Využitie skupinového vyučovania pri rozvoji čitateľskej gramotnosti

Súčasné školstvo čelí viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzdelávania a efektívnosť vyučovacích metód. Medzi najväčšie problémy patrí nedostatočná motivácia žiakov, pasívne prijímanie informácií a obmedzená schopnosť prakticky aplikovať získané vedomosti. Tradičné vyučovacie metódy založené na frontálnej výučbe často neumožňujú dostatočný rozvoj komunikačných a kognitívnych schopností žiakov, čo sa prejavuje v nižšej úrovni jazykových zručností, najmä v oblasti slovnej zásoby a gramatiky.

V roku 2024 sme uskutočnili výskum pomocou experimentálnej metódy, v ktorom sme sa zamerali na porovnanie skupinového vyučovania s tradičnou frontálnou výučbou. Experimentálna trieda mala k dispozícii pripravené pracovné listy, ktoré sa zameriavali najmä na rozvoj čitateľskej gramotnosti v rámci práce v skupinách a zároveň rozvíjali kritické myslenie prostredníctvom otázok priložených k textom, úloh, hier a podobne.

Cieľom výskumu bolo zistiť, či žiaci, ktorí sa učia v skupinách, dosahujú lepšie výsledky v oblasti gramatiky a slovnej zásoby anglického jazyka ako tí, ktorí sa učia tradičným spôsobom.

Skupinové a frontálne vyučovanie

Rozdiel medzi tradičnou (frontálnou) a skupinovou (ko­operatívnou) výučbou predstavuje zásadné rozdiely v pedagogickom prístupe, organizácii výučby a role učiteľa i žiaka v edukačnom procese. V súčasnom diskurze didaktiky sa čoraz častejšie hovorí o potrebe prechodu od transmisívneho modelu učenia k modelu konštruktivistickému, kde dominuje aktívne učenie žiaka.

Fenyvesiová (2013) uvádza, že frontálne vyučovanie ako spôsob vzdelávania, kedy učiteľ riadi činnosť v triede počas vyučovacej hodiny stanovenej rozvrhom hodín a priamo pôsobí na celú triedu, je v súčasnosti stále v našich podmienkach najpoužívanejšou formou výučby. Tento typ vyučovania čelí čoraz častejšej kritike z rôznych dôvodov – slabá až žiadna individualizácia, zameranie na priemerného žiaka, nedostatok priestoru na aktivitu žiaka, náročné úsilie učiteľa udržať si pozornosť žiakov a pod.

Pri frontálnej výučbe existuje niekoľko najpoužívanejších metód, ktoré boli aj kľúčové pre výskum. Napr. metódu vysvetľovania opisujú J. Maňák a V. Švec (2003) ako univerzálnu a často používanú vyučovaciu metódu vhodnú pre všetky predmety a ročníky. Používa sa na osvojenie konkrétnych pojmov a vyvodenie zovšeobecňujúcich záverov. Čáp a Mareš (2001) predstavujú metódu práce s textom so zameraním na spracovávanie textových informácií s cieľom rozvíjať čitateľskú gramotnosť a čítanie s porozumením, čo zahŕňa aktivity ako vyhľadávanie, prepájanie, vysvetľovanie, transformovanie, posudzovanie, použitie a rozšírenie informácií.

Skupinové vyučovanie predstavuje pedagogickú stratégiu, v rámci ktorej žiaci aktívne spolupracujú na spoločnom riešení úloh s cieľom dosiahnuť vzdelávacie výstupy prostredníctvom vzájomnej interakcie, zdieľania poznatkov a spoločného konštruovania významov. Prístup je založený na princípoch sociálneho konštruktivizmu (Vygotskij, 1978), podľa ktorého učenie prebieha najefektívnejšie v rámci sociálneho prostredia a dialógu. Skupinová výučba rozvíja nielen kognitívne kompetencie žiakov, ale aj celý rad sociálnych a emocionálnych zručností, medzi ktoré patria schopnosti – efektívne komunikovať, prijímať zodpovednosť za vlastné učenie i výsledky tímu, vyjednávať a nachádzať kompromisy, vyjadrovať a obhajovať vlastné názory pri rešpektovaní iných, rozvíjať dôveru, empatiu a schopnosť pracovať v tíme (Johnson & Johnson, 2004).

Aj skupinové vyučovanie má množstvo metód, ktoré sa využívajú na rozvoj rôznych kognitívnych kompetencií. Uvádzame tie, ktoré najčastejšie využívame vo svojej praxi pri výučbe anglického jazyka. Kasí