Rozvíjanie komunikačných kompetencií

Správna komunikácia je podmienkou úspechu. Konflikty a otvorené otázky sa v nej vyjasnia, je možné hovoriť otvorene o rôznych názoroch, nachádzame spoločné riešenia. Na ceste k úspešnej komunikácii je však nutné počítať s prekážkami či rôznymi komunikačnými bariérami. Práve využitím nástroja s názvom talkSignals je možné takýto komunikačný problém z väčšej časti odstrániť.

Príčiny a vplyv rušivých prvkov komunikácie

Konštruktívny priebeh rozhovoru, ktorý má viesť k určitému cieľu, môže byť narušený prvkami rôzneho pôvodu. Pokiaľ sa ich nepodarí odstrániť, vedú k nekonečným diskusiám. Následkom je klesajúca miera sústredenia a pozornosti. Nie je výnimkou ani určitý vnútorný ústup, ba dokonca deštruktívna komunikácia či agresivita. Výsledky takýchto rozhovorov spravidla nezodpovedajú očakávaniam zúčastnených. V najjednoduchšom prípade účastníci rozhovor opúšťajú s pocitom nespokojnosti. Podstatne kritickejší je prípad, keď narastajúci konflikt, otvorená polarizácia alebo ťažko prekonateľné názorové rozdiely zamedzia tomu, aby vznikol spoločne prijateľný základ pre aktívne spôsoby správania a konania. Súhlas s rozhodnutiami alebo dohodami, za ktorými zúčastnení skutočne nestoja, vyvoláva pocit rezignácie a frustrácie. Presadenie takto dosiahnutých dohôd dáva pri ich uskutočňovaní len málo šancí na úspech (Keyton, 2017).

Strednodobé a dlhodobé účinky takýchto komunikačných situácií na spoluprácu alebo sociálny kontakt sú dnes už dostatočne známe a nie je nutné ich bližšie popisovať. Avšak väčšia časť porúch v komunikácii je spôsobená práve správaním účastníkov rozhovoru. Prerušovanie obsahového priebehu rozhovoru, ktoré je spôsobené napr. tzv. vedľajšími rozhovormi, hlasnými poznámkami alebo celkovým prerušením prejavu druhým zúčastneným (alebo i viacerými osobami) je obvykle hodnotené ako znevažovanie alebo odmietanie hovoriaceho rečníka, čo môže viesť k jeho pocitom urážky a stiahnutia sa z diskusie.

Mlčanie a stiahnutie sa obmedzuje priebeh jednania rovnako ako dlhé monológy. Monológy, ktoré neprinášajú žiadne nové poznatky, slúžia spravidla iba ako prostriedok vlastného predvádzania sa. Oboje môže viesť u ostatných účastníkov rozhovoru k podráždenosti, príp. až agresivite, čo výrazne sťažuje vecnú a konštruktívnu rovinu diskusie (Stephens, 2016).

Správanie je výrazom vnútorného postoja, ktorý si človek osvojil v priebehu vlastnej socializácie a tiež získavaním životných skúseností. Týmto sa postoje stávajú základom pre naše videnie sveta. Tvoria „individuálne okuliare“, ktoré ovplyvňujú, akým spôsobom prijímame informácie. Znamená to, aký význam im prikladáme a ako ich zakomponujeme do osobného životného kontextu a skúseností. Na základe toho vznikajú rôzne individuálne vzorce správania a návyky. Náš vlastný uhol pohľadu je však pre nás natoľko samozrejmý, že si ho často ani neuvedomujeme. Ako keby sme mali okuliare, o ktorých nevieme a ich silu dioptrií nepoznáme. A už vôbec nám nemusí dôjsť, že sa na to všetko ostatní ľudia pozerajú úplne inými okuliarmi.

Ak to prenesieme na priebeh rozhovoru, znamená to, že mnoho ľudí si neuvedomuje účinky svojho spôsobu komunikácie, a aj keď si to uvedomia, môžu v diskusii stratiť pozornosť a vrátia sa k obvyklým spôsobom správania. Často pritom vysielajú