Sociálno-emocionálne učenie

Sociálno-emocionálne učenie (Social-emotional learning – SEL) prostredníctvom integrácie prírodného prostredia a outdoorovej edukácie v materských a základných školách významne podporuje rozvoj kognitívnych schopností, prosociálneho správania, empatie a psychickej pohody detí. Výskumy potvrdzujú, že outdoorová edukácia má pozitívny vplyv na emocionálnu reguláciu, medziľudské vzťahy a schopnosť riešiť konflikty, čo priamo ovplyvňuje školskú úspešnosť a celkovú pohodu žiakov.

Outdoorová edukácia

Nesmieme zabúdať na potrebu inovácie v pedagogickej praxi v súlade s aktuálnymi trendmi v rámci SEL, resp. návrat prírody do škôl, ako efektívny nástroj na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania pre nové generácie. Významný je prínos outdoorovej edukácie a programu zameraného na SEL na rozvoj „mäkkých“ zručností, ktoré sú kľúčové pre úspešnú adaptáciu a osobnostný rozvoj detí a žiakov, a tým aj na zvýšenie kvality pedagogickej praxe v súlade s aktuálnymi trendmi v SEL.

Implementácia inovatívneho programu SEL, ktorý integruje prírodné prostredie a outdoorovú edukáciu do škôl, výrazne zvyšuje kognitívne schopnosti, prosociál­ne správanie, empatiu a psychickú pohodu detí. Výskumy potvrdzujú pozitívne účinky outdoorovej edukácie na emocionálnu reguláciu, medziľudské vzťahy a riešenie konfliktov, čo zlepšuje školskú úspešnosť a celkovú pohodu detí. Pedagogické odporúčania zdôrazňujú vytváranie bezpečného a podporného prostredia, aktívneho zapojenia učiteľov a rozvoj prosociálneho správania a empatie cez praktické aktivity formou outdoorovej edukácie. Významný prínos SEL a outdoorovej edukácie spočíva v rozvoji „mäkkých“ zručností dôležitých pre adaptáciu a osobnostný rozvoj detí, čím prispievajú k zvýšeniu kvality pedagogickej praxe v súlade s aktuálnymi trendmi v SEL.

Vychádzajúc z historického kontextu vývoja a vývinu predškolskej edukácie v Československu sa domnievame, že na Slovensku je pobyt vonku v materskej škole synonymom outdoorovej edukácie, aj keď tá sa môže javiť ako komplexnejší pojem. Pobyt vonku je na Slovensku determinovaný legislatívou (v porovnaní so severskými krajinami), no niekedy je to najviac samotnými učiteľmi, rodičmi, deťmi (Fedorko, 2020).

Za posledné dve dekády sa život v rodinách a školách dramaticky zmenil. Deti trávia až 3-násobne viac času pozeraním TV a sedením za počítačom než pri hrách vonku. V rokoch 1971 – 1990 došlo až k 50 %-nému skráteniu času, ktorý strávili deti vonku pri hrách (Child­wise, 2017). Už Komenský vo svojich dielach vyzýva, aby výchova zodpovedala prírode a zákonitostiam, ktoré v nej existujú. Z jeho myšlienok vyplýva, že súčasťou výchovy osobnosti človeka musí byť aj poznávanie prírody, zákonitostí jej existencie a vývoja rastlín, živočíchov, hornín a nerastov, zdrojov a podmienok života, mnohotvárnosti a jednoty prírody, vnímanie jej krásy, formovanie vzťahov k nej, aktívna účasť pri tvorbe zdravého prirodzeného a životného prostredia.

Príroda je učiteľkou a prameňom poznávania, vyzýva, aby sa deti oboznamovali s: rôznymi vecami, predmetmi, farbami, javmi, krásou oblohy, stromov, kvetov, zvierat, rastlinami, prúdením vody. Komenský vystihuje význam priameho kontaktu dieťaťa so skutočnosťou, význam skúsenosti s prírodou ako prostriedku k všestrannému vzdelávaniu osobnosti (Dargová, 2018). Outdoorová edukácia dokáže vytvárať príležitosti na vznik integrovaných výchovno-vzdelávacích sk