Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Posilnenie kritického myslenia edukantov prostredníctvom písania odborných esejí podľa modelu Jany Schaffer

Dátum: Rubrika: Metodika, obsah vzdelávania Zo seriálu: Kritické myslenie

Medzinárodné dokumenty ako Dublinské deskriptory, výzvy World Economic Forum a pod., apelujú na to, aby sa školy stali intelektuálnymi centrami, kde informácie sú východiskom myslenia a nie jeho výsledkom. Jedným z hlavných výsledkov školského vzdelávania je dosiahnuť, aby sa žiaci stali mysliacimi indivíduami, ktoré dokážu tvorivo a komplexne riešiť problémy spoločnosti. Na to, aby výchovno-vzdelávacie inštitúcie dosiahli tento cieľ, musia vytvoriť prostredie podporujúce kritické myslenie.

Zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola kurikulárna reforma na Slovensku oficiálne uvedená do edukačnej praxe škôl s cieľom naštartovať zmeny, ktoré by viedli aj k podpore kritického myslenia. Od učiteľov sa v tomto smere očakávala nová rola, ako spolutvorcov kurikula, na ktorú však neboli pripravení. Aj keď rozvoj kritického myslenia bol deklarovaný v národných a medzinárodných dokumentoch, negatívne výsledky žiakov v kľúčových oblastiach (aj v kritickom myslení) naznačovali, že existuje veľký rozdiel medzi oficiálnymi výzvami a skutočným stavom.

Veľký problém vidíme hlavne v tom, že aj keď sa formálne vytvorili podmienky pre realizáciu reformy, v praxi chýbali podporné mechanizmy zavádzania zmien zo strany učiteľov, vrátane nedostatočnej pregraduálnej prípravy a efektívneho systému kontinuálneho vzdelávania.

Medzinárodne testové previerky OECD PISA (NÚCEM, 2016), ako aj viaceré výskumné zistenia (A. Petrasová, 2008; M. Kosturková, 2016a, 2016b; V. Šuťáková a J. Ferencová, 2017) dokazujú, že v slovenskej edukácii prevláda encyklopedický model vzdelávania a podpora kritického uvažovania edukantov ostáva len na iniciatíve jednotlivcov, teda nie je systematická. Dovolíme si konštatovať, že v národných dokumentoch na Slovensku nenachádzame konkrétne vypracovanú stratégiu  tejto kompetencie ani v rámci základných, stredných či vysokých škôl, absentujú programy rozvoja danej spôsobilosti a navyše nie je ani definované a určené, akým spôsobom je možné zhodnotiť pokrok v tejto oblasti na všetkých úrovniach vzdelávania, vrátane učiteľov.

Fakty v oblasti kritického myslenia na Slovensku naznačujú, že bez systematickej podpory riadenej štátom a následne manažmentom školy nie je možné dosiahnuť pokrok v danej oblasti.

Záujemcom o túto problematiku v príspevku ponúkame jeden z najefektívnejších modelov (v zahraničí) podporujúcich výchovu ku kritickému mysleniu, a to písanie odborných esejí podľa modelu Jany Schaffer.

Metóda písania odbornej eseje

Jedným z možných riešení na podporu kritického myslenia edukantov v edukačnom procese vyšších ročníkov základných škôl, stredných a vysokých škôl, je písanie odborných esejí. J. Schaffer (1995) konštatuje, že písanie zahŕňa myslenie a istý spôsob, ako komunikovať svoje myšlienky, aby dávali zmysel a zaujali čitateľa. Predpokladá sa, že edukanti disponujú adekvátnou slovnou zásobou, sú schopní čítať s porozumením a sú schopní chápať konotácie slov. Model Jany Schaffer považujeme za jeden z účinných prostriedkov, ako prebudiť edukantovu vnímavosť na spoločenské problémy.

Východiskom výberu metódy pre posilnenie kritického myslenia boli poznatky viacerých zahraničných autorov. Napr. R. A. Roybal (2012) konštatuje, že metóda písania esejí je jednak považovaná na najúčinnejší nástroj rozvoja kritického myslenia a jednak umožňuje edukantovi preniknúť do hĺbky problému, teda nejde o povrchné písanie.

Stratégia písania odbornej eseje podľa Jany Schaffer

Stratégia písania odbornej eseje podľa modelu J. Schaffer (1995) pozostáva z týchto krokov:

  1. Výzva.
  2. Postup ako napísať efektívny odsek – je potrebné pripraviť si farby: modrou farbou bude zvýraznená téma a záverečný rozsudok; červená farba je určená pre konkrétne detaily; zelená farba je určená pre komentáre.
  3. Tematické vyhľadávanie – ide o prvú vetu v odseku, ktorá zobrazuje hlavnú myšlienku. Zvyčajne je to mierne kontroverzné vyhlásenie; niečo, čo je potrebné dokázať. Táto téza môže byť aj krátka (napr. 3 slová).
  4. Faktické podrobnosti – tu je potrebné zvážiť fakty, citácie, príklady. Ide o dôkazy, ktoré podporujú naše stanovisko.
  5. Komentár k faktom – vyžaduje sa analýza, interpretácia, vysvetlenie alebo náhľad do textu.
  6. Záverečný úsudok – ide o tvrdenie, názor.

Z praktickej stránky Jany Schaffer ponúka schému, ktorá má presné poradie: ...tematická veta (TV), konkrétne detaily (KD), podporné dôkazy, pripomienky a komentáre (KM) a ďalšia poznámka – komentár (KM). Ak edukanti zvládnu základný odsek (napr. 4 vety), majú pridať ďalšie konkrétne detaily a vždy použiť pomer dvoch komentárov na jeden detail. Neskôr študenti pridávajú záverečnú vetu (ZV).

Schéma písania odbornej eseje graficky vyzerá nasledovne:

Schéma písania odbornej eseje (zdroj: J. Schaffer 1995)

Komponenty formálnej a obsahovej stránky odbornej eseje

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk