Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Finančná gramotnosť v základných školácj v SR z pohľadu ŠŠI

Dátum: Rubrika: Štatistika

Národný štandard finančnej gramotnosti vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií. Finančná gramotnosť je v ňom definovaná ako schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuum schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie.

Národný štandard finančnej gramotnosti naznačuje, akými poznatkami, zručnosťami a skúsenosťami musia pedagogickí zamestnanci a žiaci disponovať, aby mohli nepretržite rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách podľa toho, ako sa budú meniť ich zodpovednosti a príležitosti.

Stav rozvíjania finančnej gramotnosti kontrolovali školskí inšpektori v priebehu dvoch rokov (2011/2012 a 2012/2013) v 258 základných školách. Cieľom úlohy bolo zistiť stav rozvíjania a mieru zapracovania Národného štandardu finančnej gramotnosti (ďalej „NŠFG“) do školských vzdelávacích programov (ďalej „ŠkVP“). Informácie sa získavali analýzou ŠkVP, dokumentácie škôl, materiálov poradných orgánov riaditeľa školy, rozhovorov s riaditeľmi škôl, vedúcimi metodických orgánov, prípadne pedagogickými zamestnancami poverenými koordináciou finančného vzdelávania.

Implementácii stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a v oblasti manažmentu osobných financií (na jednotlivých stupňoch vzdelania) venovalo pozornosť 52,33 % škôl. Forma implementácie NŠFG do školských vzdelávacích programov bola v školách rôzna, niektoré školy ho rozpracovali komplexne, iné čiastočne a časť vôbec.

Témy NŠFG (Človek vo sfére peňazí, Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí, Zabezpečenie peňazí pre uspokojenie životných potrieb – príjem a práca, Plánovanie a hospodárenie s peniazmi, Úver a dlh, Sporenie a investovanie, Riadenie rizika a poistenie), minimálne požiadavky na rozvíjanie funkčnej finančnej gramotnosti (ďalej „FG“), celkové a čiastkové kompetencie, poznatky, zručnosti a skúsenosti na referenčnej úrovni pre ISCED 1 a ISCED 2, boli kvalitatívne najlepšie spracované v školách, ktoré mali problematiku obsiahnutú v samostatných prílohách svojich ŠkVP. K implementácii NŠFG do školských vzdelávacích programov zvolili školy rozdielny prístup. Mnohé zapracovali stanovené témy do niektorých všeobecnovzdelávacích predmetov, častejšie do tých, ktoré boli obsahovo viazané k problematike FG. Len v časti škôl rozpracovali celkové kompetencie stanovené v rámci jednotlivých tém do čiastkových kompetencií, ktoré musí absolvent dosiahnuť. Stratégia rozvíjania finančnej gramotnosti bola v týchto subjektoch zapracovaná aj do plánov práce školy, plánov metodických orgánov a do plánovaného obsahu triednických hodín na príslušný školský rok. V rámci zapracovania do ŠkVP ho zväčša zaradili do časti za prierezové témy (niektoré školy ho poňali nesprávne, ako prierezovú tému), kde uvádzali stručnú charakteristiku a spôsob jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacieho procesu. V materiáloch boli rozpracované témy, pomenované predmety a obsah jednotlivých tém v daných predmetoch, opísané formy práce a očakávania, ktoré by mali žiaci dosiahnuť s uvedením konkrétnych aktivít podporujúcich rozvoj jednotlivých kompetencií (pri každej z úrovní NŠFG sú v očakávaniach opísané poznatky, zručnosti a skúsenosti, ktoré by mali byť absolventi schopní preukázať).

Prílohy ŠkVP boli zväčša otvorenými dokumentmi, v ktorých bolo uvedené, akými poznatkami a zručnosťami by mali pedagógovia a žiaci disponovať, aby mohli rozširovať svoje vedomosti o osobných financiách. Školy sa v rámci referenčnej úrovne 1 jednotlivých čiastkových kompetencií NŠFG zamerali na pochopenie základných pojmov súvisiacich so svetom financií (napr. práca, mzda, nakupovanie, sporenie, hospodárnosť...) a na riešenie jednoduchých slovných úloh z praxe, ktoré modelovali najmä nakupovanie. V rámci referenčnej úrovne 2 už žiaci riešili náročnejšie úlohy vyžadujúce analýzu, hodnotenie či komparáciu (napr. pri stanovovaní finančných cieľov a ich priorít, porovnaní výhodnosti bankových produktov).

V školách, ktoré mali obsah Národného štandardu finančnej gramotnosti implementovaný do ŠkVP, boli jednotlivé témy zapracované do učebných osnov s rôznou úrovňou rozpracovanosti, pričom absentovali hlavne očakávané poznatky, zručnosti a skúsenosti v učebných osnovách predmetov, ktoré boli svojím obsahom vhodné (najčastejšie to boli matematika, prírodoveda, vlastiveda, slovenský jazyk a literatúra, informatická výchova a informatika, občianska náuka, etická výchova), resp. v obsahu niektorých prierezových tém (osobnostný a sociálny rozvoj, mediálna výchova, tvorba projektu a prezentačné zručnosti).

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály