Ladislav Ďurič – priekopník pedagogickej psychológie

Ladislav Ďurič sa narodil 24. júna 1928 v Plavých Vozokanoch (okres Levice). Keď mal desať rokov, jeho rodná obec sa stala súčasťou Maďarska, kde prežil vojnové roky. Rovnako boli pripojené k Maďarsku aj neďaleké Levice, kde v roku 1943 nastúpil na učiteľskú akadémiu. Počas školských rokov, podobne ako mnohí slovenskí študenti, čelil silnému maďarizačnému tlaku. Po obnovení Československa v roku 1945 sa slovensko-maďarské hranice vrátili do pôvodného stavu a maďarizačný tlak pominul. Ďurič ukončil učiteľské štúdiá v školskom roku 1947/1948.^[1] Jeho prvým pôsobiskom bola škola v Tekovských Lužanoch.^[2]

Učiteľská kariéra Ladislava Ďuriča sa rozvíjala rýchlym tempom. Už rok po ukončení štúdia sa stal riaditeľom školy v Kalinčiakove. V roku 1951 začal vyučovať pedagogiku a psychológiu na Pedagogickom gymnáziu pre vzdelávanie učiteľov národných škôl v Nitre. Súbežne si dopĺňal vysokoškolské vzdelanie v odboroch pedagogiky a psychológie na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1956 a na ktorej následne pôsobil ako asistent.^[3] Súčasne bol aj odborným poradcom povereníka školstva a kultúry.^[4]

Po zrušení Vysokej školy pedagogickej v roku 1959 pôsobil ďalších šesť rokov na Psychologickom ústave Univerzity Komenského (UK). V tomto období začal publikovať práce o vzťahu medzi pedagogikou a psychológiou, ako aj o spojitosti medzi duševnou a telesnou činnosťou detí a mládeže vrátane ich prípravy na vyučovanie.^[5] Medzi jeho publikácie z tohto obdobia patrí Práceschopnosť žiakov vo vyučovacom procese a Pedagogická psychológia – dočasná učebnica pre pedagogické inštitúty.^[6]

Ako pracovník Psychologického ústavu sa Ďurič zaslúžil o vznik Katedry pedag