Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Legislatívno-právne postavenie vedúcich zamestnancov v školstve

V praxi škôl a školských zariadení sa bežne môžeme stretnúť s rozdielnym pracovnoprávnym postavením vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov. Pracovnoprávnym postavením týchto zamestnancov máme na mysli predovšetkým ich ustanovenie do funkcie vedúceho zamestnanca a vymedzenie druhu práce v pracovnej zmluve. V dôsledku nesprávnej aplikácie právnych predpisov sa často stáva, že v končenom dôsledku vznikne stav, ktorý je v rozpore s platným právom.

Oblasť školstva má svoje špecifiká v pracovnoprávnych vzťahoch. Týka sa to aj vedúcich zamestnancov, kedy zákon vyslovene ustanovuje, kto sa považuje za vedúceho pedagogického zamestnanca a vedúceho odborného zamestnanca.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vedúcim pedagogickým zamestnancom je riaditeľ, zástupca riaditeľa, hlavný majster odbornej výchovy, vedúci vychovávateľ. Vedúcim odborným zamestnancom je podľa § 39 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.: riaditeľ, zástupca riaditeľa, vedúci odborného útvaru. Zákon vo vyššie uvedených ustanoveniach taxatívne vymenúva vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov.

Je vylúčené, aby si školy zaviedli vlastné „typy“ vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov nad rámec zákona. Pokiaľ ide o nepedagogických zamestnancov, zákon ponecháva priestor školám, aby si zaviedli vedúce pracovné pozície podľa potrieb jednotlivých škôl a školských zariadení.

Aj keď zákon vymenúva pracovné pozície vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov, neznamená to, že každá škola, či školské zariadenie musí disponovať všetkými uvedenými pozíciami. Samozrejmosťou je, že každá škola a školské zariadenie musí mať riaditeľa. 

Zákon v niektorých prípadoch explicitne určuje, že škola alebo školské zariadenie musí mať aj iné miesta vedúcich zamestnancov. Takým je prípad spojenej školy v ustanovení § 20 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého riaditeľ spojenej školy ustanovuje zástupcov riaditeľa pre každú školu, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy. Na zástupcu riaditeľa sa vzťahujú kvalifikačné predpoklady uvedené v § 3 ods. 5. Aj na iných miestach sa možno stretnúť s tým, že právny predpis stanovuje, kedy sa miesto konkrétneho vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca ustanoví a kedy nie.

Ustanovenie zástupcu riaditeľa do funkcie

Kým otázka vymenovania a odvolávania riaditeľa školy a školského zariadenia je v školskej legislatíve dostatočne upravená, v prípade ostatných vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov takáto úprava chýba. Keďže neexistuje špeciálna úprava, treba sa riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na oblasť pracovnoprávnych vzťahov. 

Tieto vzťahy upravuje predovšetkým:

Zákonník práce definuje vedúcich zamestnancov veľmi všeobecne, keď v § 9 ods. 3 uvádza, že vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Z uvedenej definície vyplýva, že podľa Zákonníka práce sa za vedúceho zamestnanca považuje ten zamestnanec, kto riadi, resp. má riadiť aspoň jedného zamestnanca, t. j. má aspoň jedného podriadeného zamestnanca (bez ohľadu na to, či je dané miesto momentálne neobsadené, napr. po skončení pracovného pomeru ešte nebol prijatý na dané miesto nový zamestnanec).

Vzhľadom k stručnej úprave postavenia vedúcich zamestnancov sa v oblasti školstva vyskytuje problém s ustanovením napr. zástupcu riaditeľa do funkcie.

Školy a školské zariadenia v tomto smere postupujú rozdielne a často nesprávne. Je nutné vychádzať z ustanovenia § 42 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Platná legislatíva predpokladá vymenovanie len pri riaditeľovi, nie pre ostatných vedúcich pedagogických a odborných zamestnancoch. Rozhodujúcim pre školu a školské zariadenie bude teda pracovný poriadok, prípadne iný interný predpis zamestnávateľa.

Vzhľadom k vyššie citovanému ustanoveniu Zákonníka práce sa môžu v praxi vyskytovať pri ustanovovaní vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov do funkcie dve situácie:

1. Interný predpis školy a lebo školského zariadenia neobsahuje ustanovenie o vymenovaní ako predpoklade vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Takýto prípad sa automaticky uplatní u škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity, kde jedine riaditeľ je v priamej riadiacej pôsobnosti starostu ako štatutárneho orgánu. Postup vymenovania riaditeľa však je osobitne upravený. V tejto situácii nie je vymenovanie predpokladom vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca a do funkcie sa preto neustanovuje vymenovaním. Menovací dekrét (alebo iný spôsob vymenovania) zástupcu riaditeľa (prípadne iného vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca) je v tomto prípade z právneho hľadiska irelevantný. Jediným správnym postupom pri ustanovení zamestnanca do funkcie vedúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca je dohoda o zmene pracovných podmienok podľa § 54 Zákonníka práce. Podľa uvedeného ustanovenia dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. 

Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Predmetom zmeny pracovnej zmluvy by mala byť zmena dohodnutého druhu práce. Napríklad druh práce môže byť po zmene pracovnej zmluvy vyjadrený nasledovne: „pracovná činnosť vykonávaná zástupcom riaditeľa školy“. Pri prijatí nového zamestnanca na miesto vedúceho zamestnanca sa môže druh práce ako aj ostatné pracovné podmienky upraviť v pracovnej zmluve už s prihliadnutím na skutočnosť, že tento zamestnanec bude zastávať funkciu vedúceho zamestnanca.

2. Vnútorný predpis školy alebo školského zariadenia ustanovuje vymenovanie ako požiadavku vykonávania vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Tu treba pripomenúť, že takáto požiadavka môže byť stanovená len pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda riaditeľa. Týka sa to len vedúcich zamestnancov podriadených priamo riaditeľovi. Z uvedeného vyplýva, že vo vnútornom predpise nemožno túto požiadavku určiť pre iných vedúcich zamestnancov, ktorí nepodliehajú priamo riaditeľovi, ale napr. zástupcovi riaditeľa.

V tomto prípade treba vymenovať vedúceho zamestnanca do funkcie a pristúpiť k zmene pracovnej zmluvy podobne ako v predchádzajúcom prípade. Ak sa má stať vedúcim zamestnancom osoba, ktorá nie je v pracovnom pomere so zamestnávateľom, je nutné ju vymenovať do funkcie ešte pred uzatvorením pracovného pomeru.

Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca

V súvislosti s obsadzovaním miest vedúcich zamestnancov v školstve je na mieste zaoberať sa aj výberovým konaním na miesto vedúceho zamestnanca. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok, sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje aj iný spôsob výberu vedúceho zamestnanca alebo ustanovuje voľbu alebo vymenovanie vedúceho zamestnanca kolektívnym orgánom.

Výberové konanie sa musí povinne uskutočniť len v prípade riaditeľa školy alebo školského zariadenia. V prípade ostatných vedúcich zamestnancov je výberové konanie povinné len vtedy, ak to určí pracovný poriadok školy alebo školského zariadenia.

Výberovým konaním sa tu má na mysli výberové konanie uskutočnené spôsobom uvedeným v ustanovení § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. To však nevylučuje možnosť, aby zamestnávateľ zrealizoval výberové konanie (formou, akú uzná za vhodnú) nad rámec zákona, aj keď to nie je určené v pracovnom poriadku. V prípade, že sa neuskutočňuje výberové konanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia, tak zamestnávateľ postupuje pri výbere konkrétnej osoby na miesto vedúceho zamestnanca podľa § 6 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., t. j. zamestnávateľ rozhodne o obsadení voľného pracovného miesta na základe posúdenia vhodnosti jednotlivých uchádzačov z hľadiska ich znalostí a schopností na výkon práce vo verejnom záujme.

Nesprávne, resp. nezákonne ustanovenie vedúceho zamestnanca do funkcie môže mať závažné dôsledky aj v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Dôvodom výpovede môže byť aj menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede [§ 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce]. Problematickým môže byť v takom prípade samotné upozornenie, ktoré súd skúma v prípadnom súdnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Príklad:

Porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v nesplnení pokynu nadriadeného. Ak by takýto pokyn vydal vedúci zamestnanec, ktorý nebol ustanovený v súlade so zákonom, v súdnom procese by mohlo byť takéto porušenie pracovnej disciplíny spochybnené, čo v konečnom dôsledku môže mať za následok neplatnú výpoveď z pracovného pomeru.

V praxi škôl a školských zariadení je bežným postupom vymenovanie vedúceho zamestnanca do funkcie (neberúc ohľad na to, či je táto požiadavka zahrnutá v internom predpise zamestnávateľa) bez následnej úpravy pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o druh práce. Takýto postup môžeme hodnotiť ako nesprávny a dochádza ním zo strany zamestnávateľa k porušeniu § 42 ods. 2 a § 54 Zákonníka práce. Samotné vymenovanie bez toho, aby bolo stanovené ako podmienka vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v internom predpise zamestnávateľa je, ako už bolo vyššie spomínané, bez právneho významu.

Ak sa neupraví druh práce v pracovnej zmluve, dochádza k výkone inej práce, ako je uvedená v pracovnej zmluve, resp. nad rámec pracovnej zmluvy.

Odvolanie osoby z pozície vedúceho zamestnanca 

S problematikou ustanovenia vedúceho zamestnanca do funkcie súvisí aj otázka odvolania osoby z pozície vedúceho zamestnanca. Ak berieme do úvahy to, čo bolo uvedené doposiaľ, je zrejmé, že o odvolaní vyvolávajúcom právne účinky možno hovoriť len v druhom z načrtnutých prípadov, t. j. vnútorný predpis školy alebo školského zariadenia ustanovuje vymenovanie ako požiadavku vykonávania vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Ide o pomerne jednoduchý postup.

Iná je situácia, keď požiadavka vymenovania vedúceho zamestnanca do funkcie nie je zahrnutá v interných predpisoch zamestnávateľa. Vzhľadom k tomu, že tu k ustanoveniu do funkcie dochádza na základe zmeny pracovnej zmluvy, tak je rovnako potrebná zmena pracovnej zmluvy aj v prípade „zbavenia“ vedúceho zamestnanca jeho funkcie. Tu možno očakávať komplikácie z dôvodu, že na zmenu pracovnej zmluve, resp. dohodnutých pracovných podmienok je nevyhnutný súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa.

Po skončení funkčného obdobia dôjde k zmene vo funkcii riaditeľa. Nový riaditeľ má z rôznych dôvodov záujem o zmenu na poste zástupcu riaditeľa. Ak škola nemá vnútorný predpis, ktorý ustanovuje vymenovanie ako požiadavku vykonávania vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, tak zmenu možno dosiahnuť len zmenou pracovnej zmluvy. S čím súčasný zástupca riaditeľa nemusí súhlasiť a na zmenu pracovnej zmluvy je nutný súhlas oboch zmluvných strán.

Záverom možno len odporúčať, aby si škola alebo školské zariadenie upravili postup vymenovania a odvolania vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu vo vnútornom predpise, napr. v pracovnom poriadku alebo organizačnom poriadku a premietli obsah § 42 ods. 2 Zákonníka práce do týchto interných predpisov zamestnávateľa.



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály