Frustrácia z pandémie ako ju nepoznáme

„Zdravie a istoty si začíname vážiť až v momente, keď ich strácame.“ J. Švejcar

Krátkodobá zmena v dlho zaužívaných návykoch po ohlásení mimoriadnych opatrení v školstve spočiatku prinášala prehnaný optimizmus, energiu, entuziazmus. Realita dnešných dní však začína prinášať enormnú záťaž. Strach o fyzické zdravie je dopĺňaný frustračnými excesmi a je celkom pochopiteľné, že čím dlhšie bude táto situácia trvať, utrpí aj psychické zdravie, komfort a štandard, o ktorom sme doteraz uvažovali len okrajovo, resp. neuvažovali vôbec, nakoľko sme to považovali za samozrejmosť.

Pandémia predstavuje hrozbu zdravotnú, ekonomickú, spoločenskú. Takmer každé pandemické ochorenie spôsobuje úzkosť v najrôznejších variantoch a každá záťaž oslabuje našu odolnosť, imunitu. Stávame zraniteľnejšími voči vírusu i voči okolitým vplyvom, ktoré nedokážeme adekvátne zvládať.

Frustrácia a frustrátory pandémie

Frustrácia(z lat. frustratio; frustra - márne) - zmarenie, sklamanie, beznádej. Vyjadruje situáciu, ku ktorej dochádza, keď je jedinec motivovaný k určitému cieľu, ale jeho aktivity sú blokované a zabraňujú mu dosiahnuť určitý cieľ. Frustráciu možno chápať aj ako dlhodobejšie neuspokojovanie potrieb, nemožnosť ovplyvniť situáciu, či nezdar pri dosahovaní určitého cieľa. Moderná psychológia zdôrazňuje a potvrdzuje význam frustrácie, zvlášť vyplývajúcej z potrieb človeka, ktoré sa pri nedosahovaní cieľov, nezlepšovaní situácie, zhoršovaní podmienok stávajú nositeľmi výrazne negatívnych rysov osobnosti. Ich prejav môže byť v čase celkového spoločenského napätia mimoriadne nepríjemný.

Pri pandemickej frustrácii ide o intenzívne prežívaný osobitý pocit, ktorý znamená reťaz mnohých blokovaných aktivít, stereotypov, ktoré predstavujú aj časový imperatív. Človek si nevie utvoriť konkrétnu predstavu, dokedy je ochotný a schopný zvládať dané blokátory.

Na rozlíšenie podnetov a situácií, ktoré vyvolávajú frustráciu identifikujeme frustrátory, ktoré najčastejšie majú sociálny, materiálny a osobnostný charakter.

Sociálna frustrácia- máme túžbu zapojiť sa do spoločenského diania, avšak okolnosti nám nedovoľujú v danom prostredí fungovať. Mnohí jedinci musia pracovať z domu a bez zaužívaných podmienok na výkon svojej práce. Sú rušení ostatnými členmi domácnosti, vykonávajú pracovné úlohy aj so svojimi deťmi. Zisťujú, že tento rozmer je nad ich sily, začínajú chápať rozmer učiteľskej profesionality. Ďalší frustrátor predstavuje prevádzka domácnosti, ktorá ak nebude mať určité pravidlá a piliere, zosype sa a vznikne mnohodimenzionálny konflikt, ktorý bude ťažšie riešiteľný ako konštruktívne znášanie frustrácie a zmysluplné riadenie emotivity. Nedovoľme svojim citom, aby nás riadili, my ste tí, ktorí riadia vlastné city.

Materiálna frustrácia- márne sa snažíme o materiálne zabezpečenie, avšak napriek všetkým okolnostiam je zrejmé, že materiálne sa budeme musieť uskromniť. Vzniká priestor na osobnostné prehodnotenie hierarchie hodnôt, či naozaj potrebujeme toľko nových a možno aj nezmyselných vecí. Zisťujeme, že hodnoty, ktorým sme prikladali veľký dôraz, majú fragmentárny význam.

Utrieďme si, čo nám kríza vzala, čo nám dáva, urobme si poriadok v postojoch k blízkym, ku kvalite komunikácie, k nevyriešeným problémom. Preberme zodpovednosť za úroveň svojho správania.

Vo frustráciou diagnostikovanej dobe treba znovu definovať a implementovať do praxe rozmer spolupatričnosti. Spolupatričnosť predstavuje energiu, ktorú v čase akejkoľvek krízy všetci potrebujeme. Pandémia sa týka každého z nás, bez výnimky. Uvedomeni