Vyhľadávanie v online časopise

Online časopis

Hlavná stránka Manažment školy v praxi Ročník 2020 Vydanie 6/2020

Možnosti školy v oblasti nešpecifickej prevencie

Dátum: Autor/i: prof. doc. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD. Rubrika: Prevencia

V príspevku sa zaoberáme možnosťami školy v oblasti nešpecifickej prevencie. Vážnym problémom pri realizovaní školskej prevencie je nedostatok času na realizovanie aktivít špecifickej prevencie. Nešpecifická prevencia je časovo nenáročnejšia a môžu ju realizovať všetci učitelia. Pozornosť venujeme školskej socializácii, výchove k prosociálnosti, pozitívnej klíme, efektívnemu riešeniu konfliktov, opodstatnenosti disciplíny a zásadnému školskému dokumentu – školskému poriadku.

Špecifická a nešpecifická prevencia

Škola je profesionálna výchovná a vzdelávacia inštitúcia, ktorá plní viaceré funkcie. Zásadnú úlohu zohráva aj v oblasti prevencie problémového či rizikového správania žiakov. Najväčšia pozornosť je venovaná špecifickej prevencii, ktorá sa zameriava na jednotlivé druhy problémového či rizikového správania. Okrem špecifickej prevencie treba v škole realizovať aj nešpecifickú prevenciu. Podľa B. Krausa (2014) by v prevencii mala zohrávať zásadnú úlohu nešpecifická prevencia, ktorá je stále podceňovaná.

V rámci nešpecifickej prevencie treba u žiakov rozvíjať sociálne spôsobilosti, podporovať efektívne riešenie problémov a konfliktov, rozvíjať sociálnu komunikáciu, empatiu i asertívne správanie.

Činnosť školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní (koordinátora prevencie) sa najčastejšie spája s aktivitami špecifickej prevencie. Preventívne plány školy, plány práce koordinátorov obsahujú väčšinou plány na realizovanie preventívnych aktivít, ktoré sa cielene zameriavajú na konkrétny sociálno-patologický jav, rizikové či problémové správanie.

Školská socializácia

L. Bizíková (2018) uvádza, že sa ukazuje, že škola si nie vždy dostatočne uvedomuje svoje dôležité poslanie smerom k socializácii žiakov (t. j. prenosu hodnôt, noriem a vzorcov kultúry našej spoločnosti), čo naznačuje skutočnosť, že sa výraznejšie sústreďuje na proces vzdelávania, sprostredkovania poznatkov. Dôležitou súčasťou procesu socializácie v škole je minimalizácia vzniku alebo miery rizikového správania či konania u detí a žiakov počas senzitívneho obdobia školskej dochádzky. Týmto sa kreujú u novej generácie základy pre integritu ich osobnostia pozitívne rozhodnutia na ich ďalšej životnej ceste a v prospech spoločnosti.

Školská socializácia má podľa M. Procházku (2019) množstvo špecifík, ktoré vychádzajú z:

  • rozmanitosti školských tried,
  • dlhodobého pôsobenia sociálnych vplyvov,
  • koncentrácie tohto pôsobenia do citlivého obdobia vývinu žiaka.

Škola je sociálnym prostredím, kde sa stretávajú dva socializačné systémy, na ktoré sa musí žiak adaptovať. Naučiť sa, čo v systéme založenom na formálnom poriadku dospelých znamená byť žiakom a v systéme neformálneho poriadku byť spolužiakom. Pokiaľ dochádza k vzájomnému neporozumeniu, vzniká medzi uvedenými socializačnými systémami napätie a medzi jeho aktérmi narastá silnejšia vrstva odporu. Tam, kde je odstup, nemáme šancu preniknúť do názorov, hodnôt, noriem žiakov. Ciele prevencie sú plnené iba formálne, nedochádza k zvnútorneniu pedagogického pôsobenia.

Štátne vzdelávacie programy v Slovenskej republike prostredníctvom vzdelávacích oblastí a prierezových tém preferujú vo výučbe medzipredmetový prístup, čiže kooperáciu v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami. Medzi všeobecné ciele výchovy a vzdelávania patrí rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov. Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové témy.

Preventívny rozmer nachádzame najmä v prierezových témach:

  • osobnostný a sociálny rozvoj,
  • ochrana života a zdravia,
  • dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke,
  • mediálna výchova,
  • multikultúrna výchova a i.

Empatia a prosociálne správanie

Nevhodné správanie žiakov rôznej intenzity a závažnosti sa odzrkadľuje aj v každodennej práci učiteľov základných a stredných škôl. Prvé problémy sa začínajú objavovať a prejavovať v čoraz nižších vekových kategóriách. Protiváhou je empatia a prosociálne správanie. Výchovu k prosociálnosti možno považovať za významný prostriedok nešpecifickej prevencie.

Prosociálnosť znamená urobiť niečo pre druhých aj vtedy, keď z toho nemáme bezprostredný prospech.

Prosociálne správanie sa vnútorne člení na altruistické, pomáhajúce a kooperatívne. V bežných životných podmienkach u žiakov predstavuje kooperatívne správanie najrozšírenejší typ prosociálneho správania. Prináša úžitok všetkým účastníkom.

Prosociálnosť najviac rezonuje v prierezovej téme osobnostný a sociálny rozvoj, ktorá ponúka učiteľom možnosti pre ovplyvňovanie osobnostného rozvoja žiakov, reflektuje spoločenské výzvy a dynamické zmeny v spoločnosti. Má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej hlavným cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt. Prostredníctvom nej sa zároveň s vedomostným rozvojom žiakov cielene rozvíjajú aj ich osobné a sociálne kompetencie. Umožňuje sa im rozmýšľať o sebe, o svojom aktuálnom živote, vzťahoch s ľuďmi a o smerovaní v budúcnosti. Vedie ich k uplatňovaniu svojich práv a k rešpektovaniu názorov, potrieb a práv ostatných. Usmerňuje ich, ako chrániť svoje zdravie a odolávať rizikám. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k pozitívnej sociálnej klíme školy, dobrým vzťahom medzi žiakmi a medzi učiteľmi a žiakmi. V prosociálnej výchove je vhodné využívať aktivizujúce metódy, ktoré zvyšujú angažovanosť žiakov, napr. inscenačné metódy, diskusné metódy, metódy riešenia problémov a pod.

Štátna školská inšpekcia Slovenskej republiky vykonala v školskom roku 2018/2019 inšpekcie v 79 základných a 25 stredných školách (13 gymnázií a 12 stredných odborných škôl), v rámci ktorých zisťovala bezpečnosť školského prostredia a vzťahy medzi aktérmi vzdelávania.

Počas komplexných inšpekcií v školskom roku 2018/2019 zistili[1]:

Na základných školách bolo šikanovanie takmer vo všetkých kontrolovaných školách prítomné. Obeťou šikanovania bolo viackrát 16,9 % žiakov. Svedkom šikanovania bolo jedenkrát alebo viackrát až 40,3 % opýtaných. Agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete, ale často aj mimo priestorov školy a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. Za najčastejšie sa vyskytujúci prejav šikanovania označili respondenti ponižovanie, urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky. V priestoroch škôl sa stretávali aj s telesným napadnutím, bitkou, kopaním, týraním, s vandalizmom, ničením osobných vecí, ale aj s vyhrážaním sa prostredníctvom internetu, mobilu.

Vo vzťahu ku klíme, na základe odpovedí žiakov možno konštatovať, že v 78 % škôl oslaboval vytváranie priaznivej atmosféry vyučovania najmä málo ústretový vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi. Hodiny sa vyznačovali len ojedinelým poskytovaním príležitostí na slobodné vyjadrovanie názorov, nedostatočným vedením žiakov k aktívnej diskusii a k prevzatiu zodpovednosti za svoje konanie a správanie. Kritické stanovisko (skôr nie, rozhodne nie) k hodnoteniu vyučovacích hodín zaujalo 31,2 % žiakov, niektoré vyučovacie hodiny považovali žiaci za nezáživné. V 69 % ZŠ neviedli učitelia žiakov k aktívnemu činnostnému učeniu sa, k hľadaniu vlastného efektívneho spôsobu učenia sa, v malej miere zohľadňovali osobitosti jednotlivcov, ich potreby, záujmy. Z odpovedí pedagogických zamestnancov v dotazníku vyplynulo, že v 11 % kontrolovaných škôl bol vzájomný vzťah medzi pedagógmi poznamenaný napätím, nedôverou a neprispieval k vytváraniu pozitívnej klímy. Odpovede žiakov potvrdzovali, že učitelia im na vyučovacích hodinách len zriedka poskytovali priestor na rozvíjanie ich sociálnych a občianskych zručností. Viac ako polovica žiakov považovala vyučovanie za stereotypné, nezáživné. V 69 % škôl absentoval osobný, úprimný záujem učiteľov o hlbšie poznanie žiakov, ich záujmov, potrieb. Vedúci pedagogickí zamestnanci v spolupráci s príslušnými inštitúciami nevenovali dostatočnú pozornosť vzdelávaniu a poskytovaniu metodickej či odbornej pomoci pedagogickým zamestnancom vrátane, koordinátorov prevencie, výchovných poradcov. Vo viac ako tretine z kontrolovaných subjektov dochádzalo k formálnemu zaisteniu bezpečného prostredia škôl, k menej aktívnej podpore pedagógov vytvárať také prostredie školy, v ktorej by pociťoval každý žiak pocit bezpečnosti, komfortnosti a primeranej úspešnosti vo vzdelávaní.

Na stredných školách pocit bezpečia chýbal v škole 8,5 % žiakom. Dané zistenie podporovali aj výsledky dotazníka žiakov, podľa ktorých bol šikanovaniu vystavený takmer každý 15-ty žiak strednej školy nielen na miestach mimo školy, ale aj v čase prestávok v triedach, na chodbách alebo toaletách. Prevažne išlo o šikanovanie verbálneho charakteru spojené s ponižovaním, urážaním, zastrašovaním či nadávkami. Vzťah učiteľov a žiakov bol negatívne ovplyvňovaný na gymnáziách i v stredných odborných školách komunikačnou bariérou spočívajúcou v nedostatku vytvorených príležitostí pre žiakov na diskusiu a slobodné vyjadrovanie názorov. Pedagógovia len čiastočne prejavili záujem o komplexnú osobnosť žiaka, charakteristickejšie pre nich boli skôr prejavy individuálneho prístupu k jednotlivcom na základe ich schopností. Problémy vo vzťahovej oblasti, ktoré zásadne ovplyvňujú kultúru všetkých vzťahov v školskom prostredí, boli identifikované aj priamo v učiteľskej komunite. V dotazníkoch (zadaných 832 pedagogickým zamestnancom) negatívne vzťahy a vzájomnú nedôveru medzi učiteľmi priznali pedagogickí zamestnanci až v 5 školách.

Riešenie konfliktov

V škole sa treba zamerať aj na zlepšovanie sociálnych zručností žiakov a riešenia konfliktov. Neriešené konflikty v škole a v rodine sú častým motívom:

  • šikanovania a kyberšikanovania,
  • samovrážd a samovražedných pokusoch u detí a mládeže,
  • útekov z domu.

Konflikty sú však prirodzenou súčasťou ľudského života, vyskytujú sa aj v školskom prostredí (medzi žiakmi, žiakmi a učiteľmi, učiteľmi a rodičmi žiakov, medzi zamestnancami školy). Je nutné naučiť žiakov správne riešiť konflikty, asertívne a najmä neagresívne.

Konflikty môžu mať aj pozitívne stránky, napr. vyjasnia sa postoje, zvýši sa zaangažovanosť, dokonca môžu zvýšiť výkon. Ak sa konflikty riešia, môžu spôsobiť konštruktívne zmeny.

Pri riešení konfliktov medzi žiakmi je vhodné využiť tzv. rovesnícku mediáciu, ktorápredstavuje riešenie sporov a konfliktov medzi žiakmi prostredníctvom rovesníckych mediátorov. D. Bieleszová (2013) uvádza výhody rovesníckej mediácie z pohľadu žiakov i učiteľov. Z pohľadu žiakov rovesnícka mediácia učí tolerancii, trpezlivosti, rešpektu (pomáha chápať vzájomné odlišnosti), vedie k zodpovednosti, dôvere, k orientácii v emóciách, kritickému mysleniu, samostatnosti, aktívnemu počúvaniu a k spolupráci. Výhody rovesníckej mediácie z pohľadu učiteľa vedú k spolupráci, šetrí sa čas učiteľa, zlepšujú sa vzťahy a vytvára sa atmosféra dôvery. Využitie rovesníckej mediácie v škole prináša mnohé výhody, možno ju vnímať aj ako efektívnu formu nešpecifickej prevencie.

Efektívna komunikácia

Komunikácia zohráva v medziľudských vzťahoch dôležitú úlohu. Ako uvádza J. Danek (2018) medziľudské vzťahy sú tým dokonalejšie, čím je medzi ľuďmi lepšia komunikácia, lebo prostredníctvom slov a informácií je možné, pri zachovaní dobrých vzťahov a porozumenia, veľa problémov vyriešiť. Žiaci sa musia v procese vzdelávania a výchovy v školách naučiť prezentovať sa svojimi vedomosťami, zručnosťami, názormi a stanoviskami.

Súčasti efektívnej komunikácie uvádzajú Z. Bakošová a kol. (2011) nasledovne:

  • Podporujúca komunikácia: jej súčasťou je úcta, slušnosť, záujem o človeka, je sprevádzaná pozorným počúvaním.
  • Asertívna komunikácia: asertívne komunikujúci človek jasne formuluje a definuje myšlienky, jeho reč je zrozumiteľná, očný kontakt priamy, asertívna komunikácia učí s nadhľadom a v kľude odmietnuť manipuláciu.
  • Popisná komunikácia: pri nej hovoriaci opisuje, vykresľuje situáciu, dosiahnutý jav, je opakom posudzujúcej komunikácie, ktorá vyvoláva nepríjemné pocity a nevzbudzuje ochotu pokračovať v komunikácii.
  • Diplomatická komunikácia: využíva stratégie taktu a úcty ku komunikujúcim partnerom. Diplomatické taktiky a zásady sa zvyčajne používajú v priebehu pracovného rokovania, v edukačnej praxi a sociálnej oblasti by však formalizmus nemal nahradiť otvorenosť sprevádzanú slušnosťou.

Efektívna komunikácia a korektné pracovné vzťahy sú dôležité aj medzi zamestnancami školy, zásadnú úlohu zohráva manažment. Školy s nezdravou klímou podľa D. Bieleszovej (2019): uprednostňujú krátkodobé riešenia pred dlhodobými víziami, porušujú vnútorné normy bez povšimnutia, nemajú jasné pravidlá hodnotenia pedagogických a odborných zamestnancov, nemajú koncepciu riešenia konfliktov a problémov, neuplatňujú žiadne postupy riešenia sťažností, nemajú jasné komunikačné cesty vnútri organizácie, nemajú jasné kompetencie, resp. zodpovedné osoby nevyužívajú kompetencie v súlade s pracovnou pozíciou.

Pozitívna sociálna a psychická klíma v škole

Vytváranie pozitívnej sociálnej a psychickej klímy v škole a v triede je zásadné. Charakter vzťahov v škole ovplyvňuje pocit bezpečia i výkonnosť žiakov, má vplyv aj na učiteľov. Klíma školy výrazne ovplyvňuje žiakov i zamestnancov školy buď v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Školská prevencia má prispievať k vytvoreniu sociálnej klímy, ktorá nie je priaznivá k podpore a rozvoju nevhodného – problémového či rizikového správania.

Vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole s otvorenými a priateľskými vzťahmi patrí k základom nešpecifickej prevencie. Sociálna klíma triedy je súčasťou sociálnej klímy školy a navzájom sa ovplyvňujú.

Dôležitú úlohu pri tvorbe pozitívnej klímy má učiteľ. Podľa L. Hasajovej (2016) učiteľ podporuje sociomorálny rozvoj žiakov na základe:

  1. Prijatia a akceptácie základných psycho-sociálnych hodnôt, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské spolužitie (úcta, podpora duševnej a telesnej funkčnosti, sociálny poriadok budovaný na základe sociálneho spolužitia a sociálnej kooperácie).
  2. Uspokojovanie potrieb žiakov spojených s motiváciou a učením (žiaci majú v procese učenia možnosť voľby a možnosť tvorivého priestoru).
  3. Zisťovanie stavu disciplíny v triede, identifikácia rôznych foriem a závažnosti nevhodných prejavov správania sa. Systematické riadenie prevencie a nápravy nežiadúceho správania sa v triede. 

S. Bellová, G. Siváková, K. Tišťanová (2019) za veľmi dôležité považujú úplne prvé, úvodné stretnutie učiteľa so žiakmi na začiatku školského roka. Tieto okamihy bývajú často podceňované, no sú nesmierne dôležité pri vytváraní autority učiteľa v triede a budovaní dobrej, pozitívnej a bezpečnej klímy v triede.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť školy pozitívne ovplyvňuje priaznivá klíma a vytváranie atmosféry bezpečia a dôvery, čo vyhodnocuje aj Štátna školská inšpekcia. Škola podporuje vytváranie podnetného a podporujúceho prostredia a kultúry, ktoré poskytujú žiakom priestor na slobodné myslenie, vyjadrovanie a príležitosť na otvorený, kritický dialóg.

V zmysle kritérií hodnotenia na školský rok 2019/2020 sa uvádza:

Vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi poskytuje žiakom pocit istoty, fyzického i psychického bezpečia, podporuje priaznivú atmosféru. Pedagogickí zamestnanci považujú klímu školy za otvorenú. Učitelia cielene podporujú osvojenie si a využívanie efektívnych stratégií učenia sa. Škola systematicky buduje partnerské vzťahy so zákonnými zástupcami žiakov s akcentom na posilňovanie vzájomnej dôvery a spolupráce. Vytvorený súbor hodnôt školy, spôsob komunikácie a správania aktérov výchovy a vzdelávania podporujú bezkonfliktné spolužitie a rešpektovanie individuality každého žiaka bez ohľadu na odlišnosti (etnický pôvod, jazyk, zdravotné znevýhodnenie, sociálno-ekonomicky znevýhodnené prostredie, kultúra a pod.). [2]

Disciplína

Zaistenie bezpečnosti v školách je dôležitou podmienkou pre zdravý psychický vývoj žiaka v procese jeho výchovy a vzdelávania. Disciplína predstavuje jeden zo základných faktorov prevencie problémového správania žiakov. Disciplínu treba chápať ako poriadok a dodržiavanie jasne stanovených pravidiel. Disciplína musí byť založená na dodržiavaní školského poriadku a určených pravidiel, nie na strachu žiakov. So žiakmi je nutné neustále komunikovať. Nepripustiť, aby sa porušovanie pravidiel v škole prehliadalo. Pravidlá a ich dodržiavanie sú základom disciplíny v škole a stávajú sa efektívnym faktorom prevencie problémového či rizikového správania sa žiakov.

Problematiku súvisiacej s vytváraním bezpečného školského prostredia eliminovaním výskytu nežiaducich sociálnopatologických javov a formovaním pozitívnych medziľudských vzťahov by mali školy zapracovať do svojej základnej pedagogickej dokumentácie. Osobitné postavenie v tomto smere má školský poriadok. Nevyhnutnou požiadavkou je dôkladné oboznamovania žiakov s obsahom školského poriadku. So znením školského poriadku musia byť žiaci škôl oboznámení na začiatku školského roka a ich zákonní zástupcovia na prvom zasadnutí rodičovského združenia. Kvalitný školský poriadok by mal mať primerane rozpracované pravidlá práv a povinností všetkých osôb zainteresovaných na vzdelávaní, obsahovať vymedzenie opatrení proti šíreniu drog a podmienok na zaistenie ochrany pred šikanovaním, násilím či diskrimináciou, upravuje používanie mobilov.

Záver

Prevencia musí byť realizovaná aj u žiakov prvého stupňa základnej školy adekvátnymi a veku primeranými formami a metódami. Okrem nešpecifickej prevencie je potrebné realizovať aj prevenciu špecifickú, zameranú na jednotlivé druhy rizikového resp. problémového správania. Prevenciu rizikového či problémového správania žiakov treba realizovať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu. Participovať na prevencii musia všetci učitelia, nie je to úloha iba pre koordinátorov. Je vhodné realizovať prevenciu prostredníctvom hier, situačných, problémových a inscenačných metód. Metódy realizované formou nešpecifickej prevencie (podpora tolerancie, rozvoj komunikačných zručností a asertívneho správania) môže aplikovať aj učiteľ vo vyučovacom procese. Nešpecifická prevencia predstavuje pôsobenie smerujúce k celkovému formovaniu osobnosti v zmysle zdravého životného štýlu, teda osobnosti schopnej odolávať najrôznejším ohrozeniam, rizikám a negatívnym vplyvom (napr. závadovým vplyvom rovesníkov) či lákadlám (napr. z internetu). Cieľom nešpecifickej prevencie v škole by malo byť rozvíjať prosociálne správanie, utvárať sociálne kompetencie, podporovať harmonický rozvoj osobnosti žiaka, formovať odolnosť voči sociálno-patologickým javom, preferovať zdravý životný štýl vo všetkých školských i mimoškolských aktivitách, vychovávať žiakov k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia a činy, vytvoriť v škole priestor na pomoc pri riešení životných problémov žiakov.

Literatúra:

  1. BAKOŠOVÁ, Z. a kol. 2011. Teórie sociálnej pedagogiky. Edukačné, sociálne a komunikačné aspekty. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV, 2011, 182 s. ISBN 978-80-970675-0-2.
  2. BELLOVÁ, S. – SIVÁKOVÁ, G. – TIŠŤANOVÁ, K. 2019. Aspekty nevhodného správania žiakov voči učiteľom v slovenských školách. In: Pedagogická revue, 2019, č. 1, s. 73 – 83, ISSN 1335-1982.
  3. BIELESZOVÁ, D. 2013. Rovesnícka mediácia. Zmierovanie prostredníctvom rovesníckych mediátorov. Bratislava: Iura Edition, 2013, 99 s. ISBN 978–80–8078–587–1.
  4. BIELESZOVÁ, D. 2019. Kvalita vzťahov v školskom prostredí. In: Manažment školy v praxi. 2019, č. 7-8, s. 29 – 32. ISSN 1336-9849.
  5. BIZÍKOVÁ, Ľ. 2018. Školská socializácia a nové výzvy v prevencii. Bratislava: SPÚ, 2018. Dostupné na: www.statpedu.sk
  6. Danek, J. 2018. Osobnosť, spoločnosť, výchova. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2018, 211 s. ISBN 978-973-107-127-5.
  7. HASAJOVÁ, L. 2016. Prosociálne správanie ako prevencia. In: HANULIAKOVÁ, J. a kol.: Stratégie tvorby bezpečnej školy. Praha: M. Koláček, 2016, s. 39 – 55. ISBN 978-80-7512-711-2.
  8. KRAUS, B. 2014. Sociálně patologické jevy a možnosti prevence v současné spoečnosti. In: SOCIALIA 2014. Banská Bystrica: PF UMB, 2014, s. 16 – 24. ISBN 978-80-557-0808-9.
  9. PROCHÁZKA, M. 2019. Metodik prevence a jeho role na základní škole. Praha: Pasparta, 2019, 124 s. ISBN 978-80-88290-28-5.


  • [1] Správa o stave bezpečnosti školského prostredia a o vzťahoch medzi aktérmi vzdelávania v základnej škole v školskom roku 2018/2019 viac tu: www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/SPRAVY/2019/ZS_UZP_BOZ_18_19.pdf
  • [2] Viac tu: https://www.ssiba.sk/default.aspx?text=g&id=36&lang=sk

Autor/i:

Podobné články

Súvisiace pracovné situácie

  • Smernica č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania

    Publikované: Autor/i: -

    Smernica upravuje základné znaky, formy a prejavy šikanovania detí a žiakov, možnosti preventívneho pôsobenia a metódy riešenia šikanovania žiakov v nadväznosti na zodpovednosť školy a školského zariadenia podľa ustanovení školského zákona. Smernica nadobúda účinnosť 1. septembra 2018.

  • Výber z odporúčaní ŠŠI pre školy pre žiakov so ŠVVP a školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie

    Publikované: Autor/i: -

    Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR /výber/ 1 978 inšpekcií a 10 750 hospitácií vykonala v školskom roku 2016/2017 Štátna školská inšpekcia. Zistenia spracovala do Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach v SR. Ponúkame výber odporúčaní pre školy pre žiakov so ŠVVP a školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Diskusia - Počet príspevkov: 0

zobraziť diskusiu pridať príspevok

Bezplatný odpovedný servis

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk