Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Etika kritického mysliteľa a sociálne zvyklosti

Dátum: Rubrika: Kultúra školy

Rozvoj schopnosti morálneho uvažovania je v živote veľmi dôležitý, jednak pre sám život a jednak z dôvodu vytvárania morálneho sveta. Spravodlivé kritické myslenie zabraňuje racionalizácii vlastných predsudkov a správaniu sa podľa sociálnych zvyklostí, s čím človek bojuje od narodenia. Jeho cieľom je eliminovať rôzne egocentrické tendencie a nazerať na problém z viacerých uhlov pohľadov s rešpektovaním etických koncepcií a zásad. Kritické myslenie hrá v etike veľkú rolu. Ide o náročný proces, v ktorom sa sami rozhodujeme, či niečo je alebo nie je morálne správne. Spravodlivý kritický mysliteľ prechádza mentálnym procesom hodnotenia, pričom mu pomáhajú etické normy. Vyhne sa tak manipulácii a aj racionalizácii vlastných predsudkov. 

K tomu, aby sme sa stali zručnými v akejkoľvek oblasti uvažovania, musíme pochopiť princípy, ktoré túto oblasť definujú. Aby sme boli zruční v matematickom uvažovaní, musíme pochopiť základné matematické princípy. Aby sme boli kvalifikovaní vo vedeckom uvažovaní, musíme pochopiť základné vedecké princípy (princípy fyziky, chémie, astronómie atď.). Podobne, aby sme boli kvalifikovaní v etickom uvažovaní, musíme porozumieť základným etickým princípom. Dobré srdce nestačí. Musíme mať dobrú základňu v základných etických koncepciách a zásadách.

Zásady sú jadrom etického zdôvodnenia.

R. Paul a L. Elderová (2014) ponúkajú čitateľom základy etického uvažovania. Dôvodom, prečo sa rozhodli venovať aj etickej časti kritického myslenia bolo hlavne to, že kritické myslenie chápané ako samostatná zručnosť oddelená od hodnôt sa často používa na racionalizáciu predsudkov a záujmu, t. j. hľadáme rôzne racionálne zdôvodnenia na vlastné egocentrické tendencie. Morálna integrita a zodpovedné občianstvo, chápané iba ako dobré srdce, sú náchylné na manipuláciu propagandou. Ľudská myseľ, nech je jej vedomá dobrá vôľa, podlieha silnej, sebaklamnej, nevedomej egocentrickej mysli. Úplný rozvoj každej charakteristiky – kritického myslenia, morálnej integrity a zodpovedného občianstva – v jej silnom zmysle si vyžaduje a rozvíja ostatné, v paralelnom silnom zmysle.

Tieto tri sa vyvíjajú spoločne iba v atmosfére, ktorá povzbudzuje intelektuálne cnosti: intelektuálnu odvahu, intelektuálnu empatiu, intelektuálnu dobrú vieru alebo integritu, intelektuálnu vytrvalosť, intelektuálnu spravodlivosť a vieru v rozum. Samotné intelektuálne cnosti sú vzájomne závislé.

Základy etického uvažovania

Ľudia premýšľajúci o etickom probléme musia byť schopní identifikovať etické princípy relevantné ku konkrétnej etickej situácii. Musia tiež zhromaždiť intelektuálne schopnosti potrebné na spravodlivé uplatnenie týchto zásad v príslušnom prípade alebo situácii. Samotné etické princípy však etické otázky neriešia. Napríklad etické princípy sa dajú niekedy uplatniť odlišne v eticky zložitých prípadoch.

Pretože etické uvažovanie je často zložité, musíme sa naučiť stratégie, ako sa s týmito zložitosťami vyrovnať. Tri etické úlohy, ktoré považujeme za najdôležitejšie z hľadiska etického uvažovania, sú:

  1. Osvojenie si najzákladnejších etických konceptov a zásad etických otázok.
  2. Naučiť sa rozlišovať medzi etikou a inými doménami myslenia, s ktorými sa etika bežne zamieňa.
  3. Naučiť sa identifikovať, kedy pôvodný ľudský egocentrizmus a sociocentrizmus bránia v etických úsudkoch človeka (pravdepodobne najnáročnejšia úloha k z týchto troch).

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály