Dohoda ako spôsob riešenia sporov

Úspešné mediačné konanie by malo viesť k uzavretiu mediačnej dohody (dohody o mediácii). Uzatvorenie vyváženej, jasne formulovanej a korektnej dohody je prejavom rovnováhy medzi stranami a vytvára predpoklady pre vzájomne výhodné a stabilné urovnanie sporu. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je konsenzus alebo kompromis ako spoločný základ, na ktorom sa obe strany dohodnú.

Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediácii“) definuje mediáciu ako mimosúdnu činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu (§ 2 ods. 1).

Obsah dohody o mediácii závisí od povahy riešeného sporu. Zákon o mediácii umožňuje riešiť široké spektrum sporov vznikajúcich z právnych vzťahov (občianskych, rodinných, obchodných záväzkových, pracovných, cezhraničných), ktoré sa môžu prejavovať aj v prostredí školstva ako¹:

• pracovných sporov medzi zamestnávateľom (riaditeľom školy) a zamestnancami (pedagogickým a odborným personálom),
• konfliktov medzi rodičmi a školou v otázkach výchovy, vzdelávania, disciplíny alebo správania dieťaťa,
• obchodných sporov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov súvisiacich s podnikateľskou činnosťou školy atď.

Práve povaha právneho sporu zdôrazňuje dôležitosť právneho zakotvenia celého procesu mediácie. Dôležitý je nielen samotný proces mediácie, ale predovšetkým forma a obsah jej výsledkov – od dohody o začatí mediácie až po konečnú dohodu o mediá­cii, ktorých právne účinky upravuje zákon o mediácii.

Zmluvná voľnosť a dispozitívnosť

Dohoda predstavuje najrýchlejší spôsob riešenia vzniknutého sporu so zameraním na zachovanie dobrých vzťahov medzi stranami.

Základom zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) je princíp zmluvnej slobody a dispozitívny charakter jeho ustanovení. To znamená, že:

• účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3),
• fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou (§ 3 ods. 2).

Z uvedených ustanovení vyplýva, že účastníci občianskoprávnych vzťahov by mali svoje spory riešiť prednostne dohodou. Toto pravidlo zároveň vyjadruje generálnu preventívnu klauzulu, keďže Občiansky zákonník uprednostňuje prevenciu ohrozenia alebo porušenia práv z občianskoprávnych vzťahov ako základný spôsob uplatňovania subjektívnych práv.

Mediačná dohoda je prejavom zmluvnej voľnosti a dispozitívnosti. Na rozdiel od prísne formulovaných súdnych rozhodnutí sa v mediácii dohoda vytvára s ohľadom na všetky relevantné aspekty sporu. Preto môže obsahovať nielen právne významné ustanovenia, ale aj podmienky, ktoré sú dôležité pre samotné strany, hoci nemajú priamy právny význam. Napríklad spôsob komunikácie v budúcnosti alebo iné neformálne, ale pre vzťahy strán podstatné prvky. Práve táto flexibilita umožňuje dohode o mediácii plniť svoj hlavný cieľ a vyriešiť konflikt nielen z právneho, ale aj z ľudského hľadiska.

Dohoda, ktorá je výsledkom mediácie a ktorou sa urovnáva spor, je svojou povahou podobná dohode o urovnaní podľa Občianskeho zákonníka. V závislosti od druhu sporu však môže byť jej predmetom aj zmena existujúceho záväzku, jeho nahradenie novým záväzkom, úprava sporných nárokov, prípadne rodičovská dohoda. Mediačná dohoda môže obsahovať viacero čiastkových dohôd. Z hľadiska právnej povahy môže ísť o zmiešanú zmluvu alebo o nepomenovanú (inominátnu) zmluvu.

Dohodu možno dosiahnuť s pomocou mediátora. Mediátor je nestranná a nezávislá osoba, k