Obsah výchovy mimo vyučovania z hľadiska tematických oblastí výchovy

Tematické oblasti výchovy (TOV) tvoria dôležitú časť obsahu výchovného programu. Je dôležité objasniť praktické používanie a spôsoby publikovania výchovných programov konkrétnych školských výchovno-vzdelávacích zariadení v porovnaní s platnou legislatívou. V školskom zákone – zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov¹ (ďalej len „školský zákon“) sa v § 8 ods. 2 a ods. 4 a § 114 ods. 1 uvádza: „Výchovný program školského zariadenia je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školskom zariadení. Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania (pozn. neuvádza sa „školského vzdelávacieho programu“). Školský klub detí ako školské výchovno-vzdelávacie zariadenie je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie, záujmovú činnosť a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin.“

V súvislosti so spracovávaním a zverejňovaním školského vzdelávacieho programu a výchovného programu sa pozrieme na školský vzdelávací program, konkrétne § 7 ods. 3 školského zákona: „Ak je súčasťou školy školské výchovno-vzdelávacie zariadenie podľa § 113 písm. a) alebo písm. c), výchovný program tohto školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia môže byť súčasťou školského vzdelávacieho programu školy.“ V poslednej dobe sa však stretávame s publikovaním výchovného programu ako prílohy školských vzdelávacích programov.² Objavujú sa dva spôsoby chápania významu a používania výchovného programu konkrétneho školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia. Zvyčajne nikto nevenuje pozornosť tomu, aký význam a vplyv môžu mať tieto dva výrazy pre pedagogickú prax. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka³ je slovo súčasť (požiadavka zákona) definované: „tvorí s inými časťami celok“, a slovo príloha (publikované v ukážkovom školskom vzdelávacom programe ZŠ) sa definuje: „dodatočné informácie – dodatok, doplnok“. Treba rozlišovať tieto výrazy, ide o dva najdôležitejšie dokumenty vo výchove a vzdelávaní: Školský vzdelávací program a Výchovný program. Nejde o „slovíčkárenie“, pretože v kontexte s pedagogickou praxou sa vynárajú neriešené otázky:

• Je vzdelávací program nadradený výchovnému programu alebo je východiskom pre plánovanie a praktickú činnosť spolu so štátnym výchovným programom?
• Je ŠKD plnohodnotnou súčasťou školy alebo je len jeho „trpenou prílohou“?
• Je príprava na vyučovanie nadradená oddychu a záujmovej činnosti detí?
• Má voľný čas detí svoje špecifiká dobrovoľnosti alebo tu platí dikcia školskej povinnosti?

Jednou z globálnych požiadaviek na výchovu a vzdelávanie v 21. storočí je well-being spojený so životnou spokojnosťou. Čím spokojnejší budeme so svojím životom, tým viac si dokážeme užívať každý deň a ľudia, ktorí sú spokojní, dokážu pozitívne ovplyvňovať aj ostatných naokolo. Máme na mysli well-being a jeho rea­lizačné oblasti: Fyzická oblasť – fyzické zdravie a jeho bezpečnosť; kognitívna oblasť – kritické myslenie, riešenie problémov, kreativita; emocionálna oblasť – sebaregulácia, rozpoznávanie emócií, pozitívny vzťah k sebe; sociálna oblasť – empatia, spolupráca, komunikačné zručnosti, spolupatričnosť; duchovná oblasť – hodnoty, etické princípy. Treba však venovať väčšiu pozornosť dôvodom, ktoré viedli k vzniku uvedenej koncepcie prevencie duševného zdravia, a to: predchádzanie stresu, osamelosti a šikanovaniu.

Koncept well-beingu možno plánovať a realizovať v škole aj pri práci s voľným časom detí a vo voľnom čase detí, kde sú na to ideálne podmienky založené na motivácii detí vlastným záujmom a praktickej realizácii záujmových činností