Charakteristika formatívneho hodnotenia

Formatívne hodnotenie (z angličtiny formative assessment – hodnotenie podporujúce, rozvíjajúce učenie) pochádza z latinského slova „formo“ (formovať, upravovať). Neexistuje presná a všeobecne akceptovaná definícia formatívneho hodnotenia, avšak existujú určité charakteristiky tohto procesu, na ktorých sa mnohí výskumníci a teoretici zhodujú (Marzano a Heflebower, 2012).

Formatívne hodnotenie je hodnotenie, ktoré má za úlohu poskytovať spätnú väzbu na zlepšenie procesu učenia. Zahŕňa aktivity zamerané na získavanie informácií o tom, na akej úrovni sa žiak nachádza, kam by mal smerovať a ako sa tam čo najrýchlejšie dostať (ARG, 2002). Wiliam (2011) zdôrazňuje, že základným princípom formatívneho hodnotenia je využívanie informácií o učení sa žiakov na prispôsobenie výučby potrebám a schopnostiam žiakov. Pri formatívnom hodnotení sa využívajú informácie o učebných výsledkoch žiakov, ktoré sú interpretované a analyzované učiteľmi, žiakmi alebo ich rovesníkmi pri rozhodovaní o ďalších krokoch výučby (Black a Wiliam, 2009).

Dôležitou súčasťou formatívneho hodnotenia je konštruktívna spätná väzba. Úlohou spätnej väzby je identifikovať rozdiel medzi aktuálnym výkonom žiaka a požadovaným štandardom. Žiak dostáva informácie o tom, ako zlepšiť svoju prácu, aby dosiahol požadovaný štandard. Poskytujú sa mu informácie o jeho nedostatkoch (kvalitatívna zložka) a taktiež o tom, do akej miery je jeho práca postačujúca (kvantitatívna zložka). Na základe odpovedí žiakov na otázky alebo riešení žiackych úloh by mal učiteľ rozhodnúť, ako by mali žiaci pokračovať v ich vzdelávaní (ARG, 2002). Toto hodnotenie prebieha tak často, ako je potrebné a ako je realizovateľné (denne, týždenne, mesačne). Môže byť uskutočňované slovne alebo písomne, pred výučbou, po výučbe alebo počas výučby (Tomengová, 2012). V každom prípade však ide o obojstrannú spätnú väzbu medzi učiteľom a žiakmi, teda od učiteľa k žiakom a naopak, od žiakov k učiteľovi (Harlen, 2013).

Formatívne hodnotenie v tradičnom vyučovaní predstavuje pre učiteľov značnú výzvu, pretože zahŕňa priebežné sledovanie pokroku veľkého počtu žiakov a poskytovanie individualizovanej spätnej väzby každému z nich. Môže zahŕňať rôzne prístupy, ako sú hodnotenie učiteľom, sebahodnotenie, hodnotenie rovesníkmi či skupinové hodnotenie (Double et al., 2020). Tento proces je časovo aj organizačne dosť náročný. Jeho efektívna realizácia naráža na viaceré prekážky, ako sú nedostatok času a zdrojov, vysoká pracovná záťaž učiteľov a ich často nedostatočné hodnotiace kompetencie. Tieto faktory významne ovplyvňujú schopnosť poskytovať kvalitnú a individualizovanú formatívnu spätnú väzbu, ktorá je nevyhnutná na podporu učenia žiakov (Bruner et al., 2025).

Nástroje formatívneho hodnotenia

Konkrétne formy hodnotiacich prostriedkov, ktoré môže učiteľ využívať v každodennej triednej praxi na formatívne hodnotenie, sa zvyknú označovať ako nástroje, príp. techniky formatívneho hodnotenia. Učitelia používajú nástroje formatívneho hodnotenia jednak na to, aby žiakom poskytli spätnú väzbu o ich pokroku, jednak na usmernenie pri rozhodovaní o ďalších krokoch a postupoch v procese učenia sa, čím sa zmenšuje medzera medzi súčasným a želaným stavom vedomostí a zručností žiaka (Ganajová et al., 2022).

Nástroje formatívneho hodnotenia pomáhajú učiteľom sledovať, ako sa postupne rozvíjajú vedomosti a zručnosti žiakov, aké vyučovacie prístupy vyhovujú jednotlivým žiakom a umožňujú diferencovať výučbu podľa individuálnych schopností žiakov alebo skupín žiakov. Mali by sa využívať priebežne počas celého procesu učenia, nie iba na konci vyučovania konkrétnych tém.

O formatívnom hodnotení a jeho nástrojoch z hľadiska rozvoja kognitívneho porozumenia, či sebahodnotenie sme už informovali v sérii príspevkov, zameraných na využitie konkrétnych techník formatívneho hodnotenia vo vyučovacom procese prírodovedných predmetov (Lukáč et al., 2021; Lešková et al., 2021; Ganajová et al., 2021; Guniš et al., 2021).

ChatGPT pri tvorbe nástrojov formatívneho hodnotenia

Nástroje podporované umelou inteligenciou, ako je ChatGPT, zohrávajú významnú úlohu aj pri tvorbe nástrojov formatívneho hodnotenia. Učiteľom poskytujú podporu pri generovaní rôznych typov hodnotiacich nástrojov, ako sú sebahodnotiace karty, predikčné karty, karty na skupinovú spoluprácu a iné. Tieto nástroje nielen podnecujú myšlienkové procesy žiakov, ale zároveň podporujú rozvoj ich kognitívnych funkcií a poskytujú okamžitú spätnú väzbu.

Ukážka využitia nástroja ChatGPT pri tvorbe sebahodnotiacej karty na tému Vitamíny pre žiakov tretieho ročníka gymnázia

Charakteristika nástroja

Sebahodnotiaca karta žiaka umožňuje žiakom analyzovať svoje vlastné učenie. Hlavným cieľom tejto stratégie je rozvíjanie kompetencie „naučiť sa učiť“ a podporovanie snahy žiakov celoživotne sa vzdelávať. Ponúka vopred formulované kritériá, ktoré pomáhajú žiakom vyjadriť úroveň svojho výkonu, ktorú intuitívne cítia, no nevedia, ako ju previesť do slov (Szarka a Brestenská, 2012). Sebahodnotiace karty môžu mať rôzne podoby podľa kladených otázok a ponúknutých odpovedí. Otázky môžu byť zamerané na sebahodnotenie procesu učenia alebo na sebahodnotenie výsledkov učenia. Učiteľovi poskytujú spätnú väzbu, na základe ktorej môže upravovať predošlé a plánovať ďalšie pedagogické intervencie (­Ganajová et al., 2021).

Štruktúra promptu

Tvorba takejto karty si vyžaduje premyslenú štruktúru promptu, ktorý učiteľ vytvára pre model umelej inteligencie. Prompt, ktorý zadávame ChatGPT, je členený na dve základné časti:

A) Špecifikácia formy výstupu (tabuľky) – aby model vytvoril tabuľku v požadovanej forme a podľa našich predstáv, je potrebné presne definovať, ako má výsledná tabuľka vyzerať.

Príklad: Vytvor sebahodnotiacu kartu pre žiakov tretieho ročníka gymnázia vo forme tabuľky. Tabuľka má obsahovať tri identifikačné údaje (Meno žiaka, Trieda, Dátum) umiestnené v prvom riadku. Pod nimi vytvor tabuľku so štyrmi stĺpcami: „Úroveň zvládnutia učiva“, „Samostatne“, „S pomocou uč