Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Adam Burian – učiteľ Michala Miloslava Hodžu

Dátum: Rubrika: Z histórie školstva Zo seriálu: Prví učitelia našich historických osobností

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

Michal Miloslav Hodža (22. septembra 1911 Rakša, okr. Turčianske Teplice – 26. marca 1870 Těšín, Česká republika) – slovenský národný buditeľ, kňaz, básnika jazykovedec. Podieľal sa s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Stál pri zrode slovenských kultúrnych ustanovizní ako Matica slovenská či spolok Tatrín.

Pochádzal z mlynársko-roľníckej rodiny. Svoju školskú dochádzku začal na cirkevnej evanjelickej ľudovej školy v rodnej Rakši, kde ho učil Ján Tomko. Odtiaľ prešiel na vychýrenú školu v Mošovciach, ktorú v minulosti absolvoval aj Ján Kollár a niekoľko ďalších osobností slovenskej kultúry (Juraj Tesák, Eliáš Lány, Michal Inštitoris či Pavol Valaský). V Mošovciach sa ho ujal učiteľ Adam Burian. Ako jeden z mála učiteľov – elementaristov bol vtedy vyškolený na latinských školách v Banskej Bystrici, Ožďanoch a v Kežmarku, odkiaľ ho tamojší rektor odporúčal ako vhodného kandidáta na učiteľskú stanicu v Mošovciach.

Adam Burian mal v triede okolo tridsať žiakov, ktorých delil na gramatistov (učili sa latinskú gramatiku) a syntaktistov (učili sa latinskú skladbu). Vzhľadom na jeho predchádzajúce vyššie školenie, preberal so svojimi žiakmi nielen obvyklé trívium (čítanie, písanie, počítanie) a katechizmus, ale aj latinčinu a k tomu i niektoré ďalšie vyučovacie predmety (algebru, geometriu, zemepis, dejepis a iné), ktorým však neveľmi rozumeli, pretože sa nehodili pre malé, zväčša deväťročné deti. Je však pravdepodobné, že náročnejšie vyučovacie predmety vzbudili záujem Hodžu o ďalšie vzdelávanie.

Hodža sa tešil pozornosti Adama Buriana. Svedčí o tom aj to, že mu často požičiaval knižky českých a slovenských autorov (napr. J. Michalku, F. J. Tomsu, či preklad Homérovej Iliady). To všetko bolo vhodným základom pre pokračovanie v štúdiu na banskobystrickom gymnáziu, neskôr v Rožňave, Prešove a Bratislave a nakoniec vo Viedni.

PhDr. Vladimír Michalička, CSc.
Foto: https://sk.wikipedia.org/



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály