Hypochondria a obsedantno-kompulzívny syndróm u učiteľov a žiakov

„Ak sa cítite smädný a nie ste smädný znamená, že nejaká iná potreba je neuspokojená“ W. James

Svetová zdravotnícka organizácia vníma zdravie ako stav kompletnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Ide o dynamický proces, ktorý vychádza zo sústavného vzájomného pôsobenia organizmu a vonkajšieho prostredia. Z psychologického hľadiska, ak hovoríme o zdraví neznamená to iba netrpieť určitým ochorením. Zdravie znamená aj istú mieru fyzickej a duševnej energie, jej vzájomnú rovnováhu, určitú intenzitu, čulosť, pocit pohody, presvedčenie o svojich schopnostiach, dostatok sebavedomia a entuziazmu pre vykonávanie každodenných aktivít. Predstavuje harmonicky vyvážený telesný a duševný stav človeka sprevádzaný pocitom spokojnosti, v ktorom je človek subjektívne bez problémov a objektívne bez lekárskeho nálezu. Aj napriek tomu, keď jedinec objektívne nemá žiaden nález, predsa sa necíti byť zdravým a lavíruje na hrane psychickej poruchy, ktorá sa neskôr môže rozvinúť do psychického ochorenia.

V pedagogickej praxi je rozmer psychického zdravia nesmierne dôležitý. Len pedagóg, ktorý je v psychickom komfortne môže zmysluplne a kreatívne pracovať so žiakmi, nakoľko jeho energia je nasmerovaná na kvalitu daných aktivít. Akonáhle je učiteľ či žiak zaplavený problémami, ktoré vyplývajú z disharmónie jeho osobnosti, alebo nesie v sebe stopy psychickej poruchy, cesta k harmonickej interakcii je dopredu odsúdená na pedagogický aj osobnostný neúspech.

Hypochondrická porucha

Hypochondrická porucha je charakteristická strachom o vlastné zdravie, nadmerným sebapozorovaním a zaoberaním sa telesnými funkciami. Dospelí aj deti majú tendenciu aj neškodné telesné signály považovať za symptómy ochorenia, čo u nich vyvoláva silnú úzkosť. Bývajú presvedčení, že majú jednu alebo viac život ohrozujúcich diagnóz. Neustále sa kontrolujú a opakovane hľadajú pomoc u rôznych lekárov, overujú si výsledky vyšetrení a dožadujú sa ďalších kontrolných testov. Obavy a starosti vyvolávajú u jedincov stres a vážne narúšajú ich život. Diagnóza hypochondrickej poruchy nenaznačuje, že si pacient svoje telesné problémy vymýšľa alebo že klame o svojom zdravotnom stave. Jeho ťažkosti majú iné vysvetlenie, pričom nie sú dôsledkom závažného telesného ochorenia. Často ide o známky úzkosti alebo o bežné telesné pochody, ktorým jedinec pripisuje neprimeraný význam.

V školskej praxi sa môžeme stretnúť s prvkami hypochondrického prežívania, ktoré sa premietajú do vynucovania si drobných aj významnejších výhod a ústupkov z hľadiska náročnosti na zvládanie učiva a plnenia si školských povinnosti. Dieťa odmieta byť skúšané, odmieta písať písomku, test, verbalizuje to vzdorom a unikom k somatickým prejavom, ktoré učiteľ v konečnom dôsledku musí akceptovať. Tieto sa môžu objavovať sporadicky alebo sa stanú súčasťou správania sa daného žiaka a napokon aj učiteľa vo vzťahu k nárokom vedenia školy a dynamike fungovania pracovných povinností. Hypochondrická porucha je liečiteľná a preto je dôležité ju diferencovať a pracovať na jej eliminácii.

Príznaky hypochondrickej poruchy:

• pravidelne a často kontrolujete činnosť niektorých svojich orgánov (dýchanie, tlkot srdca, tep, trávenie),
• ste presvedčený, že niektoré vaše orgány nefungujú správne alebo sú postihnuté chorobou,
• bojíte sa vážnej choroby,
• bojíte sa, že by ste mohli v dôsledku choroby zomrieť,
• obávate sa toho, ako by ste ochorenie zvládli,