Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Negatívne vplyvy rodičovského sporu na dieťa

Dátum: Rubrika: Škola a rodina

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V príspevku reflektujeme situácie, ktoré sú spravidla následkom rodičovského konfliktu a negatívne vplývajú na dieťa, žiaka. Rozpad rodiny a alternatívna úprava výkonu rodičovských práv a povinností nie je ojedinelou situáciou. Nezriedka sa v prípade nevyriešeného sporu rodičov stáva škola nepriamym aktérom a miestom pre pokračujúci spor. Zameriame sa na školy ako určité autority, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní príčin negatívnych rozvodových, rozchodových a obdobných javov. 

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností

Práva a povinnosti rodičov a detí a alternatívne možnosti ich úpravy formou dohody, resp. súdneho rozhodnutia upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Rodičovské práva a povinnosti sú v Zákone o rodine špecifikované demonštratívne. Zákon neobsahuje celkový výpočet práv a povinností rodičov. Dôvodom je, že nemožno v texte zákona obsiahnuť celý obsah tejto dynamickej problematiky a nemožno ho legislatívne ohraničiť.

Zákon o rodine v ustanovení § 28 delí rodičovské práva a povinnosti na tri základné oblasti:

  • sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývin maloletého dieťaťa;
  • zastupovanie maloletého dieťaťa;
  • správa majetku maloletého dieťaťa.

Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, bez ohľadu na rodinný stav. Je podstatné, aby rodičia pri výkone týchto práv a povinností chránili záujmy maloletého dieťaťa. Rodičia nemôžu svoje práva a povinnosti vykonávať tak, aby zasahovali do práv detí.

Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú obaja rodičia, kým nebol výkon rodičovských práv a povinností modifikovaný právoplatným súdnym rozhodnutím. A to bez ohľadu na to, či ide o konečné súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v rámci rozvodového konania alebo mimo takéhoto konania pri pároch, ktoré nie sú zosobášené. Nevynímajúc situácie, ktoré nevyplývajú z rodičovského konfliktu, ale príčiny sú na strane jedného z rodičov, napr. situácie odôvodňujúce obmedzenie alebo pozastavenie výkonu rodičovských práv alebo keď bol rodič rodičovských práv a povinností pozbavený. V neposlednom rade sú to okolnosti, keď bol jeden z rodičov obmedzený spôsobilosti na právne úkony alebo je rodič neznámy.

Súd má právo vydať aj dočasné rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia v prípadoch, ak treba dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Zákon nevylučuje, aby sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodli aj samotní rodičia. Z dôvodu, že ide o dohodu rodičov o tretej osobe – o ich spoločnom maloletom dieťati, aby takáto dohoda bola vykonateľná, podlieha schváleniu súdom. Súd, ak zistí, že dohoda je v súlade so zákonom a najlepším záujmom dieťaťa, dohodu schváli formou rozsudku a dohoda bude plne vykonateľná.

Ak sa niektorý z rodičov bude domáhať, aby škola napr. nekonala s druhým rodičom vo veciach, v ktorých by mal právo zastupovať maloleté dieťa ako jeho zákonný zástupca, musel by tento rodič preukázať modifikáciu výkonu rodičovských práv a povinností súdom, alebo iným relevantným súdnym rozhodnutím.

Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov

Častým omylom škôl a školských zariadení, ale aj rodičov je domnienka, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov automaticky znamená, že tento rodič má neobmedzené rodičovské práva a povinnosti. Samotné zverenie do osobnej starostlivosti znamená určenie, s ktorým rodičom bude dieťa žiť a kto bude vykonávať základnú starostlivosť o dieťa. Zverením sa druhý rodič nezbavuje vo zvyšku rodičovských práv a povinností. Spravidla súdy výslovne určujú, že správu majetku dieťaťa a jeho zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia. Dôvody na úpravu alebo obmedzenie rodičovských práv a povinností aj v týchto bodoch nie sú vylúčené. Ak takéto rozhodnutie vydané nebude, škola aj rodičia musia akceptovať, že napr. v otázkach výchovy, výberu školy a mimoškolských aktivít zostávajú zachované rodičovské práva a povinnosti obom rodičom.

Výkon rodičovských práv a povinností jedným z rodičov

Zákon o rodine upravuje situácie, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Je to v prípadoch, keď súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, napr. v rozsudku o rozvode alebo v samostatnom rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nie je vylúčené, že súd toto dočasne upraví neodkladným opatrením, pričom toto opatrenie má platnosť do rozhodnutia vo veci samej, resp. ak bude neodkladné opatrenie zrušené iným spôsobom. Rovnako je to v prípade, ak druhý z rodičov nežije, nie je známy, resp. ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Súd môže rodičovské práva a povinnosti niektorému z rodičov pozastaviť, ak mu vo výkone týchto práv a povinností bráni závažná prekážka a zároveň to je v záujme maloletého dieťaťa. Súd môže v záujme maloletého dieťaťa výkon rodičovských práv obmedziť, ak rodič žije trvalo neusporiadaným spôsobom života, svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonáva vôbec, alebo nezabezpečuje výchovu maloletého dieťaťa. V situáciách, kedy rodič svoje rodičovské práva a povinnosti zneužíva najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, môže rodičia dokonca úplne pozbaviť výkonu jeho rodičovských práv. Platí to aj v situácii, kedy rodič svoje práva a povinnosti napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbával.

Práva a povinnosti zákonného zástupcu žiaka

Rodič dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) určité práva a povinnosti. Škola nesmie tieto práva rodičovi upierať, pokiaľ mu neboli rodičovské práva právoplatným súdnym rozhodnutím upravené, obmedzené, pozastavené, resp. nenastala jedna zo zákonom predpokladaných situácií.

Rodič maloletého dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má vo vzťahu k škole, školskému zariadeniu právo:

  • žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania poskytovali deťom, žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne podľa súčasného poznania sveta, princípov a cieľov výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
  • oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy, školského zariadenia a školským poriadkom,
  • byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
  • na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
  • zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy, školského zariadenia,
  • vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy, školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
  • byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

Rodič maloletého dieťaťa ako jeho zákonný zástupca má vo vzťahu k škole, školskému zariadeniu povinnosti:

  • vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,
  • dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,
  • dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,
  • informovať školu, školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
  • nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

Rozhodovanie rodičov o podstatných veciach

Všetky rozhodnutia rodičov, ktoré sa týkajú spoločného dieťaťa, musia nevyhnutne rešpektovať záujmy maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, môžu sa obrátiť na súd, ktorý vec posúdi a rozhodne. Takéto súdne konanie treba odlíšiť od súdneho konania, v ktorom dochádza k všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Zatiaľ čo v prípade nezhody rodičov súd rozhoduje o individuálnej veci (do ktorej školy dieťa zapísať, ktorý spôsob liečby zvoliť), konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností hovorí o všeobecnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorá bude platiť všeobecne na súdom stanovené obdobie.

Tieto situácie treba odlišovať najmä z dôvodov účinkov prípadnej dohody rodičov. Dohoda rodičov o podstatných veciach sa vzťahuje ku konkrétnej situácii a nevyžaduje sa schválenie dohody súdom, napr. rodičia dospeli k dohode, že dieťa bude generálne zastupovať iba jeden z rodičov, dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti iba jednému z rodičov. Takáto dohoda by bola vykonateľná až po schválení súdom. Svojim charakterom by to bola dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Problémy školy v prípade sporu rodičov

Nezriedka sa stáva, že jeden z rodičov preukáže škole právoplatné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým mu bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň upozorňuje školu, že nesmie s druhým rodičom konať vo veci maloletého dieťaťa, informovať ho o výsledkoch dieťaťa a podobne. Škola sa dostáva do konfliktu so vzájomnými požiadavkami a očakávaniami rodičov. Ak škola bola informovaná o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (nie je rozhodujúce či je úprava dočasná alebo trvalá), je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a riadiť sa ním. Ak zo súdneho rozhodnutia nevyplýva, že by druhý rodič bol obmedzený na práve zastupovať maloleté dieťa, škola s takýmto rodičom musí konať ako so zákonným zástupcom.

V praxi škôl a školských zariadení sa čoraz viac vyskytujú situácie, ktoré priamo alebo nepriamo vplývajú na ich vlastnú činnosť a sú dôsledkom rodičovského sporu. Nepriamo tieto spory vplývajú na vyučovací proces.

Príklad: Žiak nie je pripravený, sústredený, deprimovaný, nemá pripravené školské pomôcky. Rodičia sa úmyselne sabotujú, napr. pri preberaní odovzdávaní dieťaťa druhému rodičovi úmyselne neodovzdajú školskú tašku s príslušnými učebnými pomôckami.Dieťa si kupujú liberálnejším režimom výchovy, napr. namiesto prípravy do školy zvolia dieťaťu iný program.

Škola je do sporu rodičov zapojená napríklad vtedy, keď rodič, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti, sa pokúša s dieťaťom nadviazať kontakt priamo v škole na „neutrálnej” pôde mimo súdom stanovený čas. Tieto situácie nezriedka môžu vyžadovať prítomnosť polície. Zároveň sa stávajú aj situácie, kedy sa rodičia nedohodnú na podstatných veciach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, napr. zápis na konkrétnu školu, voľba medzi etickou a náboženskou výchovou, zápis na mimoškolské aktivity. Často tento spor nemá základ v odlišnom názore rodičov, ale je výsledkom snahy o vzájomnú pomstu rodičov prostredníctvom dieťaťa.

Výchovné opatrenia podľa Zákona o rodine

Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine môže každý, kto sa dozvie o nevhodnom správaní detí, ako že rodičia porušujú svoje rodičovské povinnosti, resp. že rodičovské práva zneužívajú, oznámiť tieto skutočnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Takéto oznámenie môže spraviť škola aj školské zariadenie, ktorá má podozrenie z porušovania práv dieťaťa jeho rodičmi, a to nielen v prípade aktívnych zásahov do práv dieťaťa, ale aj v prípade pasívneho sporu rodičov.

Príklad: Dieťa zo školy nie je vyzdvihnuté, lebo rodičia spolu nekomunikujú.

Rodičovský spor nevzniká iba v prípade rozvodov a rozchodov, ale rodičovský spor môže vzniknúť aj pri manželoch, ktorí sú zosobášení. V praxi sa vyskytujú aj situácie, na ktoré reflektuje známy vtip „súdim sa s manželkou o deti, ani ona ich nechce”. Z týchto dôvodov má súd právo upraviť výkon rodičovských práv a povinností aj bez návrhu rodičov, napr. z podnetu starých rodičov, školy, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak súd zistí, že práva dieťaťa sú zanedbávané z dôvodu sporu rodičov, súd má právo aktívne zasiahnuť aj bez toho, aby o takýto zásah požiadali priamo rodičia.

Oprávnenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí”) je každý povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“) na porušovanie práv dieťaťa. UPSVaR má právo prijať opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov.

Ak UPSVaR zistí, že dieťa alebo rodičia potrebujú pomoc, pretože nie sú schopní riešiť problémy, konflikty v rodine, resp. sa prispôsobiť novej situácii v rodine, môže navrhnúť napr. mediáciu ako odbornú metódu na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, resp. iné odborné metódy na podporu obnovy alebo rozvoja rodičovských zručností, riešenia výchovných problémov, sociálnych problémov a iných problémov v rodine a v medziľudských vzťahoch.

UPSVaR má právo zisťovať:

  •  rodinné, bytové a sociálne pomery dieťaťa,
  •  informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa,
  • záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa,
  •  názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi.

Tieto opatrenia má UPSVaR ako prostriedky na zmiernenie situácie a pomoc rodičom a dieťaťu. Nie je vylúčené, že rodičia spolupracovať nebudú, resp. pomoc odmietnu. Vtedy má podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí úrad právo zasiahnuť autoritatívne, prípadne prostredníctvom súdu.

Mediácia ako vhodná forma riešenia 

Okrem možností školy prijať opatrenia podľa školského zákona, resp. oznámiť situáciu dieťaťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu, má škola ako určitá autorita a nezávislá osoba možnosť rodičom odporučiť mediáciu na rýchle a efektívne vyriešenie či už jednorazovej nezhody alebo komplexného rodičovského sporu.Tento postup nie je zákonnou povinnosťou školy, napriek tomu môže byť efektívny. Najväčším problémom mediácie je, že je dobrovoľná a pre možnosť využitia mediačných služieb sa musia zhodnúť obaja rodičia. Tík mediácii často nepristúpia, či už z dôvodu strachu, nedôvery, nevedomosti.

V Českej republike bol prijatý zákon, ktorý umožňuje súdu nariadiť rodičom prvé informatívne stretnutie u mediátora. Zároveň na viacerých súdoch v súčasnosti prebiehajú pilotné projekty v poručníckej agende, ktoré efektívne rodičov vedú k uvedomeniu si problému a vplyvu sporu na deti a s veľkou úspešnosťou na informatívnych stretnutiach súdny úradník rodičov odkáže na vyhľadanie mediačnej, resp. inej odbornej pomoci.

V prípade podozrenia školy alebo školského zariadenia na negatívny vplyv rodičovského sporu na dieťa nemusí byť účelné robiť okamžite oznámenia na súd, resp. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Riaditeľ školy má možnosť pozvať si oboch rodičov na pohovor a v rámci svojich kompetencií vysvetliť rodičom situáciu ohľadom výchovy a vzdelávania dotknutého dieťaťa a upozorniť ich na oznamovacie povinnosti školy. Zároveň rodičia môžu dostať priame informácie o možnostiach mimosúdneho riešenia problému formou mediácie.

Rodičia môžu osloviť ktoréhokoľvek mediátora, ktorý vykonáva mediáciu podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediácii”), prípadne im mediáciu môže sprostredkovať UPSVaR. Škola v danom prípade nevystupuje v pozícii mediátora. Je zapojená do štádia dosiahnutia dohody o riešení sporu mediáciou, teda do doby, keď sa rodičia reálne zhodnú na potrebe riešenia problému a na mediácii samotnej. Ideálnou alternatívou pre školy, školské zariadenia je nadviazať spoluprácu s komerčným mediátorom, ktorý bude ochotný poskytnúť rodičom úvodnú konzultáciu v priestoroch školy alebo priamo v priestoroch mediačnej kancelárie. Je veľa mediátorov, ktorí v rámci svojej činnosti poskytujú úvodné konzultácie zdarma.

Z praxe je zrejmé, že rodičia mediáciu nevyužívajú z dôvodu nízkej informovanosti o tejto možnosti, resp. dôvodu nevedomosti o negatívnom vplyve sporu rodičov na ich dieťa. Škola môže upozorniť rodičov na dopady na dieťa a rovnako na povinnosť ohlásiť negatívny stav konfliktu rodičov na dieťa orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne súdu.

! Upozorňujeme

Informatívne sedenie s rodičmi a apelácia na mimosúdne riešenie sporu nie je vhodné pri všetkých situáciách. V prípade, ak má škola alebo školské zariadenie podozrenie, že dieťa alebo jeden z rodičov je obeťou trestného činu (napr. týranie blízkej a zverenej osoby), je povinnosťou štatutárneho orgánu túto skutočnosť bezodkladne ohlásiť orgánom činným v trestnom konaní a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Záver

Riešenie rodičovského sporu nie je priamou zodpovednosťou školy a školského zariadenia. Pretrvávajúci spor však negatívne vplýva na žiaka a môže priamo alebo nepriamo vplývať na chod školy a výchovno-vzdelávací proces. Škola má možnosť poskytnúť rodičom informácie o zhodnotení situácie zo strany školy, o právach školy, o možnostiach rodičov vyhľadať odbornú pomoc. Takýto postup nemá finančný dopad na rozpočet školy.



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály