Vyučovanie matematiky v špeciálnej základnej škole

Jedným z najdôležitejších a najpodstatnejších cieľov edukácie mentálne postihnutých žiakov je ich príprava na čo najlepšie začlenenie do spoločnosti. Žiaka treba pripraviť ako komplexnú osobnosť na dosiahnutie čo najvyššieho stupňa a kvality socializácie. Ťažko zdravotne postihnutí žiaci majú kombinácie zmyslových, telesných postihnutí, či komunikačných alebo emocionálnych a sociálnych narušení s mentálnym postihnutím. Edukácia detí v špeciálnej základnej škole vo variante C prebieha v triedach pre ťažko mentálne postihnutých podľa individuálneho vzdelávacieho plánu a obsah edukácie sa určuje podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Špeciálna edukácia sa odlišuje od samotnej edukácie tým, že zámerne pôsobí na osobnosť jednotlivca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len "ŠVVP") a jej cieľom je zabezpečiť proces učenia na základe komunikačno-informačných interakcií prostredníctvom špeciálnopedagogických intervencií, vyžaduje dosahovanie pozitívnych zmien v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti, rozvíja osobnosť jedinca (Vančová, 2010). Dôraz by sa mal klásť na uspokojovanie potrieb jednotlivcov s postihnutím, na pomoc a podporu.

Základnou stratégiou edukácie jedincov so ŠVVP je špeciálna edukácia v špecificky edukačnom prostredí a podmienkach pod vedením špeciálneho pedagóga.

Najdôležitejšími cieľmi takejto edukácie sú:

• podpora procesu pozitívnych vývinových zmien,
• procesu socializácie,
• fungovanie v elementárnych životných situáciách.

Didaktické zásady na vyučovaní matematiky v ŠZŠ vo variante C

Vyučovanie matematiky je determinované faktormi vyplývajúcimi z obmedzeného mentálneho vývinu žiakov a z didaktických požiadaviek pre výchovu a vzdelávanie mentálne postihnutých žiakov. Nízka úroveň a individuálne schopnosti, elementárne matematické predstavy, vedomosti a spôsobilosti žiakov si žiadajú uplatňovanie individuálneho prístupu, špecifických zásad a metód, špeciálnych vzdelávacích postupov zodpovedajúcich vývinovým a osobnostným podmienkam.

Mentálne postihnutému dieťaťu chýbajú schopnosti, ktoré súvisia s uplatňovaním zásady uvedomelosti a aktivity v poznávaní a učení.

Dieťa je menej zvedavé a skúmavé. Vytváranie matematických predstáv by sa malo uskutočňovať v rámci manipulovania s konkrétnym matematickým podnetovým materiálom. Obsah a rozsah učiva, metódy, formy a prostriedky vyučovania a hodnotenia, tempo a dĺžka práce žiaka majú zodpovedať aktuálnym možnostiam a osobitostiam mentálne postihnutých žiakov.

Dôležité je zohľadniť špecifickosť učenia a individuálnu úroveň matematických schopností a predstáv žiakov, podnetnosti rodinného prostredia a celkových osobnostných predpokladov pre učenie matematiky, čo sa realizuje v súlade sozásadou primeranosti a individuálnosti. Názorné vyučovanie prostredníctvom tvorby predstáv, pojmov a myšlienkových operácií na základe zámerného multisenzorického vnímania predmetov a manipulácie s predmetmi je východiskom aj pre metodickú činnosť učiteľa. Na základe názoru sa u žiakov utvárajú elementárne predstavy o množstve a čísle, žiaci mentálne postihnutí pracujú s názorom (počítadlo, kocky, paličky, cukríky, prsty na ruke, guličky a iné) pri počítaní do určitej miery počas celej školskej dochádzky. Názornosť je nevyhnutná aj pri prezentácii geometrického učiva prostredníctvom modelovania, pozorovania, a využívania rôznych názorných pomôcok (modely, obrazy, predmety z okolia).

Dôležité je rešpektovať zásadu systematickosti. Učiteľ predkladá žiakom určitú sústavu, systém poznatkov, kde vychádza z predchádzajúcich už získaných vedomostí a tie ďalej rozvíja. Kým si žiaci neosvoja predchádzajúce učivo, je dôležité nepokračovať vo vyučovaní, aby efektívnosť vyučovania bola najväčšia (Turek, 2008). Pri uplatňovaní didaktického princípu si osvojujú racionálny prístup k učeniu.

Princíp postupnosti zahŕňa opakovanie zamerané na systematizáciu poznatkov. Žiakom pomáha usporiadať látku do logického celku, cieľavedome vytvára poznatkovú sústavu, pomáha rozvíjať abstraktné myslenie. Je dôležité, aby si žiaci učivo zapamätali , aby ho vedeli využiť v činnosti, s čím súvisí zásada trvácnosti. Na hodinách matematiky treba viacnásobne opakovať, upevňovať a systematicky automatizovať nadobudnuté vedomosti a návyky žiakov na každej vyučovacej hodine, napomáhať žiakom správne selektovať podstatné informácie. Zásada spájania teórie s praxou súvisí s tým, že si žiaci nadobudnuté vedomosti a schopnosti uchovajú lepšie, keď ich vedia použiť v praktickom živote. Je nutné vychádzať z praxe a poukazovať na uplatnenie v konkrétnych životných situáciách (počítanie rožkov v