Triedny učiteľ - špecialista alebo manažér (2.)15.12.2014

Utváranie podmienok na rozvoj pozitívnych sociálnych väzieb

Rozvoj pozitívnych sociálnych väzieb v školskom prostredí chápeme najmä ako pozitívnu klímu triedy. Pojem klímy triedy je dosť obšírny a je náročné ju uchopiť ako celok. Průcha, Walterová a Mareš (2009) považujú klímu triedy za sociálne-psychologickú premennú, ktorá predstavuje dlhodobejšie sociálno-emocionálne naladenie, zovšeobecnené postoje a vzťahy a tiež emocionálne výpovede žiakov danej triedy o udalostiach v triede, vrátane pedagogického pôsobenia učiteľov školy. Čapek (2010) považuje za dôležité zložky klímy vyučovacie metódy, edukačné aktivity, komunikáciu, hodnotenie v triede, disciplinárne vedenie triedy, vzťahy medzi žiakmi, participáciu žiakov a prostredie triedy. Z uvedeného je zrejmé, že učiteľ sa významnou mierou podieľa na klíme triedy. A keďže triedny učiteľ má okrem vzdelávacej roly aj rolu vychovávateľskú, očakáva sa od neho koordinácia a integrácia ostatných učiteľov pri budovaní klímy triedy.

Triedny učiteľ žiakov 1. ročníka základnej školy si klímu začína budovať sám. V danom ročníku málokedy učí aj iný učiteľ. Postupne však učiteľov pribúda, klíma triedy v rovine žiakov je už stabilnejšia. Je zrejmé, že každý nový element, v tomto prípade ďalší učiteľ vnáša do existujúcej klímy nové prvky. Na 2. stupeň prichádza trieda s ustálenou klímou (ak nedochádza k presunom žiakov medzi triedami alebo ak nie je trieda zložená aj z väčšieho počtu žiakov prichádzajúcich z iných škôl, napr. málotriedok). V bežnom prechode jednej triedy v rámci školy by bolo vhodné, keby triedny učiteľ budúcej piatackej triedy u predchádzajúceho triedneho učiteľa zistil podrobnosti o triede, klímu triedy nevynímajúc.  Pri stredných školách už takýto postup nie je možný, keďže sa v nich stretávajú žiaci z odlišných základných škôl a buduje sa nový kolektív a teda aj nová klíma triedy.

Otázka:

Z akých aktivít by mohla pozostávať činnosť triedneho učiteľa ohľadom klímy triedy?

Okrem toho, že by každý učiteľ mal niečo o klíme, jej prvkoch, príp. zložkách vedieť, mal by byť schopný klímu aj ovplyvňovať.

Triedny učiteľ by mal vedieť:

• diagnostikovať súčasnú úroveň klímy − pozorovaním, rozhovormi so žiakmi, diskusiou s celou triedou, dotazníkmi, napr. „Naša trieda“ pre žiakov 1. a 2. ročníka ZŠ, „MCI“ pre žiakov 3. až 6. ročníka ZŠ, „CES“ alebo „LEI“ pre žiakov 7. až 9. ročníka ZŠ a žiakov SŠ;
• navrhnúť a vykonať vhodnú intervenciu, ktorá by pomohla pri rozvoji priaznivej klímy, napr. podporovať vzájomný rešpekt medzi žiakmi, rozvíjať spoluprácu medzi žiakmi, vytvárať podmienky na podporu žiakov a na pomoc žiakom, zaangažovať žiakov do spoločnej tvorby plánov, diagnostiky vlastných potrieb, definovaní cieľov učenia sa, výbere postupov učenia sa, hodnotení priebehu a výsledkov vlastného učenia;
• zaviesť systémy a pravidlá, uplatňovať ich, vyžadovať ich dodržiavanie zo strany žiakov a sám ich dodržiavať;
• informovať ostatných pedagogických zamestnancov, ktorí učia v jeho triede o zisteniach a krokoch, ktoré v danej triede ako triedny učiteľ uskutočnil, príp. ktoré práve realizuje alebo len plánuje realizovať;
• oboznámiť ostatných učiteľov s dohodnutými pravidlami danej triedy (najlepšie ak budú vyvesené na nástenke triedy), najmä z dôvodu obmedzenia nevhodných zásahov do vzťahov a klímy konkrétnej triedy;
• komunikovať s rodičmi problémy, ktoré sa týkajú klímy a požiadať ich o akceptáciu (alebo aspoň tolerovanie) pravidiel, ktoré si trieda a samotní žiaci zaviedli (niekedy totiž rodičia viac alebo menej uvedomene spochybňujú kroky učiteľa, napr. ich považujú za niečo, čo je pre výchovu nepotrebné, zlé a komunikujú svoje názory pred dieťaťom, ktoré ich prenáša aj do triedy);
• zaznamenávať dopady realizovaných intervencií na klímu triedy;
• vyhodnocovať dosiahnuté výsledky a porovnať ich s predchádzajúcim stavom, následne plánovať ďalšie intervencie.

Niektoré dotazníky pracujú nielen so súčasným stavom klímy, ale ich pozmenená verzia slúži aj na zistenie preferovaného stavu klímy, napr. žiaci vypĺňajú dotazník, v ktorom označujú žiaducu klímu – sú v ňom rovnaké položky s tým rozdielom, že v nich žiak označuje stav, ktorý by v triede chcel mať.

Čapek (2010) uvádza autodotazník, v ktorom môže učiteľ získať odpoveď na otázku „Som dobrým spolutvorcom klímy?“ Obsahuje tieto oblasti:

1. vzťahy so žiakmi– čestnosť správania sa k žiakom, dôvera k žiakom, využívanie pozitívnej motivácie, priateľské vzťahy so žiakmi, poznanie žiakov a rodičov;
2. riadenie triedy – žiaci poznajú ako sa majú správať, využívanie metód, ktoré neprináša problémy s disciplínou, prevencia a rozpoznávanie problémov, sledovanie výsledkov žiakov, využívanie času na riešenie úloh;
3. vyučovacie metódy – prihliadanie k možnostiam žiaka, zmeny metód vo vzťahu k učebným štýlom žiakov, preferovanie individuálneho prístupu k žiakovi, užitočnosť a dôležitosť úloh z pohľadu žiakov, pripravenosť učiteľa na vzdelávanie žiakov.

Medzi kľúčových hráčov, ktorí ovplyvňujú klímu triedy zaraďuje okrem učiteľov a žiakov, aj ich rodičov. Podľa neho si rodičia mnohokrát ani neuvedomujú, že zasahujú aj do klímy triedy, napr. tlačia na výkon a úspešnosť dieťaťa, „v zlom“ hovoria o škole, o nejakom učiteľovi, prenášajú na deti nepodložené obavy, strach zo školy, intervenujú do vzťahov medzi spolužiakmi, napr. nariaďujú, s kým sa (ne)môže kamarátiť. Zároveň upozorňuje na niekoľko spôsobov, ktoré je možné použiť pri komunikácii s rodičmi.

Poradenstvo a spolupráca so zákonnými zástupcami

Rodičia sú značne nesúrodá skupina s mnohými záujmami a povaha ich prianí voči škole alebo snahy so školou spolupracovať v