Rovesnícke učenie v kontexte 1. cyklu

Rovesnícke učenie predstavuje zaujímavý prístup k nadobúdaniu vedomostí, zručností a schopností, avšak jeho presná podoba nie je striktne určená. Starší žiaci učia mladších formou jeden na jedného, vytvárajú malé študijné skupiny, v ktorých sa učia pracovať, riešiť nastolené problémy prostredníctvom diskusií, tvorby projektov, využívania zážitkového vyučovania a podobne (Gajdošová 2013, Dovalová, Ježeková 2016).

V rámci rovesníckeho učenia sa vytvára priestor na tvorbu nových partnerstiev, keď sa žiaci základných škôl učia spolupracovať nielen medzi sebou v triede či škole, ale aj s deťmi z materských škôl a so študentmi stredných i vysokých škôl. Z uvedeného vyplýva, že rovesnícke učenie môže prebiehať medzi žiakmi rovnakého veku (žiaci rovnakého ročníka) alebo žiakmi rôzneho veku (žiaci rôznych ročníkov, vzdelávacích inštitúcií). Nezabúdajme, že pri tejto forme učenia by si žiaci nemali len osvojiť vedomosti, ale aj naučiť sa riešiť problémy a dosahovať stanovené ciele prostredníctvom interakcie s ostatnými, pričom sa uplatňuje princíp rovnosti medzi všetkými aktérmi a princíp vzájomnej pomoci, ktorú si učiaci poskytujú navzájom (Topping 1989).

Na základe edukačnej praxe konštatujeme, že takáto forma vzdelávania nie je učiteľom na Slovensku úplne cudzia. Často sa stáva, že si žiaci navzájom vysvetľujú učivo, ktorému nerozumejú. V kontexte vzdelávania 21. storočia ide o systematickú prácu všetkých žiakov v triede s cieľom naučiť sa učiť, rozvíjať svoje poznatky, plánovať svoje predstavy, realizovať ich a hodnotiť seba aj ostatných.

Rovesnícke učenie spadá do teórie konštruktivizmu. Práve konštruktivistické teórie sú jedným z pilierov prebiehajúcej reformy školstva. Pre kognitívny konštruktivizmus (J. Piaget, S. Bruner) je charakteristické, že žiaci si aktívnym učením osvojujú nové vedomosti, zručnosti a postoje, pričom pracujeme s takzvaným prekonceptom. Myšlienka, že si žiak buduje poznanie pomocou interakcie s ostatnými aktérmi, je súčasťou sociálneho konštruktivizmu, ktorého predstaviteľom je L. S. Vygotskij (Uherová, Horňáková 2018). V praxi to znamená, že to, čo sa žiaci naučili, chápu, dokážu vysvetliť ostatným a využívať to pri riešení problémov.

Príklad:

Ak sa žiaci naučili násobilku a riešia reálnu situáciu v obchode, kde čokoláda stojí 2 € a potrebujú 3 kusy, uvedomujú si, že je jednoduchšie túto situá­ciu vyriešiť pomocou násobenia, než sčítavaním. Keď sa učili, že vlastné podstatné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom, v listoch, SMS či e-mailoch správne napíšu meno adresáta. Ak sa naučili, že žihľava dvojdomá je vhodná pre alergikov, môžu si z nej uvariť čaj a dokážu jeho účinky vysvetliť rodičom.

V literatúre nájdeme viacero pozitív rovesníckeho vzdelávania