Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Obsah výchovy mimo vyučovania – TOV Zdravie a subjektívna pohoda
Dátum: Rubrika: Vychovávateľ
ČASŤ 2 – SUBJEKTÍVNA POHODA
Dnešná situácia ovplyvňuje zmysluplné trávenie voľného času detí v školských kluboch. Narastajúca komercializácia voľnočasových aktivít viedla k rozvoju priemyslu voľného času, kde rôzne subjekty ponúkajú aktivity s rôznym prínosom. Cieľmi štátnej politiky sa stala podpora vytvárania podmienok na využívanie voľného času, oddychu a zábavy, zabezpečenie lepších podmienok na formálne a neformálne vzdelávanie detí a mládeže.
(Prvá časť príspevku TOV – Zdravie sa nachádza v Didaktike č. 6/2024.)
Realizácia zložky TOV ZSP – Subjektívna pohoda
Z medzinárodných výskumov vyplýva, že systematická podpora wellbeingu vedie k významnému zlepšeniu sociálnych a emocionálnych zručností, ako aj vzdelávacích výsledkov žiakov. Zásadne prispieva k zníženiu výskytu šikanovania a počtu žiakov trpiacich úzkosťami, depresiami a ďalšími psychickými problémami. Vyhneme sa podrobnej analýze hlavných tém východísk, pretože je možné využiť plnohodnotné informačné odborné zdroje. Naším cieľom je vyvolať záujem čitateľov o túto problematiku prostredníctvom ďalšieho štúdia.
Aké sú príčiny a riešenia budovania kultúry wellbeingu?1
(1) Dopad stresu na zdravie detí a žiakov – Pojem „stres“ bežne používame, keď cítime, že máme priveľa úloh a povinností a začíname premýšľať, koľko a ako dlho ešte zvládneme uniesť tlak, ktorý nás zaťažuje. Stres ovplyvňuje všetky oblasti nášho života: emócie, správanie, myslenie a telesné zdravie. Stresom je všetko, čo ohrozuje našu celkovú pohodu. Avšak nie každý stres je zlý; bez určitej dávky stresu by bol náš život nudný a bezcieľny. Stres v menšej dávke nie je škodlivý a môže byť vnímaný rôzne každým z nás. Niektorí zvládajú stres lepšie ako iní. Na druhej strane, ak stres začína negatívne ovplyvňovať naše telesné a psychické zdravie, môžeme povedať, že jeho dopad na nás je už škodlivý. Rozpoznanie najčastejších príznakov stresu u detí a žiakov je prvým krokom k ovládnutiu úrovne stresu. To však nie je ľahké. U detí dochádza k oslabeniu imunity, stres má vplyv na činnosť mozgu – zhoršujú sa výsledky učenia, dieťa má problémy s pamäťou, je demotivované a má problémy so správaním.
Aktivity vychovávateľa na odbúravanie stresu u detí zahŕňajú: budovanie pozitívnej klímy, učenie detí pracovať s dychom, pohybom a zvukom. Uplatňuje rituály ako pravidelne sa opakujúce činnosti, umožňuje deťom počúvať upokojujúcu hudbu, ponúka objatie a organizuje komunitné kruhy na vypočutie.
(2) Vplyv osamelosti na zdravie detí a žiakov – Súčasný svet ponúka mnoho možností individuálnej zábavy, ktoré nahrádzajú sociálne kontakty. Sledovanie seriálov či hranie videohier je často oveľa jednoduchšie a menej stresujúce ako nadväzovanie vzťahov s reálnymi ľuďmi. V boji proti osamelosti je preto dôležitá kvalita vzťahov, nie ich množstvo. Ako vysvetľuje psychológ Daniel Sher, bez ohľadu na to, ako realistické sa nám to zdá a ako veľmi si to užívame, osoba na obrazovke nám nikdy nemôže nahradiť skutočný ľudský kontakt. Každý z nás sa môže cítiť osamelo.
Existujú určité podmienky a situácie, ktoré toto riziko zvyšujú. Zmena prostredia, napríklad pri sťahovaní do cudzieho mesta alebo nástupe do nového zamestnania, môže viesť k osamelosti. Zlé duševné alebo fyzické zdravie, ako napríklad ochorenie alebo psychické problémy, môžu spôsobiť pocit izolácie. Zmena životnej situácie, ako je rozvod, strata zamestnania alebo úmrtie blízkej osoby, tiež prispieva k osamelosti. Nedostatok rodinných kontaktov znamená, že v prípadoch, keď nám druhí nedokážu poskytnúť podporu, môžeme pocítiť chýbajúce vzťahy. Život osamote prináša istú mieru slobody, ktorá je pre mnohých ľudí atraktívna. Na druhej strane, ľudia bez partnera sa často nemajú na koho obrátiť vtedy, keď to najviac potrebujú.
Osamelosť môže byť bolestivá a prináša široké spektrum emócií v rôznej intenzite, ktoré môžu byť ťažko popísateľné: pocit smútku alebo prázdnoty, pocit izolácie od ostatných (nezapadanie do partie, ignorovanie zo strany ostatných), ruminácia (pretrvávanie v minulosti), problémy so spánkom alebo nadmerná spavosť, pocit menejcennosti, vyhorenie zo sociálnych interakcií, strata apetítu alebo prejedanie sa.
Dopad šikany na zdravie detí a žiakov – Šikana je veľmi vážny a častý problém, ktorý nemôže zostať bez povšimnutia. Ide o patologický sociálny stav, pri ktorom dochádza k nežiaducemu agresívnemu správaniu. Osoba alebo skupina osôb, ktorá sa cíti byť nadradená, zámerne zastrašuje, ubližuje a ohrozuje inú osobu alebo viaceré osoby. Šikana obmedzuje slobodu človeka a ponižuje ľudskú dôstojnosť a česť. Pri šikanovaní dochádza k psychickému a/alebo fyzickému poškodzovaniu človeka.
Existuje viacero foriem šikany: fyzická, slovná, sociálna, kyberšikana a sexuálne šikanovanie. Mnohí si šikanu predstavujú len ako opakované bitky či iné formy fyzického násilia. Šikana sa však môže prejavovať aj urážaním, vysmievaním, ponižovaním, ohováraním, vyhrážaním alebo vylúčením z kolektívu. Žiaľ, kopance, nadávky či nenávistné urážky sa prejavujú čoraz častejšie a s väčšou brutalitou
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 1/2025
