Úloha rodičovstva v ére digitálnych detí

Digitálne technológie sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Pre deti a adolescentov zohráva významnú úlohu v digitálnom správaní rodinné prostredie.

Súčasným deťom už nestačí „iba“ rodič. Digitálne deti si vyžadujú digitálneho rodiča, a preto je nevyhnutné analyzovať základnú charakteristiku digitálneho rodičovstva, identifikovať riziká spojené s nedostatočne rozvinutými rodičovskými digitálnymi kompetenciami a následne poukázať na význam spolupráce rodiny a školy v oblasti digitálnej výchovy, kde sa ako pedagógovia opierame o aktuálne odborné poznatky, reflektujeme pedagogicko-psychologické implikácie pre školské prostredie a ponúkame odporúčania pre pedagogickú prax v oblasti podpory digitálnej gramotnosti rodičov.

Význam digitálneho rodičovstva v modernej spoločnosti

Vzhľadom na existujúce výskumy (Rogers, 2023) môžeme konštatovať, že digitálne technológie zásadne transformovali spôsob, akým deti komunikujú, učia sa a trávia svoj voľný čas. Detstvo a dospievanie sa v súčasnosti odohráva paralelne v offline a online priestore, pričom hranice medzi týmito dvoma svetmi sú čoraz menej zreteľné. Digitálne prostredie prináša deťom množstvo príležitostí, ale zároveň predstavuje aj významné riziká a hrozby, a to najmä v oblasti nadmerného používania technológií, vzniku digitálnych závislostí a narušenia psychosociálneho vývinu. V uvedenom kontexte sa do popredia dostáva pojem digitálne rodičovstvo, reflektujúci schopnosť rodičov aktívne, zodpovedne a kompetentne sprevádzať dieťa v digitálnom priestore. Neznamená iba kontrolu času stráveného pred obrazovkou, ale prioritne apeluje u detí na nastavenie hraníc, rozvoj kritického myslenia, modeláciu digitálneho správania a podporu digitálnej hygieny. Ak sú nedostatočne rozvinuté rodičovské kompetencie v tejto oblasti, dochádza k zvýšenému riziku problémového digitálneho správania sa detí až k vzniku samotnej digitálnej adiktológie.

Škola ako jeden z najvýznamnejších socializačných a výchovno-vzdelávacích činiteľov častejšie čelí dôsledkom digitálneho správania žiakov, ktoré majú pôvod v rodinnom prostredí. Na základe uvedeného musíme vnímať digitálnu výchovu detí ako spoločnú zodpovednosť rodiny a školy. Pre spoločnosť je nevyhnutná potreba poukázať na význam digitálneho rodičovstva v kontexte zdravého digitálneho správania sa detí a zdôraznenia systematickej spolupráce medzi rodičmi a školou. Carrie Rogers Whitehead (2021) transformuje úlohu digitálneho rodičovstva v podobe pomoci vybudovania zdravého vzťahu dieťaťa k technológiám prostredníctvom správnych zásad digitálneho rodičovstva pre rôzne vekové kategórie, kde sa rodič nestretáva iba s nedostatočnou znalosťou moderných technológií, ale súčasne aj s nesprávnym pochopením vývojových fáz dieťaťa, následkom čoho kladie na dieťa nereálne požiadavky a očakávania. Tento fakt potvrdzuje aj neurológ Manfred Spitzer, ktorý ho dopĺňa o tvrdenie, že prístup detí k technológiám sa s vekom premieňa úmerne s tým, ako sa vyvíja ich mozog. To, čo funguje u trojročného dieťaťa, nebude mať úspech u teenagera (Spitzer, 2023).

Pre spoločnosť je dôležité vybudovanie zdravého prístupu k digitálnej zodpovednosti, čím získame spokojnejšie vzťahy v rodinách a eliminujeme stres prostredníctvom bezpečnejšieho používania technológií.

Proti technológiám viac nemôžeme bojovať. Práve naopak, treba sa ich naučiť prijať a využívať tým najlepším spôsobom. So súčasnou dobou prichádza výzva Stať sa sebavedomým a nebojácnym digitálnym rodičom.

Technológie boli v minulosti na inej úrovni ako tie v súčasnosti, preto je nemožné projektovať analógovú minulosť do digitálnej súčasnosti, v ktorej vyrastajú súčasné deti. Rodič musí pochopiť, kde sa jeho dieťa nachádza, nie, kde chce, aby bolo. Nemôžeme sa na používanie moderných technológií pozerať cez vlastnej