Aktivizujúce metódy a zážitkové učenie v predprimárnom vzdelávaní

Klasifikácia metód v predprimárnom vzdelávaní

Metódy a stratégie využívané v pedagogickej praxi učiteliek materských škôl predstavujú cieľavedomý a premyslený spôsob odovzdávania informácií zo strany pedagóga a cestu k osvojeniu a získaniu  informácií, návykov, postupov a kompetencií zo strany dieťaťa. 

Delení a klasifikácií metód nájdeme v rôznych literatúrach množstvo. Lerner hovorí o  všeobecno-didaktických metódach. Delí ich na tieto:

• Informačno-receptívna metóda ‒ učiteľ oznamuje žiakom informácie v hotovej podobe, poznatky sa osvojujú na úrovni zapamätávania, prípadne porozumenia.
• Reproduktívna metóda ‒ základným znakom je reprodukcia (obnovovanie) a opakovanie činnosti podľa vzoru učiteľa. Viacnásobné opakovanie činnosti v rôznych súvislostiach umožňuje upevňovať a prehlbovať vedomosti.
• Problémový výklad ‒ myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi ich má dostať do stavu napätia a zapálenia pre ďalšiu tvorivú prácu. Učiteľ ho vedie otvorene, stále sa obracia k žiakom, kladie im otázky, ktoré stimulujú myslenie.
• Heuristická metóda ‒ žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní poznatkov.
• Výskumná metóda ‒ učiteľ sám, spolu so žiakmi alebo žiaci sami nastolia problémovú úlohu, ktorej vyriešenie si vyžaduje objavenie neznámych vedomostí alebo aplikáciu vedomostí v iných podmienkach (Turek, 2002).

Z hľadiska fázy edukačného procesu delíme metódy na motivačné, expozičné, fixačné a diagnostické. Poznáme aj tzv. produktívne metódy (aktivizujúce), ktoré by mal pri edukácií detí využívať každý učiteľ.

Aktivizujúce metódy

Aktivizujúce metódy v predprimárnom vzdelávaní rozvíjajú u detí predovšetkým aktivitu, angažovanosť, samostatnosť, tvorivosť, schopnosť sústrediť sa, samostatnosť myslenia a  rozhodovania, schopnosť prezentovať vlastný názor a vedieť ho obhájiť, zručnosť aplikovať poznatky v praktickom živote a tiež schopnosť komunikácie s okolím a spoluprácu v tíme. Prednosťou týchto metód je to, že vo veľkej miere podnecujú záujem detí  o získavanie nových poznatkov, podporujú a rozvíjajú u detí intenzívne myslenie, správanie a prežívanie (Knapíková, Kostrub, Miňová, 2002).

Aktivizujúce metódy delíme na:

• Problémové metódy – tvoria základy aktivizujúcich metód. Kladú dôraz na aktivitu, produktívne myslenie a samostatnosť žiakov. Zaraďujeme sem: analýzu prípadových štúdií, heuristické metódy, metódy čiernej skrinky, konfrontácie, paradoxov.
• Hry– didaktické, neinteraktívne, ekonomické.
• Diskusné metódy – cieľom je naučiť deti komunikovať medzi sebou, ale aj vnímať ostatných, vedieť ich počúvať. Patria sem metódy: brainstorming, brainwriting, diskusia spojená s prednáškou, Gordonova metóda, Hobo metóda, Philips 66, metóda cielených otázok, metóda konsenzu.
• Situačné metódy – sú založené na prehľadnej, riešiteľnej, primeranej a vhodnej problémovej situácii. Sú to vlastne modelové situácie, vychádzajúce z reálnych udalostí, ktoré treba vyriešiť. Majú viac riešení a často vyžadujú komplexný prístup, vedomosti z rôznych oblastí. Patria sem: rozborová metóda, metóda konfliktných situácií, metóda incidentu, metóda postupného z