Rozprávky majú tajomný pôvod s mnohými teóriami o ich vzniku a šírení po svete. Vedci naznačujú, že rozprávky sa vyvíjali nezávisle v rôznych kultúrach a boli šírené prostredníctvom migrácie a kultúrnej výmeny. Slúžili ako nástroj zábavy a vzdelávania, odovzdávajúc morálne posolstvá, čím sa stali dôležitou súčasťou každodenného života kultúr a spoločenstiev. Rozprávky sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva, formujúc spoločenské normy a hodnoty. Ich univerzálnosť prekonáva kultúrne a časové bariéry, čím sa stávajú jedinečným prvkom ľudskej kultúry (Hrdináková, 2006).

Rozprávka je literárny žáner, ktorý sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi:

• ide o fantastický alebo magický kontext,
• jednoduchý jazyk,
• jasný morálny rozmer,
• postavy s jasnými charakteristikami,
• jednoduchý dej, prvky času a miesta,
• prítomnosť magických postáv a
• víťazstvo dobra nad zlom (Mocná, Peterka, 2004).

Rozprávky sú vyjadrením nášho kultúrneho dedičstva, ktoré je hlboko zakorenené v mysliach detí. Náboženské témy a mnohé biblické príbehy možno nájsť v každej jednej rozprávke. Vedomé a nevedomé obrazy, ktoré rozprávky vyvolávajú v mysli poslucháča, vytvárajú osobnú fascináciu. Viacerí autori sa podrobne zaoberali kategorizáciou rozprávok, čo vysvetľujeme ďalej. Kategorizácia rozprávok podľa rôznych kritérií, ako sú autorstvo, obsah, forma a témy, je skutočne rozsiahla téma. Táto kategorizácia umožňuje hlbšie pochopiť rôznorodosť rozprávok (Rusňák, 2008).

Predškolský vek a gramotnosti

Vývoj jedinca prechádza rôznymi fázami, z ktorých každá má svoje charakteristické znaky a vplyvy. Detstvo je jedným z najdôležitejších období v živote človeka, ktoré má vplyv na jeho ďalší vývoj a osobnosť (Pupala, Kolláriková, 2010). Predškolský vek je obdobím, v ktorom dochádza k významným zmenám v kognitívnej, sociálno-emocionálnej a psychomotorickej oblasti, ktoré ovplyvňujú rozvoj osobnosti dieťaťa, a tieto zmeny sa uskutočňujú prostredníctvom procesov dozrievania a učenia (Pupíková, 2024). „Emočné zručnosti sú v predprimárnom vzdelávaní nevyhnutné a nenahraditeľné. Výskumy potvrdzujú, že ak sú emocionálne kompetencie učiteľa na vysokej úrovni, môže v triede poskytovať deťom kvalitné zručnosti a vedomosti“ (Pošteková, 2022, s. 471).

Gramotnosť v predškolskom veku začína rozvojom jazykových schopností. Dieťa sa učí rozumieť a používať slová, tvoriť vety a komunikovať s ostatnými. V tomto období sa u dieťaťa začína rozvíjať schopnosť porozumieť príbehom a rozprávkam. Sleduje dej, chápe základné črty príbehu a rozvíja svoju fantáziu. Hoci deti v tomto veku ešte nemusia poznať všetky písmená abecedy alebo číslice, sú stále v kontakte s písmenami a číslicami, čo napomáha rozvíjať ich povedomie o základných zložkách spisovného jazyka.

Súčasťou rozvoja čítania a písania predškolákov je aj obohacovanie slovnej zásoby. Dieťa sa učí nové slová, aby mohlo lepšie vyjadriť svoje myšlienky a potreby. Čitateľská gramotnosť zároveň motivuje deti k tvorivému a nápaditému mysleniu. Rozprávanie príbehov, kreslenie a rôzne hry podporujú rozvoj fantázie a tvorivých schopností dieťaťa. V súčasnosti je dôležité rozumieť nielen písmenám a číslam, ale aj obrázkom, symbolom a iným vizuálnym komunikačným prostriedkom. Dieťa sa učí rozpoznávať a interpretovať rôzne vizuálne prvky vo svojom okolí (Pupala, Zápotočná, 2003). „Vyjadrovanie pocitov a efektívna komunikácia sú mimoriadne dôležité v osobnom aj spoločenskom kontexte. Zohrávajú významnú úlohu v našej duševnej a emocionálnej pohode a prispievajú k pevnosti našich vzťahov“ (Pošteková, 2024, s. 33).

Praktické aktivity

Komunikačné maľované čítanie

Pomôcky: obrázky, dosky, fixka, suchý zips

Cieľ: Interaktívne a prirodzené nadviazanie komunikácie s ostatnými ľuďmi – deťmi aj dospelými. Schopnosť od