Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Priama výučba (DI) Siegfrieda Engelmanna
Dátum: Rubrika: Teória vyučovania
Diskusia o efektívnosti pedagogických prístupov často favorizuje konštruktivizmus pred tradičnými metódami, ako je učenie sa naspamäť. Článok analyzuje, či tieto metódy skutočne znižujú motiváciu, alebo sú len podceňované. Empirické dôkazy Siegfrieda Engelmanna a štúdie Follow Through dokazujú, že priame vyučovanie vedené učiteľmi môže výrazne zlepšiť študijné výsledky, najmä u znevýhodnených žiakov. Článok rieši optimalizáciu vzdelávania prostredníctvom efektívnych metód.
Ničí skutočne učenie sa naspamäť a poznatkový dril žiacku motiváciu? Je to v rozpore s myšlienkou školskej edukácie, ktorá má za cieľ, aby boli žiaci schopní samostatne pracovať a učiť sa riešiť problémy?
Na viacerých prednáškach v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy zisťujeme, že je študentom často vštepovaná predstava, že konštruktivizmus je efektívny, zatiaľ čo priama výučba vedená učiteľom je neefektívna, nudná a demotivujúca. Vznikajú rôzne mýty o efektívnych prístupoch k vyučovaniu – napríklad sa tvrdí, že prístupy zamerané na učiteľa (tzv. tradičné prístupy) vedú k nižším vzdelávacím výsledkom ako prístupy zamerané na žiaka (tzv. moderné prístupy). Mnohé stratégie, ktoré boli vštepované ako nespochybniteľné axiómy, mali často minimálnu oporu v empirických dôkazoch. Podľa Challa (2000), tradičný prístup k vzdelávaniu zameraný na učiteľa vo všeobecnosti vedie k vyšším vzdelávacím výsledkom ako prístup zameraný na žiaka. Platí to najmä medzi žiakmi, ktorí sú menej pripravení na vzdelávanie, deťmi z prostredia zasiahnutého chudobou a tými, ktorí majú problémy s učením, na všetkých sociálnych a ekonomických úrovniach.
Herbert Simon (nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku) so svojím tímom v oblasti kognitívnej vedy prezentuje kritiku mnohých populárnych myšlienok v americkom školstve (analogicky by sme to mohli aplikovať aj na náš vzdelávací systém) ...do škôl sa denne zavádzajú nové pedagogické teórie (bez toho, aby boli označené ako experimenty) na základe ich filozofickej dôveryhodnosti či dôveryhodnosti opierajúcej sa o zdravý sedliacky rozum, avšak bez skutočnej empirickej podpory... (https://daisychristodoulou.com/2016/12/ herbert-simon-and-evidence-based-education/).
Teória priamej výučby Engelmanna a Carnina sa vyvíjala podobným spôsobom, ako sa vyvíjali pôvodné teórie prírodných vied, prostredníctvom dôslednej aplikácie logickej analýzy na existujúce empirické pozorovania. Teória Engelmanna a Carnina teda má klasické atribúty teórií prírodných vied. Termín priama výučba bol prvýkrát použitý v roku 1968, keď Science Research Associates zverejnili program na čítanie pre začiatočníkov s názvom DISTAR (systém priameho vyučovania a nápravy), čo bol prvý formálny program DI, ktorý slúžil ako základ pre všetky nasledujúce programy DI (Heward, Twyman, 2021).
Stručné curriculum vitae
Siegfried Engelmann (1931 – 2019) sa narodil 26. novembra 1931 v Chicagu, Illinois. Po ukončení štúdia Engelmann pracoval v rokoch 1955 až 1960 ako samostatný investičný poradca. V rokoch 1960 až 1964 pôsobil ako kreatívny riaditeľ a viceprezident a zastával rôzne ďalšie funkcie v reklamných agentúrach. Neskôr jeho profesionálne zameranie v reklamnej oblasti nahradila nová oblasť záujmu – edukácia. Ako bývalý marketingový riaditeľ reklamnej agentúry ho zaujímalo, koľko opakovaní je potrebných na to, aby sa dieťa niečo naučilo. Pri analýze psychologickej literatúry vzťahujúcej sa k danej problematike zistil, že existuje výrazný nedostatok relevantných výskumných zistení o tom, ako sa deti učia. Chcel zistiť, aký druh vstupu je potrebný na vyvolanie retencie a aký je rozsah individuálnych rozdielov. V rámci svojho experimentovania pracoval so svojimi deťmi, neskôr tento okruh rozšíril. Načrtol sekvencie výučby, ktoré by tvorili jadro jeho neskorších učebných osnov. Začiatkom 60. rokov 20. storočia poslal Engelmann do vzdelávacích inštitúcií domáce filmy, ktoré demonštrovali jeho techniky vyučovania matematiky, pričom prezentoval svoje výsledky, ako úspešne naučil 5-ročné deti algebru. Následne pôsobil ako výskumný pracovník Inštitútu pre výskum výnimočných detí v Champaign, Illinois. Počas tohto obdobia riadil projekty financované Úradom pre vzdelávanie Spojených štátov amerických. Napríklad jeden z projektov znamenal začiatok predškolského programu Bereiter-Engelmann. Carl Bereiter a S
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 1/2025
