Šesť etáp vývoja a spoločenských prístupov k technickému vzdelávaniu na území Slovenska

Školstvo je dôležitou oblasťou, prostredníctvom ktorej každý štát plní určité strategické i čiastkové ciele v danej spoločnosti. Systémové zmeny, ku ktorým v školských systémoch jednotlivých štátov sveta priebežne a skôr v nepravidelných časových intervaloch dochádza, vyplývajú najskôr z vnútornej analýzy potrieb vyplývajúcich z pokroku a rozvoja danej krajiny, ale i z hľadiska globalizačných trendov a prognóz.

Etapy vývoja vzdelávania k práci a technike v ZŠ

Aby sme v tomto článku nezachádzali do príliš širokých analýz a súvislostí školského vzdelávacieho systému na území Slovenska ako celku, zameriame našu pozornosť najmä na prezentovanie informácií o reálnom vývoji výchovy k práci prostredníctvom pracovného vyučovania, resp. technickej výchovy, či nakoniec techniky v ročníkoch 5. až 9. v období posledných 35 rokov. Našim úmyslom je na základe postupných zmien, ktoré ministerstvo školstva v jednotlivých obdobiach vo vzdelávaní k práci zvádzalo, preukázať, že všetky zmeny dotýkajúce sa technického vzdelávania v ZŠ, ktoré boli v školskej praxi od roku 1979 zavedené, mali síce charakter systémového opatrenia, no z rôznych príčin k plánovaným a žiaducim systémovým vplyvom a efektom pre spoločenskú prax v konečnom dôsledku došlo v menšej miere, alebo dokonca nedošlo vôbec.

Na porovnanie a analýzu jednotlivých zmien sme stanovili tieto podstatné kritériá:

A) Názov a umiestnenie učebného predmetu v platnom učebnom pláne a časová týždenná dotácia predmetu
B) Existencia nadväzujúcich a poznatky rozširujúcich predmetov
C) Materiálno-technické podmienky pre výučbu
D) Priestorové podmienky pre výučbu
E) Spoločenské očakávania, ktoré mali byť učebným predmetom naplnené a ich výsledky, resp. dopady
F) Záver

1. ETAPA Pracovné vyučovanie od r. 1979

Učebný predmet s názvom Pracovné vyučovanie bol do učebných plánov základnej školy zavedený od roku 1960 na základe školského zákona a v školskom systéme bývalej ČSFR pretrval do r. 1979, resp. 1995.

A) Názov a umiestnenie učebného predmetu v platnom učebnom pláne a časová týždenná dotácia predmetu 

• Pracovné vyučovanie – 2 hod. týždenne 5. až 8. roč. 
• Zložky: technické práce, pestovateľské práce, rodinná príprava (resp. ŠPD)

B) Existencia nadväzujúcich a poznatky rozširujúcich predmetov

• Základy techniky – povinne voliteľný učebný predmet (7. a 8. roč. ZŠ)
• Technické praktiká – nepovinný učebný predmet (5. až 8. roč. ZŠ)
• Domáce náuky – nepovinný učebný predmet (5. až 8. roč. ZŠ)
• Základy technického kreslenia a rysovanie - (8. roč. ZŠ v rámci učebného predmetu matematika).

C) Materiálno-technické podmienky pre výučbu

• Učebnice: Štyri učebnice povinného predmetu Technické práce pre 5. až 8. ročník ZŠ; Metodické príručky technických prác pre 5. a 7. roč. ZŠ; učebnice pre povinne  voliteľný predmet Základy techniky pre 7. a 8. roč. ZŠ, metodická príručka pre nepovinný predmet Technické praktiká pre 5. a 6. roč. ZŠ.
• Základné vybavenie školských dielní bolo realizované z vlastných zdrojov škôl a prostredníctvom centrálnych štátnych dodávok učebných pomôcok (š. p. Učebné pomôcky B. Bystrica). Školám materiálovú a technickú pomoc poskytovali Okresné materiálové a technické strediská (OTMS).

D) Priestorové podmienky pre výučbu

• Školy disponovali zväčša kombináciou dvoch školských dielenských učební (dielňa na opracovanie kovov – dielňa na opracovanie dreva – elektrodielňa), príručným skladom, šatňou a hygienickým zariadením.

E) Spoločenské očakávania a prínosy, ktoré mali byť učebným predmetom naplnené a ich výsledky, resp. dopady

• Ciele učebného predmetu: „... vypestovať u žiakov kladný vzťah k práci, poskytnúť im základné výrobné a technické vedomosti; zručnosti a návyky; naučiť ich uvedomene, tvorivo a bezpečne pracovať, samostatne aj v kolektívne; pripravovať ich na voľbu povolania“ (1, s 7).
• Spoločenské prínosy: prechod optimálneho počtu žiakov na štúdium učebných odborov SOU a SPŠ; pravidelný prísun pracovných síl (absolventov SOU a SPŠ) s rôznym odborných vzdelaním do výrobných podnikov.

2. ETAPA Pracovné vyučovanie od r. 1987

Výučba učebného predmetu s názvom Pracovné vyučovanie pokračovala od r. 1987 podľa učebných osnov a plánov základnej školy do r. 1995.

A) Názov a umiestnenie učebného predmetu v platnom učebnom pláne a časová týždenná dotácia predmetu

• Pracovné vyučovanie – 2 hod. týždenne 5. až 8. roč.
• Zložky: technické práce, pestovateľské práce, špecifická príprava dievčat (7. a 8. roč.)

B) Existencia nadväzujúcich a poznatky rozširujúcich predmetov

• Základy techniky – povinne voliteľný učebný predmet (7. a 8. roč. ZŠ)
• Technické praktiká – povinne voliteľný / nepovinný učebný predmet (5. až 8. roč. ZŠ)
• Domáce náuky – nepovinný učebný predmet (5. až 8. roč. ZŠ)

C) Materiálno-technické podmienky pre výučbu

• Učebnice: Štyri učebnice povinného predmetu technické práce pre 5. až 8. ročník ZŠ; Metodické príručky technických prác pre 5. a 7. roč. ZŠ; učebnice pre povinne voliteľný predmet Základy techniky pre 7. a 8. roč. ZŠ, metodická príručka pre nepovinný predmet Technické praktiká pre 5. a 6. roč. ZŠ.
• Základné vybavenie školských dielní bolo realizované z vlastných zdrojov škôl a prostredníctvom centrálnych štátnych dodávok učebných pomôcok (š. p. Učebné pomôcky B. Bystrica). Školám výraznú materiálovú a technickú pomoc poskytovali Okresné materiálové  a technické strediská (OTMS), neskôr Strediská služieb škole (SSŠ), ktoré predpokladáme, že postupne zanikli do r. 1995.

D) Priestorové podmienky pre výučbu

• Školy postavené v skoršom období disponovali zväčša kombináciou dvoch školských dielenských učební (dielňa na opracovanie kovov – dielňa na opracovanie dreva – elektrodielňa), príručným skladom, šatňou a hygienickým zariadením. Školy, ktorých výstavba bola realizovaná zväčša po r. 1975 a boli projektované organizáciou IPO Školských stavieb, boli pre výučbu pracovného vyučovania vybavené v zmysle platných noriem veľmi dobre tak priestorovo, ako aj materiálno-technickým zázemím.

E) Spoločenské očakávania a prínosy, ktoré mali byť učebným predmetom naplnené a ich výsledky, resp. dopady

• Ciele učebného predmetu: „... utvára u žiakov kladný postoj k práci, poskytuje základné výrobné a technické vedomosti, zručnosti a návyky z rôznych oblastí pracovných činností; utvára predpoklady na spojenie vyučovania s výrobnou a produktívnou prácou. Učí ich uvedomene, tvorivo a bezpečne pracovať samostatne aj v kolektívne; vedie žiakov k základnej orientácii na ďalšie vzdelávanie a voľbu povolania“ (2, s. 5).
• Spoločenské prínosy: prechod optimálneho počtu žiakov na štúdium učebných odborov SOU a SPŠ; pravidelný prísun pracovných síl (absolventov SOU a SPŠ) s rôznym odborných vzdelaním do výrobných podnikov.

3. ETAPA Pracovné vyučovanie / Technická výchova od r. 1995

Výučba učebného predmetu s názvom Pracovné vyučovanie pokračovala od r. 1987 podľa učebných osnov a plánov základnej školy do r. 1995. Prvou zmenou v rámci tretej etapy, ku ktorej v rámci technického vzdelávania v ZŠ v roč. 5. až 9. došlo, bolo schválenie a zavedenie inovovaných (prechodných) učebných osnov pracovného vyučovania 2. júna 1995 pod č. 154/95-15 s platnosťou od 1. septembra 1995.

A) Názov a umiestnenie učebného predmetu v platnom učebnom pláne a časová týždenná dotácia predmetu

• Pracovné vyučovanie – 1 hod. týždenne 5. až 8. roč. predmet jednozložkový
• Pracovné vyučovanie – 1 hod. týždenne 9. roč. predmet trojzložk