Hra na obeť – manipulátori medzi nami

Manipulácia je často vnímaná ako nástroj moci, prostredníctvom ktorého si jedinec dokáže podmaniť druhých a dosiahnuť svoje ciele. Bežne si ho predstavujeme ako chladnokrvného stratéga, ktorý vypočítavo vytvára situácie vo svoj prospech. Avšak manipulátor nemusí byť iba bezohľadný plánovač – môže tiež využívať stratégiu hry na obeť. Tento prístup zahŕňa emocionálny nátlak, dramatizáciu a vyvolávanie pocitov viny, čo mu umožňuje získať výhody alebo kontrolu nad situáciou (Cialdini, 2006).

V školskom a pracovnom prostredí môže takýto manipulátor vytvárať konflikty, rozdeľovať kolektív a vyvolávať falošnú solidaritu. Tieto prejavy manipulácie majú dlhodobé negatívne dôsledky na psychickú pohodu jednotlivcov aj na celkovú atmosféru v kolektíve.

Charakteristické znaky správania manipulátora

Manipulátor sa vyznačuje viacerými charakteristickými znakmi správania, ktorými ovplyvňuje svoje okolie vo svoj prospech. Ponúkame vám najčastejšie stratégie manipulácie, na ktoré si treba dávať pozor.

Emocionálny nátlak – Manipulátor sa snaží vyvolať pocity viny, hanby alebo zodpovednosti u iných, aby ich donútil konať podľa jeho predstáv. Môže používať:

• pasívno-agresívne poznámky, napr. „To je v poriadku, ja to zvládnem aj sám, ako vždy...“;
• falošné sťažnosti a obviňovanie, napr. „Nikdy mi nepomôže, vždy myslí len na seba...“;
• citové vydieranie, napríklad hrozby odchodom alebo ignorovaním.

Dramatizácia a prehnané reakcie – Manipulátor často preháňa svoje problémy alebo sa pasuje do úlohy obete, aby získal sympatie a podporu. Často:

• prekrúca realitu tak, aby vyzeral ako ten, komu bolo ublížené;
• zveličuje svoje trápenie a robí z malých problémov veľké drámy;
• vyvoláva emocionálne reakcie u ostatných, aby ich donútil konať podľa jeho vôle.

Rozdeľovanie kolektívu – Manipulátor môže cielene narúšať vzťahy medzi ľuďmi, aby si udržal kontrolu nad situáciou, napr.:

• šíri klebety alebo skreslené informácie, aby medzi ľuďmi vyvolal nedôveru;
• stavia jednotlivcov proti sebe tým, že hovorí rozdielne verzie príbehov;
• vytvára konflikty a potom sa stavia do úlohy „zmierovateľa“