Sebaregulačné učenie žiaka

So snahami o skvalitňovanie priebehu a výsledkov edukácie sa neustále hľadajú inovatívne metódy a formy. Dôraznejšie sa akcentujú aj požiadavky, ktoré sú roky známe, no v reálnej praxi nie sú doceňované tak, ako by bolo treba. Hlava plná vedomostí už nebude stačiť, pretože vedomosti bude treba vedieť tvorivo využívať, dopĺňať a inovovať, na ich základe vedieť plánovať svoje ďalšie činnosti atď., a z toho plynú viaceré požiadavky. V tomto ponímaní sa stávajú významné sebaregulačné stratégie pri učení sa žiaka.

Požiadavky súčasnosti, no najmä budúcnosti, čím ďalej viac akcentujú potrebu sebaregulačného učenia (SRL – Self-regulated learning, ďalej len „SRL“) a všetkých koncepcií, ktoré rozvíjajú a podporujú aktívne a tvorivé učenie sa žiaka (pozn.: rovnocenné pojmy sú samoregulované učenie, sebaregulované učenie, autoregulatívne učenie).

V predchádzajúcom čísle Didaktika č. 2/2026 sme opísali bádateľské vyučovanie, ktoré je podobné SRL učeniu, no v bádateľskom učení sa žiak učí tým, že objavuje, skúma, hľadá súvislosti, porovnáva a tak si osvojuje učivo. Bádanie je pozorovateľné už u detí predškolského veku, čo súvisí s vývinom. Sebaregulačné učenie nie je vrodené. Žiak sa mu učí vedome, vedome riadi vlastné učenie, plánuje a zámerne vyberá vhodné stratégie učenia, sebareflektuje činnosť a hodnotí výsledky.

Podstata a význam SRL

V psychologickej a aj pedagogickej literatúre je veľa definícií tohto pojmu. Podstata je vyjadrená už v názve a naznačuje, že človek dokáže riadiť sám seba, organizovať si a plánovať prácu v rôznych činnostiach, teda aj pri učení – žiak sa dokáže sebaregulovať. Dôležité je aj, že ak by sme v školách dosiahli vysokú úroveň sebaregulácie žiakov, značne by sa tým uľahčila práca učiteľov, nepociťovali by takú záťaž, viac by sa mohli venovať žiakom, ktorí potrebujú viac pomoci pri učení. Tým, že vedieme žiakov k sebaregulácii, pomáhame nielen im, ale i sebe. Sebaregulácia sa stáva dôležitou súčasťou sebavzdelávania človeka. Podporuje a rozvíja kompetenciu, ktorá ho bude sprevádzať celý život a už v súčasnosti je dôležitou aj oceňovanou zamestnávateľmi.

Z psychologického a aj pedagogicko-didaktického hľadiska treba rozlišovať pojmy:

• samoorganizované učenie – je tiež významné pre učenie žiaka, vie si organizovať čas, rozdeliť si postupnosť činností atď.,
• samoregulované učenie – nie je zamerané len na organizáciu činností, ale aj na stratégie učenia, ktoré žiak uplatňuje, aby sa niečo naučil, čo vyjadruje aj definícia: „Samoregulované učenie sa chápe ako aktívna činnosť, ktorú samostatne vykonávajú žiaci a ktorá im umožňuje stavať na svojich existujúcich predchádzajúcich vedomostiach, samostatne získavať nové vedomosti a zručnosti, uvedomovať si svoje ciele a sledovať svoj vlastný pokrok počas celého procesu učenia.“ (Lesperance, K., Holzmeier, Y., Munk, S., Holzberger, D. 2023, s. 7).

SRL učeniu treba žiakov učiť. Treba ich naučiť postupnosti, ktorá je rozdelená do týchto etáp:

• Etapa plánovania – žiak sa učí plánovať si činnosti a stratégie, ktorými dosiahne ciele, ktoré sú stanovené alebo si ich sám stanovil. Premyslí si postupy a všetko, čo mu môže pomôcť dosiahnuť cieľ.
• Etapa realizácie – spočíva v činnostiach žiaka podľa plánu, neodbočuje a efektívne využíva čas na dosiahnutie cieľa. V literatúre je v ostatnom období opisovaná „technika POMODORO“^[1] – učenie si rozdeliť na 4 kratšie časové úseky (25 min. s prestávkami 3 – 5 minút, po tomto cykle je dlhšia 30 min. prestávka). „Manažovanie s časom“ prispieva k lepšiemu učeniu.
• Etapa reflexie – spočíva v tom, že žiak si kontroluje a vyhodnocuje výsledky svojej činnosti, reflektuje, čo dosiahol, či splnil stanovené ciele, súčasne sa zamýšľa nad tým, čo by mohol v ďalšom učení zlepšiť a pod.

Uvedené etapy sú rámcové a každá z nich má rôzne možné detailné postupy, napr. výber z možných postupov, zmena činností v závislosti od priebehu učenia, porovnávanie pri reflexii atď.

Stratégie v SRL

Stratégie učenia je pojem typický pre uvedené vyučovanie. Na rozdiel od metódy je pojem „stratégia“ širší a rozumejú sa ním kombinácie viacerých metód a prístupov k úlohám, ich riešeniu a pod.

Dôležité je tzv. myšlienkové nastavenie žiaka, teda ako žiak vníma svoje schopnosti a postoje, aký má záujem zvládnuť učivo, chce splniť úlohu a dosiahnuť cieľ, prípadné chyby vníma ako príležitosť na zlepšenie, podnet na pozornejšie učenie sa atď.

Motivácia podporuje a udržiava postoje k učeniu. Sebamotivácia je spúšťačom plnenia úloh, pozitívne ovplyvňuje postoje žiaka, podporuje jeho