Dospievanie a duševné zdravie

Dospievanie – adolescencia

Dospievanie je náročným obdobím charakterizovaným prudkým komplexom zmien nielen na fyzickej úrovni, ale aj na úrovniach emocionálnej a sociálnej. Adolescencia predstavuje vývinové obdobie medzi detstvom a dospelosťou, charakterizované zvýšenou citlivosťou na sociálne vplyvy, emocionálnou nestabilitou a hľadaním vlastnej identity. Podľa Folkerovej (2024), ak sa na dospievajúceho pozrieme cez neuropsychologické aspekty, adolescentný mozog ešte nemá plne vyvinuté exekutívne funkcie – najmä schopnosti plánovania, sebakontroly a predvídania dôsledkov správania. Táto vývinová nezrelosť spolu s emocionálnou impulzivitou zvyšujú náchylnosť mladých ľudí k unáhleným rozhodnutiam – najmä v situáciách vyžadujúcich kontrolu správania, plánovanie a zhodnotenie možných následkov.

Súčasná generácia dospievajúcich musí okrem uvedených a ďalších vývinovo determinovaných špecifík čeliť súbežne mnohým výzvam najmä spoločensko-ekonomického charakteru, ale aj krízam a polykrízam, ktoré prežívane všetci – pandémia COVID 19, vojnový konflikt na Ukrajine, klimatická kríza, energetická kríza, nedostupnosť samostatného bývania a i. Takisto súbežné prelínanie fungovania v online a offline svete má vplyv na mentálnu pohodu dospievajúcich. Všetky tieto skutočnosti majú významný dopad na bezpečie vo vzťahoch v rodinách, školách, v rovesníckych vzťahoch, ale aj v ostatných sociálnych prostrediach. Odborníci na duševné zdravie už dlhší čas opakovane upozorňujú na enormný nárast problémov súvisiacich so vznikom viacerých duševných problémov, najmä depresie, úzkosti, závislosti látkovej a nelátkovej povahy a ďalšie.

Osobitne zraniteľnou cieľovou skupinou sú deti a mládež najmä vo veku 9 – 16 rokov (Emmerová – Bělík, 2022). Ako uvádza Kopčáková, súčasná generácia dospievajúcich je vystavená viacerým paralelným krízam, ktoré môžu ohrozovať ich fyzické a duševné zdravie. Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace opatrenia (zatvorenie škôl, online vyučovanie, zrušenie športových a voľnočasových aktivít, obmedzenie sociálnych kontaktov aj samotné ochorenie COVID-19) mali negatívny vplyv na fyzické aj duševné zdravie školákov. V posledných rokoch možno pozorovať nárast zdravotných ťažkostí u dospievajúcich. Najvýraznejšie zmeny sa týkajú dievčat vo veku 13 a 15 rokov (Cosma a kol., 2023, In Kopčáková J., 2025). Kopčáková (2025) zároveň uvádza znepokojivý fakt, že od roku 2018 stúplo u dievčat nepriaznivé hodnotenia vlastného zdravia, tiež častejšie uvádzali výskyt zdravotných ťažkostí, zvýšil sa výskyt psychických ťažkostí (smútok, podráždenosť či nervozita) a častejšie sa objavovali aj fyzické problémy (napr. bolesti hlavy, brucha, chrbta alebo závrate) (Kostičová, Dobiášová In Madarasová Gecková & Husárová eds., 2023, In Kopčáková, 2025). Obdobne to je aj u chlapcov.

Adolescencia sa ako vývinové obdobie stáva potenciálne rizikovým pre vznik rôznych problémov duševného zdravia. Výskumné zistenia dokazujú, že významné percento mladých ľudí bojuje s pocitmi bezmocnosti, neistoty, osamelosti, s poruchami spánku, depresiou, posttraumatickou stresovou poruchou, látkovými a behaviorálnymi závislosťami, zámerným sebapoškodzovaním či so suicidálnym správaním (HBSC – Slovensko 2021/2022; Husárová, 2023). Už pred pandémiou COVID-19 bol výskyt problémov u dospievajúcich na celom svete pomerne častý. Podľa údajov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) malo asi 28 % dospievajúcich vo veku 10 – 19 rokov diagnostikovanú nejakú duševnú poruchu, najčastejšie u starších dievčat to boli úzkostné poruchy, u mladších chlapcov skôr poruchy správania a pozornosti (Husárová, 2023, s. 15) a podľa WHO (WHO, 2022, In Husárová, D., 2023, s. 7) sa táto situácia počas pandémie COVID-19 ešte zhoršila.

Platí, že ak sa mentálne problémy včas nezachytia a nenastane ich účinné riešenie, vzniká riziko potenciálne závažnejších problémov v dospelosti. Včasne nediagnostikované a terapeuticky účinne nepodchytené problémy duševného zdravia majú dopad na úroveň vzdelania, ale následne aj na uplatnenie na pracovnom trhu, na fungovanie v sociálnych vzťahoch a teda na celkovú životnú spokojnosť človeka (Husárová, D., 2023, s. 7).