Nástroje generatívnej umelej inteligencie vo výučbe anglického jazyka

Od roku 2022 sme svedkami dynamického nástupu umelej inteligencie (ďalej len „AI“) do vzdelávacieho prostredia. Potenciál generatívnych nástrojov AI v oblasti jazykového a kultúrneho vzdelávania ostáva relatívne málo preskúmaný. Pokrivčáková (2019) zdôrazňuje potenciál AI v jazykovom vzdelávaní, najmä vďaka technológiám strojového učenia a spracovania prirodzeného jazyka, ktoré umožňujú personalizovanú a adaptívnu výučbu. Výskumy ukazujú, že AI môže študentom výrazne pomôcť pri učení sa angličtiny, ako aj pri spoznávaní anglofónnych kultúr, najmä prostredníctvom zlepšovania porozumenia textov, vysvetľovania gramatiky, štylistiky a štruktúrovania esejí (Pondelíková – Luprichová, 2024; 2025). Virtuálne rozhovory a simulácie zároveň sprostredkúvajú kultúrne kontexty. Kľúčovú úlohu však zohrávajú pedagógovia, ktorí by mali viesť študentov ku kritickému používaniu AI a upozorňovať na možné predsudky (UNESCO, 2025).

Inšpiráciou pre tento výskum bola štúdia od Herbolda et al. (2023), ktorá ukázala, že texty vytvorené pomocou ChatGPT často prevyšujú kvalitu študentských esejí, no vykazujú jazykové odchýlky (napr. menej diskurzívnych markerov, väčšiu lexikálnu rozmanitosť). Porozumenie textu je komplexný kognitívny proces, ktorý si vyžaduje rozvoj kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, najmä u digitálnej generácie Z (­Alderson, 2000). Učitelia by mali fungovať ako mentori, ktorí vedú študentov k rozpoznávaniu skreslení v systémoch AI a podporujú samostatné kritické myslenie. Neurológ Stranský (2023) poukazuje na význam aktívneho využívania nástrojov AI ako prostriedku na prevenciu kognitívneho úpadku. Podpora čitateľskej a písomnej gramotnosti si vyžaduje komplexný prístup, ktorý spája tradičné aj digitálne metódy, zdôrazňuje význam spätnej väzby pri rozvoji písania a zároveň kriticky využíva nástroje AI.

Cieľom príspevku je predstaviť tzv. „dobré praktiky“ pri využívaní nástrojov AI (napr. ChatGPT, Gemini, Perplexity), ktoré podporujú rozvoj jazykových a kultúrnych kompetencií študentov angličtiny. Zameriame sa najmä na oblasti čitateľskej a písomnej gramotnosti, kritického myslenia a rodového povedomia, teda na kompetencie, ktoré sú pre súčasnú generáciu Z kľúčové.

Metodológia výskumu a dizajn workshopov

Prezentovaný výskum bol realizovaný formou online dotazníka medzi študentmi Katedry anglistiky a amerikanistiky na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorí sa zúčastnili workshopov zameraných na rozvíjanie rodovej uvedomelosti prostredníctvom čítania a písania s podporou AI v kontexte anglofónnych kultúrnych štúdií, najmä americkej literatúry. V akademickom roku 2023/24 sme zorganizovali dva prezenčné workshopy s názvom Writing Texts with ChatGPT pre študentov tretieho ročníka, ktorého sa zúčastnilo 45 študentov (7 mužov, 37 žien, 1 iné pohlavie). V roku 2024/25 sme realizovali online verziu s názvom Writing Texts with AI Tools pre 49 študentov (11 mužov, 37 žien, 11 iné pohlavie), pričom „break­outrooms“ (samostatné miestnosti) zlepšili sústredenie, spoluprácu a prezentáciu. Využili sme výhody digitálneho veku na vytvorenie dotazníka prostredníctvom platformy Google Forms, ktorý sme distribuovali e-mai­lom, resp. prostredníctvom platformy MS Teams. Sústredili sme sa na kognitívnu, socio-afektívnu a psychomotorickú dimenziu ľudskej mysle.

Hypotéza (H1): Viac než tretina študentov (33 %), ktorí sa zúčastnili prezenčného alebo online workshopu a aktívne využívali nástroje umelej inteligencie, zaznamenala zlepšenie v oblasti slovnej zásoby a štylistiky, pričom výrazné zlepšenie v gramatike nebolo v akademickom roku 2023/24 pozorované, avšak v 2024/25 už sledujeme pokroky aj v tejto oblasti.

Výskumná otázka (VO1): Vytvárajú študenti s predchádzajúcimi vedomosťami komplexnejšie a koherentnejšie výsledky než študenti bez týchto vedomostí?

Workshopy boli navrhnuté v súlade s kľúčovými princípmi dizajnového myslenia (Plattner, Meinel a Leiffel, 2011): princíp ľudského faktora, nejednoznačnosti, prepracovania a hmatateľnosti. Proces dizajnového myslenia zahŕňa fázy empatie – vcítenia sa, definovania problému, hľadania riešení, prototypovania a testovania, pričom všetky fázy boli súčasťou workshopu. Tento dynamický prístup sa využíva na hľadanie inovatívnych a tvorivých riešení rôznych výziev (Plattner – Meinel – Leiffel, 2011; Howovitz, 2016; Pondelíková, 2022, 2023a, 2023b, 2025).

Na začiatku workshopu si študenti zvolili tému, ktorú spracovali formou knižnej alebo filmovej recenzie v rozsahu 250 – 300 slov, napr. „Čítanie Lolity na Východe – predstavenie románu Azar Nafisi Reading Lolita in Tehran západnému čitateľovi“, „Otázka transrodovej identity v diele Dánske dievča od Davida Ebershoffa“ alebo „Rodová otázka v diele Hodinyod Michaela Cunninghama.“ Po výbere témy každý účastník identifikoval svoje najsilnejšie zručnosti, ktorými by mohol prispieť k tímovej práci. Na základe toho si rozdelili úlohy: zapisovateľ textu, výskumník, jazykový korektor a overovateľ faktov. V úvode si spoločne zosumarizovali existujúce vedomosti o vybranej téme a využili nástroje AI, ako napr. ChatGPT, Gemini, Perplexity a pod. na získanie doplňujúcich informácií. Po zhromaždení údajov pristúpili k tvorbe obsahu, pričom pri formálnej a štylistickej úprave textov opätovne využili AI nástroje. Výsledný text mal po jazykovej a obsahovej revízii spĺňať kvalitatívne nároky kladené na prácu vysokoškolských študentov. Tento proces si vyžadoval pokročilé zručnosti v oblasti čítania s porozumením a kritického myslenia – schopnosti, ktoré, ako uvádzajú Javorčíková a Badinská (