Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Chráňme deti pred násilím (1.)

Dátum: Rubrika: Upozorňujeme Zo seriálu: Chráňme deti pred násilím

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Ak nahliadneme do slovenských škôl a diskusií pedagógov, uvidíme množstvo tém, ktorými školy žijú na pozadí výchovno-vzdelávacieho procesu. Popri témach inklúzie, sociálno-patologických javov, rizikového správania sa, je to aj téma násilia na deťoch, ktorá sa týka podľa niektorých prieskumov až 70 % detí.

Problematika násilia páchaného na deťoch a vzdelávací proces

Všetky vyššie uvedené témy majú spoločných menovateľov - nedostatok času a nedostatok odborných kapacít. Problémom je, že ak dieťa, ktoré sa pasuje s jedným z uvedených problémov, nie je podchytené účinným spôsobom včas, jeho vzdelávací efekt je rádovo nižší a energia na jeho akceptovateľné fungovanie v škole je niekoľkonásobne vyššia. Toto poznanie by malo byť motivačným prvkom pri podieľaní sa na odstraňovaní a zmierňovaní negatívnych vplyvov na dieťa.

Problematika násilia na deťoch zahŕňa akékoľvek násilie, či je páchané rodinnými príslušníkmi, cudzími osobami, alebo ako rovesnícke násilie v podobe šikanovania. Vzdelávacieho procesu sa dotýka hneď v niekoľkých rovinách. Prítomnosť násilia v škole bezprostredne vplýva na školskú klímu, ktorá priamo ovplyvňuje výkony detí, tvorivosť, medziľudské vzťahy. Násilie páchané na dieťati mimo školské prostredie je však rovnako negatívne, ovplyvňuje konkrétnu osobnosť žiaka, jeho schopnosť existovať v kolektíve, prijímať poznatky, učiť sa.

Niektoré formy násilia na deťoch môžu navonok vyzerať bezproblémovo, pretože také dieťa nemusí nevyhnutne vyrušovať, len ticho sedí a funguje vo svojom svete. Jeho schopnosť vnímať učivo a využívať vzdelanie v prítomnosti aj v budúcnosti naráža na mantinely zlých zážitkov.Hoci by si mnohí pedagogickí pracovníci želali, aby sa mohli venovať výlučne vzdelávaniu a procesom poznávania, nemôžu ignorovať fakt, že škola ako inštitúcia, ktorej sú pedagógovia súčasťou, je jedným zo subjektov participujúcich na systéme ochrany detí pred násilím.

Národná stratégia ochrany detí pred násilím

Školu spája s témou násilia páchaného na deťoch aj Národná stratégia ochrany detí pred násilím (ďalej len „Národná stratégia ODPN“), ktorá bola na sklonku roku 2019 aktualizovaná o nové dáta. Národná stratégia ODPN je živým dokumentom, ktorý popisuje a monitoruje problematiku násilia páchaného na deťoch v celej svojej šírke zabezpečenia práv, opatrení a nástrojov.

Rámcové východiská v Slovenskej republike prostredníctvom opatrení na presadzovanie práv sú zaradené do takmer všetkých oblastí politík - sociálna politika, zdravotná politika, politiky v oblasti výchovy a vzdelávania, justície, kultúry atď. Národná stratégia ODPN je filozofickým východiskom nazerania na násilie páchané na deťoch reflektujúca medzinárodné dohovory, európsku legislatívu, rôzne dohody a aj jeden z najdôležitejších východiskových dokumentov - Dohovor o právach dieťaťa. Práve ten stavia najlepší záujem dieťaťa na prvé miesto v akýchkoľvek rozhodovaniach a úkonoch, ktoré sa týkajú detí.

Pedagógovia ako odborníci prvého kontaktu

Prečo sa od pedagógov a riaditeľov škôl očakáva, že sa popri svojej práci budú venovať aj tejto národnej stratégií?

Dieťa počas svojho života prichádza do kontaktu s rôznymi odborníkmi a inštitúciami. Škola (materská, základná stredná škola) je okrem rodiny pri ceste rastu od dieťaťa k dospelosti takmer 15 rokov najčastejším sociálnym prostredím dieťaťa. Pedagógovia sú odborníci prvého kontaktu, ktorí majú často v rukách moc zmeniť dieťaťu život. Reakcie učiteľa na dieťa, na ktorom je páchané násilie, sú kľúčové. Práve pedagóg môže rozhodnúť, či bude dieťa ponechané so svojimi traumami nepovšimnuté a ich prehlbovanie mu zníži šancu na kvalitný život alebo si všimne, že sa niečo deje a pomôže dieťaťu priamo, resp. mu pomoc sprostredkuje. Pedagóg si svoju pozíciu odborníka prvého kontaktu nevolí a nevyberá, zastáva ju prirodzene. Zamestnávateľ by mal dbať, aby toto vedomie u učiteľov prirodzene udržiaval. Poznanie Národnej stratégie ODPN pomáha nielen dieťaťu, ale dáva aj pedagógovi základ právneho vedomia, približuje systém ochrany detí a napovedá kroky, ktoré môže a musí urobiť pedagóg a škola pri zistení, že je na dieťati páchané násilie.

Strategické ciele ochrany detí pred násilím

V rámci ochrany detí pred násilím bolo na základe východísk a získaných dát identifikovaných päť základných strategických cieľov:

  1. Vytvoriť Národný koordinačný rámec pre riešenie násilia páchaného na deťoch.
  2. Zabezpečiť systematické monitorovanie a hodnotenie systémov ochrany detí pred násilím.
  3. Predchádzať inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.
  4. Zabezpečiť profesionalitu a kvalitu výkonu politík.
  5. Zvyšovať informovanosť o problematike násilia páchaného na deťoch.

Škôl sa týka každý z týchto strategických cieľov.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako hlavný subjekt koordinácie ochrany detí pred násilím

V systéme ochrany detí sa čoraz častejšie skloňuje slovo koordinácia. Hlavným subjektom ochrany detí pred násilím je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „UPSVaR“), ktorý má kompetenciu koordinovať postup jednotlivých subjektov (aj školy) pri napĺňaní práv dieťaťa v zmysle ochrany pred násilím. Podľa § 73 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov je ÚPSVaR orgán, ktorý plní úlohu koordinátora, ak treba pri vykonávaní opatrení sociálnej kurately pre deti alebo pomoci deťom, ktoré sú týrané, sexuálne zneužívané, zanedbávané, alebo u ktorých je dôvodné podozrenie z týrania, sexuálneho zneužívania alebo zanedbávania, alebo ktoré boli obeťou obchodovania, alebo pri vyhodnocovaní situácie maloletého bez sprievodu a pri voľbe a uplatňovaní opatrení pre maloletého bez sprievodu spolupôsobenie iných subjektov.

Koordinátori ochrany detí pred násilím a multidisciplinárne vzdelávania

Školy sa môžu stretnúť aj s koordinátormi ochrany detí pred násilím, ktorí realizujú okrem iného: vzdelávacie aktivity, preventívne a osvetové aktivity, multidisciplinárne pracovné stretnutia za účelom prijímania systémových opatrení v súvislosti s ochranou detí pred násilím. Práve multidisciplinárne pracovné stretnutia a multidisciplinárne vzdelávania sa stali veľmi efektívnym nástrojom toho, ako spájať odborníkov. Spoločnou výmenou informácií a skúseností sa nielen vzdelávajú, ale aj profesionálne scitlivujú na problematiku ochrany detí pri práci s deťmi a hľadajú systémové riešenia, čo umožňuje zlepšovať procesy pomoci ohrozeným deťom. Multidisciplinárna kvalita pomoci dieťaťu je rozhodujúca pre jeho budúcnosť a pomáha pri zastavení transgeneračného prenosu násilia.

Kvalita vzdelávacieho procesu, pedagógov a škôl je témou dneška. Jej subjektívne i objektívne vnímanie oddeľuje špičkové školy od tých priemerných. Jedným zo znakov kvality vzdelávacieho procesu sú nielen výsledky z profilových predmetov, ale aj miera schopnosti vedenia a pedagógov reflektovať dieťa v jeho celkovom osobnostnom kontexte. Riešenie si vyžaduje pripravených a fundovaných pedagógov a odborných zamestnancov a vedenie, ktoré podporuje skôr riešenie a prevenciu ako „zametanie“ problémov.

(pokračovanie v ďalšej časti) 



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály