Juraj Krajčovič – odbojár a učiteľ

Juraj Krajčovič sa narodil 24. marca 1898 v Bošáci. Gymnázium absolvoval v Trenčíne, odkiaľ pokračoval na Vysokú školu banícku v Příbrami, na ktorej študoval v rokoch 1919 – 1923. Mladá Československá republika existovala len niekoľko rokov a Slovensko naliehavo potrebovalo technicky vzdelaných odborníkov, ktorí by napomohli jeho rozvoju. Svojím dielom chcel prispieť aj Krajčovič. Dňa 20. augusta 1920 uverejnil v novinách výzvu Slovenským abiturientom,^[1] aby „sa čím väčším počtom venovali na banícke štúdia, poneváč pomerne dosť značný banícky a hutnícky priemysel na Slovensku potrebuje rozvoju“.^[2]

Po ukončení štúdia pôsobil v baníckej praxi. Nie je úplne zrejmé, kde presne pracoval; indíciou môže byť zmienka o inžinierovi Jurajovi Krajčovičovi ako členovi osvetového spolku Slovenský spolok gen. M. R. Štefánika pri plzenskom podniku Škoda. Táto informácia pochádza z roku 1930, čo zodpovedá iným časovým údajom o jeho živote.^[3]

Od roku 1932 pôsobil ako učiteľ na Vyššej priemyselnej škole v Košiciach. Rýchlo sa etabloval a jeho prácu vedenie školy hodnotilo veľmi pozitívne. Už v prvom školskom roku konštatovalo: „Profesor Krajčovič je veľmi pilný a svedomitý vo vykonávaní všetkých svojich povinností. Svoje práce si svedomite hľadí a na prednášky sa riadne pripravuje. Jeho vystupovanie v triede, v škole i mimo školy je bezvadné. Prednes a spôsob výkladu a podanie je veľmi dobrý, jasný a zreteľný, takže sa pre úlohu profesora veľmi dobre hodí. Riaditeľstvo v ňom získalo veľmi dobrú silu.“ ^[4]

V marci 1938 sa stal riaditeľom školy.^[5] Po 1. viedenskej arbitráži v novembri 1938 sa Košice stali súčasťou Maďarska. Ako jeden z dôsledkov Mníchovskej dohody, vzniklo v októbri 1938 na Slovensku autonómne zriadenie. Jeho súčasťou boli aj autonómne vládne orgány vrátane autonómneho Ministerstva školstva a národnej osvety (ďalej len „MŠaNO“). Už 3. novembra 1938 dostal Krajčovič od autonómneho MŠaNO príkaz presťahovať školu do provizórnych priestorov v Spišskej Novej Vsi. So školou mohli odísť aj tí žiaci, ktorí mali záujem v štúdiu pokračovať. Maďarská časť školy s celým majetkom zostala v Košiciach a na slovenské územie bola prevezená len časť inventáru, nadobudnutého po roku 1918.^[6] Krátko po príchode do Spišskej Novej Vsi sa škola kvôli nevyhovujúcim priestorom presťahovala do meštianskej školy v Ružomberku, odkiaľ sa napokon definitívne presunula do Banskej Bystrice.^[7] Ako Krajčovič uviedol v nasledujúcom roku: „[Škola] Nemá žiadnych laboratórií, ani učební na fyziku, chémiu, e