotický výraz príťažlivosti.

Dorozumievanie pomocou dotykov je veľmi účinné. Dotyk je oblasťou aj skrytých významov. Ak napríklad niekto hladí nejaký predmet, sám túži po pohladení. Niekedy je výklad významu dotyku ťažký alebo nejednoznačný.

PríkladPohyb nohou môže byť znakom hnevu, ale aj jemného „tajného“ upozornenia (napr. pod stolom) na určitú netaktnú situáciu a pod. Existuje bozk z priateľstva, z lásky, na útechu, pri gratulácií, ale aj „ judášsky bozk“.

Nie všetci ľudia kvalifikujú dotyky rovnako. Sú jedinci, ktorí nemajú radi žiadne dotyky, vyhýbajú sa im, odmietajú aj tie najzákladnejšie dotyky v rovine spoločenského styku. Prevláda u nich napätie, úzkosť. Škvareninová (1995) charakterizuje aj existenciu pocitu dotykového hladu. Trpia ňou opustené deti z detských domovov; deti, ktorým rodičia neprejavujú svoju lásku hladkaním, bozkami. Pre takéto deti je dotyk iných príjemný, očakávajú ho, ale majú aj obavy. Ich nedostatok spôsobuje strach, zakríknutosť, niekedy aj agresivitu a násilníctvo. Aj dospelí ľudia pod vplyvom životných okolností môžu byť dotykovo hladnými. Dorozumievanie pomocou dotykov sa uplatňuje len v rovine intímnej a osobnej zóny.

Podanie ruky a ruka ako zdroj možnej infekcie

V súčasnosti nastávajú zmeny hlavne z hľadiska kultúrou zaužívaného podania ruky, bozkov, pohladkania, potľapkania, objatia. Objatie je prejavom priateľstva, útechy, uspokojenia, je vyjadrením lásky najbližších, alebo akt priblíženia k tým, s ktorými by sme chceli v takom vzťahu byť. Podanie ruky je znakom pozdravu, prejavom zdvorilosti, vyjadrením dohody, symbol čestného úmyslu.

Súčasný zákaz tohto haptického aktu vyplýva z prísne protiepidemiologických opatrení. Zisťujeme, že nám chýba, ako prejav kultúrnosti pozdravu i vyjadrenia zdvorilosti.

Nahrádzanie dotyku dlane pri pozdrave dotykom lakťom, resp. dotykové i bezdotykové „give me five“ spôsobuje mnohé nedorozumenia. Niektorí sa snažia vyjadriť pozdrav úcty miernym úklonom. Cítia to ako intuitívnu alternatívou.

Európska únia nevydala pokyn ani odporúčanie k tejto veci, a tak stredoeurópsky národ tápe. Aj v samotnom europarlamente vidíme nonverbálnu pozdravovú nejednotnosť. Ani pozdrav v rukaviciach nemusí byťbezpečný. Objatia a priamy úzky kontakt na telo u športovcov môže spôsobiť šírenie vírusu. Bozky na mnohopočetných rodinných oslavách, svadbách, výročiach môžu byť zdrojom nákazy.

Veríme, že príde čas, keď sa zaužívané formy pozdravu vrátia do normálu a kedy si pripomenieme, aká dôležitá je mágia rúk. V rovine prezentačných zručností majú ruky významné miesto. Umenie podania ruky bude naďalej pečaťou osobnosti. Z podania ruky bude možné opäť veľa vyčítať o povahe, charaktere, individuálnych vlastnostiach, o vzťahu k partnerovi i o momentálnom psychosomatickom stave jedinca.

Pripomíname

Podanie ruky je sprevádzané intenzitou stisku, určitou vzdialenosťou, pohľadom, dĺžkou trvania podania ruky, spôsobom uchopenia partnerovej ruky, potrasením, napr.:

  • energický stisk je znakom otvorenej, optimistickej a vitálnej povahy, môže v sebe skrývať aj prvky agresivity a železnej disciplíny; partneri, ktorí sú rovnocenní, si podávajú ruky vo zvislej polohe;
  • slabý stisk je znakom pasivity, osamelosti a bojazlivosti, typický je pre ľudí, ktorí sa snažia ukryť svoje črty pred inými;
  • mäkký stisk vyvoláva u partnera negatívne pocity, symbolizuje precitlivenosť, emocionalitu;
  • ruka podávaná dlaňou dohora predstavuje zištnosť, vypočítavosť, niekedy aj vysokú potrebu pocitu priateľstva, spontánnosť, nedostatok vnútornej rovnováhy;
  • ruka podávaná zhora nadol je znakom sebavedomia, nadradenosti, namyslenosti.

Ľudia, ktorí podávajú ruku dlaňou nadol, majú o sebe veľmi vysokú mienku, iných si cenia menej. Podávanie niekoľkých prstov svedčí o neúprimnosti, chladnosti, nedôverčivosti, strachu zo styku s inými ľuďmi, o patologickej submisivite alebo odmietavosti.

Záver

Každá pandémia má svoje vrcholy i poklesy. Každá zmení spoločnosť aspoň na určitú dobu. Každá však celkom určite prináša aj vzdor, nedôveru, nové formy interakcie a každá pandémia je zároveň príležitosťou pre reálne poznanie hodnôt a charakterov. Dlhodobo sa potvrdzuje psychologický fakt, že riadiaci pracovník na akomkoľvek type škôl je vzorom pre kultivované správanie, flexibilitu, ktorá je nevyhnutná v nových formách interakcie. Súčasná pandemická situácia akcentuje fakt, že rozmer sebareflexie a následnej autokorekcie správania sú významnou hodnotou človeka a v každej dobe reprezentujú reálny obraz jedinca. Treba vedieť implementovať a vnášať aktuálne formy správania do kultivovanosti prejavu a do zmysluplného kultivovaného riadenia škôl a školských zariadení.

LITERATÚRA:

  1. GOLEMAN, D. 1997. Emoční inteligence. Columbus : Praha. ISBN 978-80-7359-334-6.
  2. GROSS, S. F. 2000. Vztahová inteligence. Management Press. ISBN 9788092612369.
  3. JOHNSON, R. 2014. Kľúč k emocionálnej inteligencii. Ikar : Bratislava. ISBN 80-7118-683-X.
  4. LOKŠOVÁ, I., PORTÍK, M. 1993. Pedagogická komunikácia. UPJŠ Prešov.
  5. SOROKOVÁ, T. 2019. Efektívna komunikácia v riaditeľni. Wolters Kluwer, Praha. ISBN 9788075985378.
  6. ŠKVARENINOVÁ, O. 1995. Rečová komunikácia. SPN : Bratislava.


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály