Učenie v kontexte vzťahov a bezpečia

Erich Petlák analyzuje význam stratégií učenia sa žiakov ako vedomých, plánovaných a systematických postupov, ktoré vedú k efektívnejšiemu osvojovaniu nových vedomostí a zručností, pričom zdôrazňuje úzku prepojenosť s rozvojom metakognície, motivácie, rastového myslenia, tvorivosti a sebaregulácie. Tiež odporúča učiteľom viesť žiakov k aktívnemu učeniu, prepájaniu vedomostí, využívaniu rôznych pomôcok a poskytuje konkrétne návrhy, ako systematicky rozvíjať u žiakov zručnosti nevyhnutné pre samostatné a celoživotné vzdelávanie.

Mária Belešová sa zaoberá analýzou otázok kladených učiteľmi v primárnom vzdelávaní z hľadiska kognitívnych úrovní podľa Bloomovej taxonómie a poukazuje na to, že vo vyučovacej praxi prevládajú otázky nižšej náročnosti (zapamätanie, porozumenie), pričom otázky vyššieho rádu (analýza, hodnotenie, tvorenie) sú kladené menej často. Zároveň apeluje na potrebu systematického rozvoja kompetencií učiteľov v kladení premyslených otázok podporujúcich rozvoj kritického, reflexívneho a tvorivého myslenia žiakov, čo je zásadné pre efektívne a moderné vzdelávanie.

Katarína Vanková opisuje význam reflexie a self-supervízie v sociálno-pedagogickej praxi učiteľov, pričom analyzuje ich vplyv na zvládanie náročných pedagogických a sociálnych situácií a na podporu duševného zdravia pedagogických zamestnancov v školskom prostredí. Výskum ukazuje, že systematická reflexia a sebapozorovanie prispievajú k rozvoju profesijných kompetencií a odolnosti učiteľov, znižujú pracovný stres a podporujú vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v škole.

Martina Bolfová analyzuje transformáciu konceptu bezpečnosti školského prostredia v kontexte digitálnej doby, pričom poukazuje na potrebu systematického a komplexného prístupu k prevencii rizikového správania žiakov v online priestore. Zdôrazňuje význam humanisticky orientovanej pedagogiky, rozvoja sociálnych a emocionálnych kompetencií, aktívnej úlohy učiteľa a implementácie preventívnych opatrení, ktoré umožňujú deťom nielen sa pred rizikami chrániť, ale predovšetkým ich rozpoznať a efektívne zvládať.

Dušana Bieleszová sa venuje tomu, ako konflikty v triede predstavujú prirodzenú súčasť školského života, pričom ponúka teoretický rámec aj praktické cvičenia pre pedagogických a odborných zamestnancov na ich pochopenie, prevenciu a konštruktívne riešenie.

Prvá časť článku Barbory Sender a Libuši Gužíkovej je zameraná na problematiku prevencie kyberagresie medzi žiakmi v školskom prostredí a predstavuje interaktívny pracovný zošit „Daj Trollovi stopku“ ako praktický nástroj na rozvoj kritického myslenia, mediálnej gramotnosti, ochrany pred online rizikami a nácvik konkrétnych bezpečnostných stratégií. Tento pracovný zošit umožňuje využitie bez stigmatizácie žiakov a podporuje ich schopnosť bezpečne, zodpovedne a empaticky reagovať na rôzne formy ohrození v digitálnom prostredí.

Stanisław Juszczyk hodnotí krízu súčasnej školy a vzdelávania s dôrazom na príčiny, prejavy i systémové a personálne aspekty (postavenie žiaka, učiteľa, školy, rodiča), pričom identifikuje preťaženie, demotiváciu a zastarané didaktické modely ako hlavné problémy. Podstatou článku je presvedčenie, že prekonanie krízy je možné cez obnovu vzťahov, transformáciu pedagogických metód, posilňovanie motivácie, podporu autonómie a tvorivosti učiteľov a preorientovanie školy na rozvojové a praktické ciele, kde zvlášť kľúčovým prvkom pozitívnej zmeny je entuziazmus a profesionalita učiteľa.

Učiteľ zohráva v procese učenia kľúčovú rolu, no zároveň potrebuje priestor na uvedomenie si vlastných hraníc, potrieb a možností profesionálneho rastu. Venovať pozornosť vzťahom a bezpečiu preto nie je doplnkom vzdelávania, ale jedným zo základných predpokladov jeho kvality a udržateľnosti.

/redakcia/