Osobnosť pedagóga a jeho kompetencie v multikultúrnom edukačnom procese

Multikultúrny edukačný proces

V súčasnou edukačnom procese môžeme multikulturalitu chápať z dvoch hľadísk:

1. Multikultúrna diverzita ako výzva

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnom multikultúrnom procese prichádzajú edukátori do kontaktu so žiakmi odlišnými z rôznych hľadísk, či ide o pohlavie, vek, vierovyznanie, kultúru a pod., zvyšujú sa aj požiadavky na ich osobnosť a kompetencie. Táto odlišnosť by však nemala byť príčinou problémov, ale práve naopak, mala by byť zdrojom obohatenia človeka. V tejto súvislosti sa dostávajú do popredia multikultúrne hodnoty, tolerancia, akceptácia, pluralita, rešpekt, ktoré patria k základným európskym hodnotám (Průcha, 2001).

2. Rozvoj multikultúrnej kompetencie ako cieľ

V rámci súčasného moderného edukačného procesu je nevyhnutnou požiadavkou rozvíjať nielen vedomostnú stránku žiakov, ale zamerať sa aj na formovanie ich multikultúrnej kompetencie a multikultúrnych postojov v zmysle tolerancie ľudí iných národov, národností a kultúr (Průcha, 2001).

Multikultúrna kompetencia znamená získanie vedomostí a formovanie postojov k diverzite okolo nás, k rozdielom a protikladom. Jej súčasťou je aj kritická sebareflexia vo vzťahu k vlastným predsudkom a pochopenie významu rešpektovania rôznorodosti a pripravenosť akceptovať túto rôznorodosť.

Multikultúrna edukácia je proces zameraný na utváranie pozitívnych postojov a zodpovedného správania človeka k iným kultúram a príslušníkom týchto kultúr, jej cieľom je integrácia jednotlivca do širšieho multikultúrneho prostredia pri rešpektovaní jeho osobnej a kultúrnej identity (Schaub, 1997). Multikultúrna edukácia by sa mala zamerať na pripravu mladých ľudí na život v multikultúrnom a multilinguálnom svete. V týchto súvislostiach sa do popredia dostáva význam vzájomného obohacovania ľudí z rôznych kultúr (Kalb, 1983.)

V súčasnosti poznáme nasledovné koncepcie multikultúrneho edukačného procesu:

• Multikultúrna výchova ako proces zameraný na formovanie pozitívnych vzťahov a postojov žiakov k príslušníkom iných národov, národností a kultúr. Realizuje sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch, konkrétne v povinných predmetoch: občianskej náuke, dejepise, geografii, cudzích jazykoch, etickej výchove, príp. podľa profilácie školy sa môže realizovať ako samostatný predmet multikultúrna výchova.
• Multikultúrna výchova ako konkrétny vzdelávací program. Zabezpečuje žiakom pochádzajúcim z rôznych kultúrnych prostredí edukačné podmienky prispôsobené ich špecifickým jazykovým a iným potrebám, pričom sa rešpektuje ich pôvodná kultúra. Podľa tejto koncepcie sa realizuje vzdelávanie žiakov v ich materinskom jazyku podľa vlastných vzdelávacích programov (Průcha, 2001).

Ciele multikultúrneho edukačného procesu sú nasledovné:

• dodržiavať základné ľudské práva a ochraňovať ľudskú dôstojnosť,
• podporovať rovnoprávnosť ľudí z rôznych kultúr,
• formovať tolerantné postoje k ľuďom z iných kultúr,
• rozvíjať a podporovať multikultúrne vzťahy,
• zabraňovať vzniku rôznych foriem diskriminácie,
• posilňovať vedomie národnej identity a vzťahu k vlasti, reči, kultúre a dejinám,
• podporovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosť,
• rozvíjať pluralizmus kultúr,
• formovať interkultúrnu kompetenciu (Průcha, 2001).

Z didaktického hľadiska by mal byť základom multikultúrnej edukácie tzv. transkultúrny koncept. Jeho cieľom je zamerať sa na to, aby sa vlastná i cudzia kultúra chápali z hľadiska spoločných znakov i rozdielov. Formovanie transkultúrnej osobnosti je súčasne aj cieľom multikultúrnej kompetencie.

Existuje niekoľko modelov multikultúrneho edukačného procesu (Gerling, 1997):

„Priaznivý“ multikulturalizmus

Východiskom je predpoklad, že deti pochádzajúce z inej kultúry sú v rámci edukačného procesu častokrát znevýhodnené, čo sa prejavuje predovšetkým ignorovaním ich pôvodnej kultúry. A