Prehlbovanie slovnej zásoby pomocou maľovaného čítania

Rozvoj slovnej zásoby a rečových schopností v predškolskom veku je kľúčový pre budúce jazykové zručnosti dieťaťa. Deti si jazyk osvojujú prirodzene kontaktom s okolím. Maľované čítanie je účinný nástroj, ktorý prepája text s obrazom a motivuje deti k záujmu o písaný jazyk. Cieľom tohto článku je priblížiť maľované čítanie ako metódu na prácu s textom a jej vplyv na slovnú zásobu detí v predškolskom veku, skúmajúc jej jazykový rozvoj. Téma je aktuálna pre predškolské vzdelávanie a kognitívny vývin.

Slovná zásoba u detí predškolského veku

Reč pomáha deťom nadväzovať kontakty a porozumieť spoločnosti. Ak dieťa nedokáže vyjadriť potreby, môže to narušiť sociálne vzťahy a viesť k frustrácii, hnevu či sociálnemu stiahnutiu až k pocitom menejcennosti. Preto je dôležité začať s rozvojom reči, slovnej zásoby a komunikačných schopností už v ranom veku (Kľudajová, 2020).

Rozsah slovnej zásoby dieťaťa nemožno presne stanoviť, no existujú orientačné údaje podľa veku. Okolo prvého roka používa dieťa približne 6 slov, v 18 mesiacoch 20 až 30. V dvoch rokoch má aktívnu slovnú zásobu 200 až 300 slov a do tretieho roku sa môže rozšíriť až na 900, hoci výslovnosť ešte nemusí byť správna. Jazykový vývin detí je individuálny a v raných štádiách môže byť rozdielny, no s pribúdajúcim vekom sa rozdiely znižujú (Langmeier, Krejčírová, 1998).

Vývin detskej reči

Prvé 3 roky života sú kľúčové pre rozvoj jazyka, keď­že mozog dieťaťa dozrieva rýchlo. Jazyk sa najlepšie osvojuje v prostredí plnom zvukových a vizuálnych stimulov a interakcií s hovorenou rečou. Novorodenci si osvojujú základné komunikačné vzorce, ako je využívanie plaču na získanie pozornosti. Dieťa spoznáva hlasy a význam zvukov, pričom jazykový vývin prebieha prirodzene (National, 2022).

Medzi 3. a 6. rokom deti zdokonaľujú výslovnosť, schopnosť plynulo rozprávať a vyjadrovať myšlienky, slovná zásoba sa rozširuje, čo im umožňuje presnejšie formulovať názory a pocity. Začína sa formovať aj metajazykové povedomie – dieťa si začína uvedomovať jazykové štruktúry a pravidlá, čo vytvára pevné základy pre ďalší rozvoj jazykových aj kognitívnych schopností (Oravkinová, 2011). „Pre deti predškolského veku je typické, že hoci túžia po príbehoch najmä kvôli ich estetickej rovine, nepotrebujú poznať celý príbeh a dokonca ani jeho koniec, pretože nevnímajú prebiehajúci dej. Tešia z rozprávania príbehu, zadaných úloh, ktoré sa spájajú s príbehom.“ (Pošteková, Kuráková, 2023, s. 25)

Maľované čítanie

„Štúdie literárnych vedcov a didaktikov literatúry poukazujú na dôležitosť spojenia komunikácie a literárnej výchovy ako jedného z možných východísk rozvoja komunikácie u žiakov“ (Pošteková, Švajlenin, 2024, s. 102).

Rozvoj slovnej zásoby u detí je najúčinnejší v prirodzených situáciách, spontánne. Maľované čítanie, ktoré prepája písaný text s ilustráciami, vytvára podnetné prostredie na učenie nových slov v rámci zaujímavého a zmysluplného príbehu. Táto vizuálno-verbálna kombinácia podporuje porozumenie jazyku, jeho aktívne používanie a prispieva k rozvoju reči už v ranom detstve. Spájanie slova s obrazom napomáha deťom rýchlejšie rozpoznávať a zapamätať si nové výrazy, čím sa zvyšuje ich jazyková kompetencia. Zároveň sa stimuluje abstraktné myslenie a osvojovanie jazykových štruktúr (Tokár, 2013). Spolu s tým je spojená aj vizuálna gramotnosť, ktorá „zahŕňa rozvoj zručností potrebných na to, aby ste boli schopní interpretovať obsah vizuálnych obrazov, a tak dokázali vizualizovať, vizuálne komunikovať, čítať a interpretovať. Je nutné, aby učitelia vytvárali pozitívny vzťah žiakom už od predprimárneho vzdelávania“. (Pošteková, 2023, s. 50)

Základným princípom maľovaného čítania je nahradenie určitých slov v texte ilustráciami, ktoré deti samostatne identifikujú a pomenúvajú. Obrázky sú vyberané tak, aby boli významovo a gramaticky vhodné vzhľadom na obsah a tému textu (Sokolová, 2020).

Maľované čítanie možno chápať ako prechodný nástroj, ktorý uľahčuje dieťaťu prepojiť hovorené slovo s písaným textom. Zároveň ho vedie k využívaniu ďalších stratégií – fonematické uvedomovanie či chápanie významu z kontextu – pri osvojovaní si nových slov (Hart, 2016).

Funkcie maľovaného čítania

Tokár (2013) rozlišuje dve hlavné funkcie maľovaného čítania – dekoratívnu a rekreačno-zábavnú.

• Dekoratívna funkcia – spočíva v estetickom spracovaní textu. Pomocou ilustrácií, grafiky, fotografií či digitálnych prvkov sa vytvára vizuálne príťažlivý materiál, ktorý už na prvý pohľad zaujme deti a motivuje ich k čítaniu. Vizuálne prvky nielen zvyšujú atraktivitu textu, ale podporujú aj estetické vnímanie, rozvíjajú vkus a formujú pozitívny vzťah k literatúre. Keďže zrak je dominantný zmysel pri prijímaní informácií, obrázky významne napomáhajú pochopeniu textu, zvyšujú koncentráciu a uľahčujú zapamätanie obsahu (Harper, 2011).
• Rekreačno-zábavná funkcia – prejavuje sa najmä u starších detí. Okrem učenia ide aj o radosť z čítania. Texty sú spracované tak, aby deti zaujali, zabavili a aktivizovali – napr. dopĺňaním obrázkov namiesto slov, čím vzniká efekt podobný hádankám alebo rébusom. Vizuálne prvky podporujú interakciu a robia z čítania hravú aktivitu (Tokár, 2013). Tento prístup potvrdzuje aj Lopušná (2008), ktorá vníma metódu ako spôsob výmeny textu za ilustrácie rovnakého významu,