Extrémizmus, radikalizácia a dezinformácie ako aktuálne hrozby

Extrémizmus a radikalizáciu možno považovať za celosvetový problém. Osobitnou hrozbou sa stávajú pre mladých ľudí, ktorí predstavujú vhodné obete na ľahké ovplyvňovanie.

Extrémizmus

Extrémizmus patrí medzi sociálnopatologické javy. Označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré priamo alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou jeho črtou s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia uplatňovanie týchto práv sťažiť či znemožniť. Ďalšie znaky sú snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. Podľa Ministerstva vnútra SR sa extrémizmus delí na pravicový, ľavicový, náboženský, politický a extrémizmus zameraný na jednu otázku (napr. ekologický, separatizmus a pod.).

Extrémizmus reálne ohrozuje žiakov základných a stredných škôl. Podľa Štatistiky kriminality v SR za rok 2024 sa trestného činu s rasovým motívom a extrémizmu dopustili 3 maloleté osoby (trestnoprávne nezodpovedné) a 6 mladistvých osôb.

Pétiová (2025) realizovala výskum so zameraním na prejavy extrémizmu v základných a stredných školách. Výsledky potvrdili, že extrémizmus patrí v školskom prostredí k závažným sociálnopatologickým javom.

Radikalizácia

Extrémizmus úzko súvisí s radikalizmom. Podľa Žúborovej, Borárosovej a Vašečku (2019) je radikalizácia proces, v ktorom sú jednotlivci vystavení extrémnej ideológii alebo extrémnym názorom, čo môže viesť k tomu, že takéto postoje uprednostňujú alebo obraňujú. Radikalizácia nemusí viesť k násiliu a prechod od radikalizácie smerom k extrémizmu je postupný proces. Ak radikalizmus prejde do terorizmu, jednotlivci začnú využívať násilie a nelegálne aktivity na dosiahnutie svojich sociálnych, ekonomických alebo iných cieľov.

Radikalizácia je proces, v ktorom jednotlivci alebo skupiny pod vplyvom radikálnej politickej alebo náboženskej ideológie opustia hodnotový systém danej krajiny a osvoja si nový systém hodnôt, ktoré nie sú v súlade so základnými princípmi demokratickej spoločnosti, ako sú vláda, práva, vrodená ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom či univerzálny systém základných práv a slobôd. S takýmto osvojením radikálnej ideológie a oddelením jednotlivca od systému morálnych a právnych noriem existujúcich v demokratickej spoločnosti sa zvyšuje odhodlanie realizovať radikálnu ideológiu v praxi násilnými spôsobmi. To môže viesť až k použitiu prostriedkov terorizmu. Nie každý jedinec, ktorý si osvojí nový systém hodnôt, ich musí začať v praxi realizovať násilne. V každej z fáz tohto procesu možno intervenovať s cieľom zastaviť proces radikalizácie.

Motivácia a príčiny extrémizmu a radikalizácie

Kopčanová, Kopányiová a Smiková (2016) prezentujú sociálno-psychologické faktory vedúce mladých ľudí k extrémistickým skupinám. Prvotné príčiny, ako potreba patriť do partie alebo kamarátstva, vedú mladých ľudí k príslušnosti k nejakej extrémistickej skupine. Skupina poskytuje identitu, komunitu, ochranu, vzrušenie a uspokojenie sociálnych a psychologických potrieb, ktoré si mladí nevedia uspokojiť inde. Medzi faktory, ktoré môžu u mladých viesť k politickému extrémizmu, zaraďujú osobnú skúsenosť sociálneho vylúčenia počas detstva a v období dospievania (v rodine, v skupine rovesníkov alebo v škole), ri