Vo vyučovaní humanitných predmetov sa na slovenských školách postupne presadzujú metódy didaktického konštruktivizmu. Učitelia si osvojujú inovatívne postupy, ktorými posilňujú autonómnosť žiaka, autoreguláciu jeho výkonu, ako aj autoevalváciu (meta)kognitívnych procesov, ktorým sa budeme v príspevku venovať.

Popri tradične využívaných diagnostických postupoch, najmä sumatívnemu hodnoteniu, sa stále viac uplatňujú nástroje formatívneho hodnotenia. Ich cieľom je umožniť žiakom sledovať a usmerňovať proces vlastného učenia sa a umožniť učiteľom usmerňovať ich napredovanie. Napriek tomu, že sa výraznejšie presadzujú vo vyučovaní prírodovedných predmetov (Frayer et al., 1969; Klausmeier – Frayer 1970; Szarka – Brestenská 2012; Dyer, 2013), v slovenských podmienkach napríklad v chémii, biológii, matematike, fyzike či informatike (Ganajová a kol. 2021), môže ich vhodná didaktická implementácia prispievať k zlepšeniu učebných výkonov žiakov aj v rámci vyučovania slovenského jazyka a literatúry.

Úlohou formatívneho hodnotenia je poskytovať žiakom spätnú väzbu, ktorá im umožňuje zlepšovať sa a korigovať svoje dosiahnuté výsledky. Učiteľom taktiež dáva možnosť nielen sledovať proces učenia žiakov a prehlbovanie ich porozumenia, ale aj vytvárať podmienky na ich autonómiu, identifikovať ich potreby a riešiť vzniknuté problémy. Toto hodnotenie slúži ako nástroj efektívneho usmerňovania výučby s cieľom, aby žiaci dosahovali pokrok v súlade s požadovaným štandardom (Ganajová a kol., 2021, s. 41 – 64).

Návrh a overovanie vybraných nástrojov formatívneho hodnotenia vo výučbe literatúry na strednej škole

V príspevku predstavujeme predikčnú kartu (kartu pred a po) ako nástroj formatívneho hodnotenia. Obsahuje stručnú charakteristiku, ukážky návrhov spolu s metodickým komentárom a vyhodnotením ich didaktickej účinnosti. Tri navrhnuté karty vytvárajú vo vybraných témach zo slovenskej literatúry ucelenú sériu, ktorú možno využiť v rámci tematického celku realistická literatúra – 2. polovica 19. storočia, zameranú na neskorú generáciu realizmu (tzv. druhú vlnu realizmu/kritický realizmus), a to buď v 2. ročníku strednej školy, alebo vo 4. ročníku pri opakovaní učiva na ústnu formu maturitnej skúšky. Implementácia a overovanie konkrétnych návrhov bolo realizované na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach a na Gymnáziu Edity Stein­ovej v Košiciach. Ďalšia modifikácia znenia alebo využitia prezentovaných návrhov závisí od učiteľov, ktorí môžu obsahové zameranie vytvorených nástrojov prispôsobiť vlastnému konceptu preberanej témy.

Návrh a overovanie predikčných kariet

Predikčná karta ako súčasť stratégie autoevalvácie výkonu posilňuje predvídavosť a tvorbu predpokladov (hypotéz), kritické myslenie aj argumentáciu (podrobnejšie: Ganajová a kol., 2021, s. 97–101). Žiaci vyberajú predpoklad o pravdivosti výrokov na základe doterajších vedomostí a skúseností, pričom pristupujú k literárnej téme už na začiatku vyučovacej hodiny v širších súvislostiach, t. j. z literárnohistorického, teoretického aj literárnokritického hľadiska. Zisťujú, čo už vedia, čo len predpokladajú a potrebujú overiť, alebo čo im ešte nie je vôbec známe. K učeniu sa pristupujú aktívne a uvedomujú si vlastný (meta)kognitívny potenciál, t. j. zjednodušené alebo chybné predstavy, ktoré v priebehu vyučovacej hodiny odstraňujú.

Po prebratí témy, zvyčajne na konci vyučovacej hodiny, si žiaci samostatne alebo v diskusii riadenej učiteľom overia, ako sa ich vstupné poznatky zmenili. V reflexii zisťujú, aké je dôležité pracovať s overenými informáciami a (re)konštruovať ich významy. Takto žiaci prostredníctvom predikčnej karty postupne rozvíjajú zručnosť predvídať/predpokladať nové súvislosti, ale aj prehodnocovať a argumentovať. Uvedená predikcia sa vo vyučovaní literatúry realizuje v algoritme: predvídaj – overuj – prehodnocuj – argumentuj [možno ju porovnať so schémou vo výučbe prírodovedných predmetov: predpovedaj – vysvetli – pozoruj – vysvetli od autorskej dvojice White a Gunstone (1992), in: Ganajová a kol. 2021, s. 98].

Prvá predikčná karta (ukážka 1) je zameraná na tému slovenská literatúra realizmu – vstup do literárneho kontextu, ktorá je určená pre 2. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. Tvorí vstup do série v tematickom celku realistická literatúra – 2. polovica 19. storočia. V tabuľke sú sformulované tvrdenia/výroky/tézy, ktoré priamo súvisia s vývinom, kontextom a poetikou realizmu reprezentovanou konkrétnymi osobnosťami. Na základe doterajších poznatkov a skúseností žiaci vyhodnocujú správnosť/nesprávnosť tvrdení a zakrúžkujú svoju voľbu v ľavej časti tabuľky. Relevantné informácie majú byť súčasťou preberanej témy, aby v závere vyučovacej jednotky mohli byť prehodnotené. Odporúčať možno konštruktivistický model EUR (evokácia – uvedomenie si významu – reflexia), a teda využitie formatívneho hodnotenia v dvoch fázach: evokácia a reflexia. Dôležité je, aby žiaci porovnávali prvotné predpoklady so závermi, objasňovali a argumentovali, resp. odôvodňovali, v čom sa pomýlili a čo spôsobilo rozpor. Uvedomujú si tak váhu významu konkrétnych informácií a poznávania hlbších súvislostí.

Ukážka 1: Predikčná karta k téme realistická literatúra: 2. polovica 19. storočia – kultúrny a literárny kontext (návrh pre 2. ročník SŠ; overenie: 4. ročník SPŠ a gymnázia)