Ranné kruhy a ich význam

Škola slúži nielen na vzdelávanie a výchovu, ale je aj miestom, kde by sa každé dieťa malo cítiť bezpečne, spokojne, rešpektovane a prijaté bez rozdielu na jeho individuálne špecifiká. Duševné zdravie žiakov je kľúčové pre ich zdravý vývin osobnosti a má veľký vplyv na ich školský výkon aj sociálne vzťahy. V škole trávia žiaci veľkú časť svojho dňa a zohráva významnú úlohu v podpore ich psychickej pohody. Ranné kruhy sa v súčasnosti ukazujú ako účinná metóda vytvárania bezpečného prostredia, ktoré umožňuje otvorené zdieľanie názorov, myšlienok a pocitov. Vytvára tiež efektívne podmienky pre učenie a zvyšuje pripravenosť žiakov na vyučovací proces. Ich vplyv vyzdvihuje aj MŠVVaM SR a v súvislosti s novým štátnym vzdelávacím programom pre primárne vzdelávanie kladie dôraz na systematickú organizáciu a realizáciu ranných kruhov vo výchovno-vzdelávacom procese.

S rastúcim významom duševného zdravia, najmä od vypuknutia pandémie COVID-19, sa väčšia pozornosť venuje duševnej pohode žiakov na základných školách. Potvrdzuje to aj výskumná správa Najvyššieho kontrolného úradu (Andrassy, 2025), v ktorej sa uvádza, že problematika duševného zdravia detí nebola dlhý čas dostatočne riešená a až pandémia COVID-19, ktorá mala najväčší dopad na psychický stav detí, sa stala podnetom k riešeniu alarmujúceho stavu duševného zdravia detí na Slovensku. Podľa výskumnej správy národného projektu Dáta o duševnom zdraví (Berecká a kol., 2025), realizovanej Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie, v tomto období výrazne narástol počet telefonátov na linky podpory. Medzi najčastejšie témy, o ktorých sa chceli deti a mladí ľudia rozprávať, patrila potreba komunikácie a sociálneho kontaktu, emocionálne ťažkosti, problémy ohľadom školy či vzťahov. Tento hazard s detskými dušami bolo treba zastaviť. Preto začali kompetentné orgány konať v podobe systémových zmien. Jednou z nich je aj zavedenie a organizácia ranných kruhov do výchovno-vzdelávacieho procesu na podporu duševného zdravia žiakov. Vzhľadom na ich význam (napr. pri formovaní vzájomných vzťahov v triedach alebo pri tvorbe priaznivej klímy), MŠVVaM SR formou usmernenia na svojom webovom sídle odporúča školám realizovať ranné kruhy pravidelne, viacerými spôsobmi (Ružeková a kol., 2025).

Čo sú ranné kruhy?

S ranným kruhom sa spájajú aj pojmy ranné stretnutia, komunitné kruhy, ranná komunita. Všetky spája jeden cieľ: vytvorenie priaznivého, príjemného, láskavého a bezpečného prostredia pre žiakov pred vyučovacím procesom, v ktorom učiteľ v pozícii sprievodcu a facilitátora medziľudských vzťahov, formou nenásilnej komunikácie, vytvára priestor pre žiakov na zdieľanie svojich názorov, myšlienok a emócií. Priestor bez pocitu strachu, stresu, napätia či úzkosti, ktoré nepriaznivo vplývajú na naladenie a motiváciu žiakov k učeniu. Ako spomína Križo a Kúdelová (2021, s. 2), ide o vytváranie „ranných ostrovčekov stretnutí žiakov a triednych učiteľov“. Priestor, v ktorom zohrávajú úlohu autentickosť, dôvera a aktívne počúvanie. Stretnutia v takto vytvorenom priestore môžu výrazne pomôcť žiakom postupne budovať vzťahy v triede (s pevnou štruktúrou a pravidlami, no aj s väčšou slobodou a zodpovednosťou žiakov), vytvárať spoločne pravidlá triedy, postupne sa otvárať a naučiť sa vzájomnému zdieľaniu pocitov, ako aj formovať vhodné správanie a pozitívne motivovať žiakov k učeniu. Autori vyzdvihujú aj filozofiu Nenásilnej komunikácie (NVC) Marshalla Rosenberga, ktorú považujú za unikát ranných kruhov (Križo a Kúdelová, 2021).

V zahraničnej literatúre sa stretávame s pojmom „morning circle“, ktorý sa interpretuje rôzne. Napríklad Winterman & Sapona (2002) používajú pojem ranné rituály, no častejšie sa v americkej literatúre stretávame s pojmom ranné stretnutia (Bondy & Ketts, 2001; Horsch, Chen & Wagner, 2002; Kriete, 2003; Nash, 2003; Bechtel, 2004). Spomínaní autori sa pri definícii tohto pojmu zhodujú v charakteristike, ktorá vyzdvihuje vplyv ranných kruhov na podporu každého dieťaťa v nadviazaní vzťahov s ostatnými žiakmi v triede a zároveň rozvíjajú komunitu, kultúru v triede, pocit emocionálnej bezpečnosti, sociálne kompetencie a uľahčujú každému dieťaťu podstupovať riziká v procese učenia sa. Pre porovnanie s našimi rannými kruhmi, ktorých aktivity sú rozdelené do 7 tematických oblastí, v americkej literatúre sa kladie dôraz okrem tematických oblastí aj na 4 komponenty ranných kruhov – pozdrav, zdieľanie, skupinová aktivita a novinky/oznámenia. V súčasnosti sa v zahraničí ranné stretnutia stávajú súčasťou prístupu Responsive Classroom Approach, ktorého cieľom je pomáhať žiakom správať sa ohľaduplnejšie (Horsch, Chen & Wagner, 2002).

Na Slovensku sa ranné kruhy vnímajú ako efektívny pedagogický nástroj, ktorý pomáha vytvárať pre žiakov bezpečné a podnetné prostredie (Ružeková a kol., 2025). Vychádzajú z princípov Carla Rogersa a nenásilnej komunikácie Marshalla Rosenberga (Križo a Kúdelová, 2021). Ide o neformálne, jednoduché krátke stretnutie triedneho učiteľa so svojimi žiakmi, v priebehu ktorého sa žiaci spolu s učiteľom delia o svoje myšlienky, pocity alebo plánujú rôzne aktivity. Táto forma podpory a rozvoja žiakov buduje vzájomný rešpekt, empatiu a pocit spolupatričnosti, čím posilňuje ich sociálne a emocionálne zručnosti. Ranné kruhy prispievajú aj k zlepšeniu komunikácie v triede, rozvíjajú schopnosť počúvať iných a vyjadrovať svoje názory v bezpečnom prostredí. Učitelia ich môžu využiť na budovanie vzájomnej dôvery, podporu pozitívnej atmosféry či na riešenie aktuálnych problémov v triede. Zároveň pomáhajú žiakom lepšie sa naladiť na vyučovanie, čím prispievajú k zvýšenej sústredenosti a motivácie. Ranné kruhy sa realizujú pravidelne – min. 10 a max. 20 min. denne, ideálne ráno pred začiatkom vyučovania. Ranné kruhy môžu viesť aj iní ako triedni učitelia (MŠVVaM SR; Križo a Kúdelová, 2021).

Možnosti realizácie ranných kruhov v škole

Implementácia ranných kruhov do výchovno-vzdelávacieho procesu nie je legislatívnou povinnosťou škôl, no MŠVVaM SR odporúča školám realizovať ranné kruhy a zavádzať ich do pedagogickej praxe ako účinný nástroj na zlepšenie vzťahov a duševnej pohody v triedach, ako aj na elimináciu rizikového správania žiakov v školách a na zlepšenie koncentrácie počas vyučovania. MŠVVaM SR formou konkrétneho usmernenia na svojom webovom sídle odporúča školám realizovať ranné kruhy dvomi spôsobmi:

1. Ako iniciatívu konkrétneho učiteľa v konkrétnych triedach [(zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, § 3 ods. 1 písm. f)].
2. Zapracovanie ranných kruhov do školského vzdelávacieho programu, s následným zapracovaním do školského poriadku v časti organizácie vyučovania. Tento spôsob možno realizovať 2 spôsobmi:

• • v rámci nového štátneho vzdelávacieho programu ako súčasť vyučovania vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť,
  • ako nový predmet z disponibilných hodín, pričom 1 vyučovacia hodina týždenne je rozdelená do kratších čas. úsekov viackrát počas týždňa – každý deň v týždni, 3-krát/týždeň, 1-krát/týždeň (podrobne na MŠVVaM SR).

Štátna školská inšpekcia s útvarom duševného zdravia MŠVVaM SR realizovala dotazníkový prieskum v prvom štvrťroku 2025 v základných školách Slovenskej republiky. Cieľom bolo zistiť stav podmienok na zníženie rizikového správania a podporu duševného zdravia žiakov pomocou ranných kruhov. Zúčastnilo sa ho 1 820 riaditeľov základných škôl, ktorí odpovedali na 22 otázok. Výsledky ukázali, že dve tretiny škôl (69,3 %) realizujú ranné kruhy; Prešovský kraj vykazoval najvyššiu implementáciu (12 %). Najnižší podiel realizácie bol v Bratislavskom (6,5%) a Trenčianskom kraji (okolo 6 %). Štvrtina škôl (464) bola zapojená do kurikulárnych zmien a zavádzania nového štátneho vzdelávacieho programu – ŠVP 2023, avšak vyššia implementácia ranných kruhov sa nepotvrdila (tabuľka 1). Takmer polovica škôl zaradila ranné kruhy do vyučovania v šk. roku 2024/2025 vďaka iniciatíve MŠVVaM SR. Väčšina riaditeľov pri zaradení ranných kruhov do vyučovania využívala informácie z webu ministerstva (Ružeková a kol., 2025).

Tabuľka 1 Počet škôl, ktoré zapracovali ranné kruhy do ŠkVP/UP podľa odporúčaní MŠVVaM SR