Sťažnosti v školách a školských zariadeniach

Postup pri podávaní, prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažnosti upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej „zákon o sťažnostiach“), ktorý je platný od 13. 1. 2010 a účinný od 1. 2. 2010.

Problematiku kompetencie vybavovania sťažností občanov a zákonných zástupcov detí a žiakov škôl a školských zariadení upravuje aj zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona zriaďovateľ vybavuje sťažnosti občanov a zákonných zástupcov detí a žiakov škôl a školských zariadení, okrem sťažností týkajúcich sa úrovne pedagogického riadenia, úrovne výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania (§ 13 ods. 1 cit. zákona). Zriaďovateľ má v prípade potreby možnosť požiadať o pomoc pri prešetrovaní sťažností Štátnu školskú inšpekciu alebo obvodný úrad v sídle kraja.

Kompetenciu vybavovať sťažnosti občanov a zákonných zástupcov detí a žiakov škôl a školských zariadení zriadených obcou, má teda obec, za ktorú koná štatutárny zástupca, ktorým je starosta.

Podľa zákona o sťažnostiach pri prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností postupujú orgány verejnej správy, ktorými sú aj školy a školské zariadenia (ďalej „škola“), ktoré musia mať podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na prešetrovanie a vybavovanie sťažností vydaný vlastný vnútorný predpis (smernicu).

Nie každé podanie, ktoré je na školu doručené je sťažnosťou. Definícii sťažnosti treba zo strany manažmentu školy venovať veľkú pozornosť, a to z dôvodu, že je veľmi dôležité správne posúdiť, či podanie označené ako sťažnosť je naozaj sťažnosťou v zmysle zákona. Sťažnosť je podanie a podanie sa vždy posudzuje podľa obsahu (teda nie podľa názvu). V zákone o sťažnostiach je sťažnosť vymedzená pozitívne (§ 3) aj negatívne (§ 4).

Sťažnosť je podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach podanie fyzickej alebo právnickej osoby (ďalej „sťažovateľ“), ktorým:

• sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
• poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

V prípade školy teda ide o podanie, ktorým:

• sa sťažovateľ domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou školy,
• sťažovateľ poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti školy.

Ak podanie obsahuje viacero častí, z ktorých:

• niektoré nie sú sťažnosťou podľa zákona, škola tie časti podania, ktoré nie sú sťažnosťou, sťažovateľovi nevráti, ale v oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti uvedie dôvody ich neprešetrenia a vybaví iba tie časti podania, ktoré sú sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach,
• všetky sú sťažnosťami podľa zákona o sťažnostiach, avšak na vybavenie niektorých nie je škola príslušná, v tom prípade vybaví iba tie časti sťažnosti, na ktorých vybavenie je príslušná, ostatné časti sťažnosti postúpi orgánu verejnej správy príslušnému na ich vybavenie.

Sťažnosťou podľa § 4 ods.1 písm. a), b) zákona o sťažnostiach nie je podanie, ktoré:

• má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha,
• poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom, napr. Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.