Používanie didaktických prostriedkov a pomôcok musí byť sprevádzané jasným cieľom alebo účelom. Čapek (2015) zdôrazňuje, že práca s týmito prostriedkami by mala mať zmysluplný výstup, ktorý je využiteľný v praxi, pričom je dôležité, aby žiaci neboli len pasívnymi prijímateľmi informácií. Ako poznamenávajú László a Osvaldová (2014, s. 125), v kontexte učebných a technických prostriedkov platí, že „všetkého veľa škodí.“ Táto myšlienka môže byť podporená teó­riou, ktorá definuje funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky. Turek (2008, s. 315) uvádza, že tieto pomôcky majú nezastupiteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu a spomína ich rôzne funkcie, ako napríklad motivačnú, spätnoväzbovú, informačnú, precvičovaciu, aplikačnú a kontrolnú.

Didaktické prostriedky možno v zásade rozdeliť na materiálne (napr. učebné pomôcky, didaktická technika) a nemateriálne, kam patria napríklad didaktické metódy (Rambousek, 2014). Zapojením informačných a komunikačných technológií (IKT) do vyučovania sa však z mnohých materiálnych prostriedkov v praxi paradoxne stávajú nehmotné pomôcky, ktoré existujú iba v digitálnej podobe (napr. prezentácie). Čapek (2015) upozorňuje, že nie všetky didaktické prostriedky, na ktorých využívanie sú potrebné IKT, musíme nevyhnutne považovať za moderné alebo inovatívne. To sa týka napr. práve spomenutých prezentácií, ktoré sú podľa jeho názoru v skutočnosti len vizualizáciou výkladu, a teda predstavujú klasickú frontálnu výučbu aj so všetkými nevýhodami, ktoré táto metóda prináša. V školstve stále pretrvávajú aj také učebné pomôcky a didaktická technika, ktoré boli vynájdené už dávno, no doteraz zohrávajú kľúčovú úlohu vo vyučovaní (napr. učebnice alebo tabuľa).

Čo hovoria dáta zo stredných odborných škôl?

Naše odporúčania môžu mať výpovednú hodnotu len vtedy, ak sú podporené reálnymi zisteniami a dátami. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli realizovať krátky prieskum prostredníctvom dotazníkovej metódy, pričom ako vzorku sme využili učiteľov z viacerých stredných odborných škôl (SOŠ) nachádzajúcich sa na území Trnavského samosprávneho kraja, najmä v okresoch Skalica a Senica. Pre účely tohto príspevku poskytujeme iba najrelevantnejšie údaje a zistenia.

Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch marec a apríl 2025 a bol realizovaný cez platformu Google Forms. Zúčastnilo sa na ňom celkovo 32 učiteľov, pričom takmer tri štvrtiny tvorili ženy. Z vekového hľadiska výrazne prevládala veková skupina päťdesiatnikov, ktorá predstavovala viac ako polovicu účastníkov. Čo sa týka vyučovacích predmetov, najväčšie zastúpenie mali učitelia odborných predmetov, ktorí tvorili až dve tretiny všetkých respondentov. Ostatné skupiny predmetov boli zastúpené približne rovnakým pomerom. Celkový počet vyučujúcich prevyšuje celkový počet respondentov (pozri tabuľku č. 1), pretože každý z nich mal možnosť vybrať viacero odpovedí.

Tabuľka č. 1: Skladba účastníkov prieskumu

Prvá oblasť, ktorej sme sa v prieskume venovali, bola vybavenosť škôl. Zaujímalo nás aj to, aká didaktická technika je dominantná v triedach. V prieskume sme tým mysleli, že ide o vybavenie viac ako polovice všetkých tried. Často sa stáva, že školy disponujú rôznymi modernými zariadeniami a pomôckami, avšak len v obmedzenom množstve (niekedy doslova iba v jednej špecifickej učebni) a s nízkym potenciálom na ich širšie využitie.

Graf č. 1: Moderná didaktická technika so zastúpením vo väčšine tried

Až v troch štvrtinách prípadov sa v prevažnej väčšine tried nachádzajú notebooky. V ich tesnom závese nasledujú dataprojektory (72 %). Na treťom mieste sú stolné počítače (59 %). Televíziu vo väčšine tried zvolila polovica respondentov. Televízia môže v škole slúžiť buď ako alternatíva alebo priamo ako náhrada za dataprojektor, pretože oproti nemu prináša viacero ďalších funkcií, najmä v prípade smart televízorov, ktoré môžu byť pre školu aj finančne výhodnejšie. Do zoznamu odpovedí boli zaradené aj tablety a interaktívna tabuľa. V prvom prípade šlo o jasného víťaza spomedzi zariadení, ktoré sú zastúpené len v menšom počte tried. Túto možnosť zvolilo takmer 70 % respondentov ako zariadenie s menšinovým zastúpením, pričom len štvrtina respondentov uviedla, že ich majú vo väčšine tried. Interaktívna tabuľa dosiahla v prieskume najhoršie výsledky, ako majoritne zastúpené zariadenie ju zvolilo len 19 % respondentov, no v druhom grafe poskočila na štv