Ľudovít Didi – Róm, učiteľ a signatár Charty 77

Ľudovít Didi sa narodil 16. januára 1931 v Púchove. Pochádzal z chudobnej rómskej rodiny, kde sa s akýmkoľvek vyšším vzdelaním nepočítalo. Po absolvovaní ľudovej školy pomáhal rodinnému rozpočtu príležitostnými prácami. Až po vojne sa mu podarilo diaľkovo doštudovať meštiansku školu.^[1] Bol prijatý na Učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou, no pre chudobné pomery, ale čiastočne aj pre neochotu rodiny, z tohto štúdia napokon nič nebolo.^[2] Didi utiekol do Bratislavy a po období pretĺkania sa mu podarilo vzdelávať sa aspoň v kurzoch, ktoré vtedy ponúkal spolok YMCA.^[3] Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov sa zúčastnil prác na tzv. stavbách mládeže.^[4] Podľa neskorších tvrdení sa práve tam nadchol pre komunistické myšlienky, ktoré vnímal ako príležitosť pre rómske etnikum uniknúť z chudobných pomerov.^[5]

Jeho ďalšie pôsobenie nie je celkom jasné. Podľa niektorých zdrojov začal v šk. roku 1951/1952 študovať v Prahe na Vysokej škole politických a ekonomických vied, z ktorej ho však vylúčili pre kritiku vtedajšieho sovietskeho lídra Stalina.^[6] Túto etapu života opisoval v šesťdesiatych rokoch 20. storočia inak – tvrdil, že počas prezenčnej vojenskej služby bolo proti nemu, ako príslušníkovi tzv. Vnútornej stráže, vykonštruované obvinenie z protikomunistickej činnosti a v polovici päťdesiatych rokov bol odsúdený na 3-ročný podmienečný trest.^[7]

Didiho život sa v 2. polovici päťdesiatych rokov menil. V Nitre a okolí začal pracovať ako funkcionár Československého zväzu mládeže, jedinej povolenej organizácie pre mladých ľudí. Časť práce spočívala v osvetovej činnosti, ktorá sa však nezaobišla bez propagovania komunistických myšlienok.^[8] Ako mládežnícky funkcionár bol 10. februára 1958 prijatý do Komunistickej strany Československa (ďalej len „KSČ“). V roku 1959 v Nitre absolvoval Pedagogickú školu pre vzdelanie učiteľov národných škôl.^[9]

Ako člen strany sa uchádzal aj o možnosť študovať právo na tzv. Vysokej škole straníckej, ktorá fungovala popri ÚV KSČ. Táto inštitúcia síce poskytovala vzdelanie v oblasti humanitných vied, no slúžila najmä na výchovu režimu oddaných politických funkcionárov, pričom humanitné vzdelanie bolo výrazne poznačené komunistickou ideológiou.^[10] Predstavy Ľudovíta Didiho o nadobudnutí vyššieho vzdelania však opakovane stroskotávali – či už na organizačných dôvodoch, inokedy na straníckych orgánoch. Nepomohli ani listy smerované na najvyššie stranícke orgány na Slovensku či odporúčania jeho zamestnávateľov.^[11] Akousi náhradou za vysokoškolské vzdelanie bolo v roku 1963 absolvovanie učiteľského štúdia na Pedagogickom inštitúte. Didi sa tak stal učiteľom literatúry a dejepisu.^[12]

V priebehu šesťdesiatych rokov pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ na rôznych školách. V roku 1966 nastúpil ako vedúci vychovávateľ na Osobitnej škole vo Vrábľoch.^[13] Zmeny, ktoré v Československu priniesol v roku 1968 pokus komunistického vedenia o demokratizačné reformy, vnímal aj Ľudovít Didi a 26. apríla 1968 napísal list 1. tajomníkovi ÚV KSČ Alexandrovi Dubčekovi, v ktorom mu vyjadril podporu, predostrel návrhy, ako čo najlepšie presadiť reformný progra