Stratégie učenia je pojem v didaktike samozrejmý, v ostatných rokoch aj častejšie používaný v súvislosti s viacerými inovatívnymi koncepciami vyučovania. Najmä s tými, ktoré akcentujú samostatnosť a tvorivosť žiaka, využívanie vedomostí a skúseností pri učení sa nového a pod.

Čo je stratégia učenia?

Pojem stratégia často používame aj v bežnej reči, keď opisujeme, ako sme pristupovali k riešeniu nejakej úlohy alebo povinnosti. Hovoríme napr.: „...zvolil som stratégiu rozdelenia si plnenia úlohy na postupné činnosti...“, „...moja stratégia je, vždy začínať dôslednou analýzou problému...“ atď. Je to teda istá uvedomelá zámerná činnosť, ktorá vedie k plneniu určitého cieľa.

V literatúre je veľa definícií stratégií vyučovania, napr.: „Stratégie sú vedomé postupy, ktoré jedinec používa pri učení, aby si uľahčil získavanie, spracovanie a zapamätanie informácií.“ (Mareš, J., 1998). Všetky definície edukačných stratégií majú spoločné tieto aspekty: sú to vedomé a cielené činnosti a metódy, ktoré učiaci sa využívajú, aby si osvojili nové vedomosti a zručnosti a aby ich v prípade potreby vedeli aj využiť. Stratégie sú v podstate procesom efektívneho sebaučenia.

Neraz je to však len opis rôznych metód, prístupov a techník učenia sa, napr. nepodceňujte učivo, spájajte staré poznatky s novými, rozvrhnite si čas učenia, píšte si pri učení poznámky atď. Nekritizujeme a ani nepodceňujeme význam týchto odporúčaní. Sú pre učenie sa žiakov podnetné. Na zdôraznenie podstaty stratégií, o ktoré nám v tomto článku ide, uvedieme definíciu podľa B. J. Zimmermana (1990): „Stratégie sú plánované procesy, ktoré žiaci využívajú na riadenie svojho učenia, vrátane plánovania, monitorovania a hodnotenia.“ Stratégia je teda komplexnejší a aj systémový prístup k učeniu sa – určenie si cieľa, vhodný výber metód, monitorovanie postupu učenia atď.

Zimmerman, americký psychológ, patrí ku kľúčovým teoretikom v oblasti stratégií učenia sa. So stratégiami učenia úzko súvisí metakognícia. Aj keď v podstate ide o tú istú oblasť, medzi pojmami je rozdiel. Metakognícia je myslenie o vlastnom myslení, ktoré zahŕňa dve základné zložky:

1. poznanie o sebe ako o učiacej sa osobe, o stratégiách, ktoré sú pre moje učenie sa efektívne,
2. regulácia učenia, teda schopnosť sledovať, či môj postup učenia sa (riešenia problému) funguje, ale aj hodnotí výsledky svojej činnosti (Gavora, P., 1992, Petlák, E., 2025, Průcha J., Walterová, E., Mareš, J., 2009, Urbanová, K., 2026).

Učiteľ a stratégie učenia sa žiakov

Z uvedeného opisu podstaty stratégií učenia sa môže javiť, že ide o samozrejmú a jednoduchú oblasť učenia. Realita je však náročnejšia. Doviesť žiakov aj študentov k využívaniu stratégií je dlhodobý proces, žiadna jednorazová alebo krátkodobá záležitosť. Ako sme už skôr uviedli, že stratégie sú komplexnejšie prístupy a v literatúre ich je veľa, potom tiež uvedieme, že odporúčania, námety a postupy autorov sa líšia. Podstata však spočíva v tom, že stratégie sú súborom metód a techník, ktoré majú učiaceho sa doviesť k cieľu.

Základom a východiskom vytvárania stratégií je poznanie nastavenie myslenia žiakov (mindset). To môže byťfixné alebo rastové, podľa toho žiak pristupuje aj k učeniu a k stratégiám. Žiak s fixným myslením má o sebe predstavu, že akákoľvek snaha je zbytočná. Utvrdzuje sa,