Školská samospráva ako forma participácie mládeže - výskum

Názory riaditeľov škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov

Do akej miery riaditelia súhlasia, resp. nesúhlasia so znením zákona 596/2003 Z. z.?

Väčšina oslovených riaditeľov (245; 70,8 %) uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 65 riaditeľov (18,8 %) na túto otázku neodpovedalo, 34 riaditeľov (9,8 %) vyjadrilo nesúhlas a predložilo určité návrhy na jeho spresnenie, 2 riaditelia (0,6% ) uviedli možnosť neviem.

Z tých riaditeľov, ktorí vyjadrili nesúhlas s uvedeným zákonom, navrhlo:

• presnejšiu a jasnejšiu formuláciu (14,7 %),
• neohraničenie počtu členov v zákone, tak aby každá trieda tam mohla mať svojho zástupcu (23,5 %),
• potrebu dopracovania koordinátorov, znížiť úväzok, príplatok ako za triednictv (23,5 %),
• náklady na činnosť žiackych školských rád riešiť osobitným rozpočtom zriaďovateľa (11,8 %),
• spôsobilosť na právne úkony zástupcom žiakov v žiackej školskej rade (8,8 %),
• väčšiu možnosť participácie a právomocí žiackej školskej rady pri podieľaní sa na chode školy/školstva (5,9 %),
• vyhlasovanie grantových výziev ministerstvu školstva pre žiacke školské rady (2,9 %).

Hodnotenie činnosti žiackej samosprávy

Ako riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou hodnotia jej prínos pre školu?

Hodnotenie činnosti žiackeho samosprávneho orgánu vo vzťahu k vedeniu školy, pedagógom a ďalším zamestnancom vyznieva v celku pozitívne. Až tri štvrtiny (75,9 %) oslovených riaditeľov škôl vníma jednoznačný prínos samosprávy pre školu. 17,4 % označilo činnosť za formálnu a 6,7 % volilo možnosť „iné“. V rámci uvedenej odpovede 13,0 % odpoveď nekonkretizovalo, 39,1 % uviedlo, že situácia je rozdielna v závislosti na konkrétnej situácii, niekedy je samospráva prínosom, niekedy je jej činnosť čisto formálna a 26,1 % síce deklarovalo jej prínos, avšak očakávania zo strany vedenia boli vyššie. Každý siedmy riaditeľ (13,0 %) v rámci možnosti „iné“ poukazoval na skutočnosť, že žiacka samospráva svoju činnosť orientuje výlučne na spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít školy pre žiakov. Rozdiely podľa typu SŠ potvrdili, že sú to gymnáziá, kde riaditelia v najvyššom percente deklarovali prínos žiackej samosprávy pre školu (85,3 %). Presvedčenie o prínose samosprávy pre školu je citeľný v odpovediach riaditeľov všetkých typov SŠ (SOŠ 72,5 %, G 66,7 %). Údaje za konzervatória sa neinterpretovali vzhľadom na nízky počet (3 konzervatória so zriadenou žiackou samosprávou).

Riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou sú presvedčení o dôležitosti a význame žiackej samosprávy ako pre školu, tak aj pre jej žiakov. V odpovediach oslovených riaditeľov škôl pri hodnotení činnosti žiackej samosprávy však malo zastúpenie aj formálne hodnotenie činnosti samosprávy. Každý piaty riaditeľ SOŠ (20,2 %) je presvedčený, že existencia samosprávneho orgánu v škole je formálna a neplní svoju funkciu. V gymnáziách názor zdieľa len každý desiaty oslovený. Analýzou výsledkov z pohľadu jednotlivých krajov sa zistilo, že prínos činnosti žiackej samosprávy najvýraznejšie vnímajú riaditelia SŠ v Žilinskom, Prešovskom a Nitrianskom kraji (viac ako 80 %) riaditeľov škôl. V ostatných krajoch sa pozitívne hodnotenie pohybuje v intervale od 63,0 % do 77,1 % a najmenej riaditeľov deklarujúcich uvedený postoj pôsobí v školách Trnavského kraja (63,0 %). V Bra­tis­lav­skom a Trnavskom kraji je približne štvrtin