Well-being, pozitívna edukácia a reziliencia

V poslednom období sa čoraz častejšie zdôrazňuje význam priaznivého emocionálneho prostredia, obzvlášť v súvislosti s pripravovanou reformou vzdelávania, ktoré má nesmierne dôležitý vplyv na učenie žiakov. Táto stránka edukácie je učiteľom dobre známa, a mnohí ju každodenne uplatňujú vo svojej pedagogicko-didaktickej činnosti. Dokonca viacerí používajú už dlhé roky aj tzv. ranné kruhy, ktoré majú pozitívne naladiť žiakov na učebnú činnosť. Tieto aktivity sa v pripravovanej reforme majú stať samozrejmosťou v každej škole.

V literatúre existuje množstvo definícií pojmu well-­being. Je to celková alebo osobná pohoda, ktorá označuje celkový stav fyzického, duševného a emocionálneho zdravia a pohody človeka. Well-being chápeme ako pojem, ktorý opisuje, ako sme so sebou spokojní a ako dobre sa cítime vo svojom živote. Nie je to len pocit alebo emócia – ide o kombináciu všetkých našich pocitov a nášho fyzického, mentálneho a emocionálneho zdravia (Křivohlavý, J., 2013). V publikácii „Sprievodca well-beingom v školskom prostredí“ je zdôraznené: Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je well-being „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti“ (Kol. autorov, 2023, s. 9).

Požiadavky na well-being vychádzajú z rastúcich poznatkov o edukácii a reakcie na prevládajúci scientizmus v školách, kde sa často zanedbávajú emócie žiakov. Aj PISA ostatných 20 rokov zdôrazňuje význam emocionality v edukácii. Kým v roku 2000 dokumenty PISA hovorili o úlohe učiteľa vo vzťahu k šikanovaniu, v roku 2003 sa sústredili na dôležitosť školskej klímy pre učenie. V roku 2006 sa už kládol dôraz na „sebaúčinnosť žiaka“, teda jeho sebavnímanie, a v roku 2009 sa zvýraznila podpora zo strany učiteľov. V nasledujúcich rokoch sú už zdôraznené oblasti súvisiace s well-beingom. Rok 2012 sa zameriava na strach a stres, ktoré prežíva 30 % žiakov. V roku 2015 je kladený dôraz na pohodu žiakov v škole. Rok 2018 sa sústreďuje na kvalitu života v škole a potrebu lepšej motivácie. Rok 2022 apeluje na posilňovanie kompetencií žiakov ako tvorivé a kritické myslenie. Je zrejmé, že požiadavky na well-being a pozitívne vzdelávanie vychádzajú z analýz edukačnej práce v školách.

Emocionalita a všetko, čo s ňou súvisí, nie je len o tom, ako sa nám žiak javí, príp. o tom, čo hovorí. Musíme brať do úvahy mnohé aspekty, ktoré sú základom pre pohodu a obnovenie rovnováhy. Patrí sem aj pripomenutie a zdôraznenie Maslowovej hierarchie potrieb. Dobrý pocit (well-being) sa vzťahuje na subjektívne pocity človeka a na uspokojenie jeho potreby bezpečia; na stav, v ktorom má pocit, že ho nič neohrozuje, cíti sa pohodlne na určitom mieste, v určitej situácii, vo vzťahu s inými, nepociťuje negatívne emócie a má pocit vlastnej identity, ako aj súčinnosti s inými. Školy majú určité rezervy, ktoré je potrebné riešiť.

Príklad:

Žiak sa môže cítiť ohrozený, keď je vyvolaný k odpovedi a bojí sa výsmechu spolužiakov, obáva sa, či zvládne učivo, je nervózny, nepokojný, ba môže byť aj stresovaný, pretože nevie, ako napísal písomku, diktát a podobne. Čakanie na výsledok, keď sa učiteľ neponáhľa s oznámením výsledku, tiež neprospieva pohode žiaka.

To platí aj pre pedagógov základných až po vysoké školy, keď žiak/študent čaká aj dva až tri týždne na výsledok hodnotenia testu. Pritom ide o jeden zo základných a mimoriadne dôležitých zákonov – zákon spätnej väzby.

Pocit bezpečia je pre žiaka silným zázemím a v prenesenom zmysle slova aj značným zdrojom energie.

Wellbeing by nemal byť chápaný iba ako vonkajší prejav žiaka. Je dôležité sústrediť sa na názory poľského profesora neurobiológie J. Vetulaniho, ktorý uvádza, že ľudský mozog, obzvlášť amygdala, funguje ako skener, analyzujúci realitu na zistenie bezpečnosti okolia (in Juul, J., 2014). Pozitívna odpoveď z tohto procesu spúšťa kognitívnu zvedavosť, čo umožňuje žiakovi aktívne zapojiť sa do vzdelávacieho procesu. Ak žiak vie, že nie je ohrozený a cíti, že jeho snahy sú oceňované učiteľom a spolužiakmi, mozog začína produkovať rôzne chemické látky, odlišné od tých, ktoré sa vylučujú pri strese a napätí. Dopamín aktivuje vnútornú pripravenosť na učenie, endogénne opioidy napomáhajú fyzickej a duševnej spokojnosti, endorfíny spôsobujú pocity šťastia a oxytocín zodpovedá za dôveru a sociálne spojenie. Dobré vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi priaznivo ovplyvňujú aktivitu žiaka.