Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Narušená komunikačná schopnosť
Dátum: Rubrika: Výskum, prieskum, spätná väzba
Neschopnosť dorozumieť sa ovplyvňuje život jedinca, bráni plnohodnotnému prežívaniu. Na Slovensku narastá počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou v školách. Pedagógovia často nie sú pripravení tento problém riešiť, niekedy majú aj sami podobné deficity, čo ohrozuje kvalitu vyučovania.
Komunikácia je prirodzenou a najnutnejšou súčasťou života každého človeka. Vo všeobecnosti komunikujeme verbálne a neverbálne. Komunikácia je trvalou aktivitou jednotlivca a jednou z najzákladnejších potrieb každého z nás (Lechta, V., 2003). Komunikačná schopnosť je schopnosť človeka vedome a podľa príslušných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, a to s cieľom realizovať konkrétny komunikačný zámer (Lechta, V., 2008; 2010). Ak niečo z toho nefunguje, musíme presne určiť problém, zistiť príčinu, nastaviť možnú intervenciu a sledovať pokrok.
Narušená komunikačná schopnosť a jej základné vymedzenie
Pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (ďalej len „NKS“) sa nazýva logopédiou. V anglosaskej literatúre je zaužívaný výraz: speech therapy (logopédia) alebo communication disorder (porucha komunikácie). Podľa V. Lechtu a kolektívu (1995) je komunikačná schopnosť človeka zložitým priesečníkom troch skupín komponentov, ktoré sa navzájom prelínajú – biologických, psychických a sociálnych súčastí. Táto schopnosť, pokiaľ ide o komplexnosť, zahŕňa všetky jazykové roviny (napríklad foneticko-fonologickú, lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú, pragmatickú); čo sa týka foriem, pokrýva všetky spôsoby komunikácie (napr. hovorený, grafický, neverbálny). Uvedená typológia platí aj v prípade NKS, avšak s rozdielom v špecifikáciách, ktoré sa vyskytujú v jej súčastiach mimo tzv. normy.
Komunikačná schopnosť človeka je narušená vtedy, keď niektorá rovina jeho jazykových prejavov (príp. niekoľko rovín súčasne) pôsobí interferenčne vzhľadom na komunikačný zámer (Lechta, V. a kol. 2002b, s. 13). C. J. William (2011) zjednodušene za poruchu komunikácie označuje akúkoľvek poruchu, ktorá ovplyvňuje schopnosť jednotlivca porozumieť, odhaliť alebo používať jazyk a reč, aby sa mohol efektívne zapojiť do dialógu. Jednoduchú definíciu poruchy komunikácie predstavuje aj organizácia ASHA, podľa ktorej porucha komunikácie je porucha schopnosti prijímať, odosielať, spracovávať a chápať pojmy alebo systémy verbálnych, neverbálnych a grafických symbolov.
Pri triedení informácií o prejavoch a kategorizácii NKS sme vychádzali z viacerých zdrojov (ASHA, 1993; Lechta, V., 1990, 2002a, 2002b, 2003; Vašek, Š., 2011). Narušenia sa môžu prejaviť v týchto rovinách:
- foneticko-fonologická – zvuky ľudskej reči, ich kvalita a funkcia v komunikačnom procese;
- morfologicko-syntaktická – tvaroslovie (tvorba viet, vetná skladba);
- lexikálno-sémantická – slovná zásoba, významy slov;
- pragmatická jazyková – použitie a praktické využitie reči (Lechta, V., 2002a).
Triedenie prejavov NKS predstavil V. Lechta (2003, s. 18) zhodne s ASHA (1993) a vymedzuje ich nasledovne: ...narušená komunikačná schopnosť sa môže prejaviť ako vrodená chyba reči alebo ako získaná porucha reči. V celkovom klinickom obraze môže dominovať alebo môže byť príznakom iného, dominujúceho postihnutia, ochorenia či narušenia. Narušenie môže byť úplné alebo čiastočné. Človek s narušenou komunikačnou schopnosťou si svoje narušenie môže uvedomovať alebo si ho nemusí neuvedomovať. Narušená komunikačná schopnosť môže zasahovať do sféry symbolických procesov v zvukovej alebo nezvukovej podobe, ale aj zasahovať do sféry nesymbolických procesov, takisto v zvukovej a nezvukovej podobe.
Asociácia ASHA (1993) okrem vyššie opísaných ešte klasifikuje, že porucha komunikácie môže byť evidentná v procesoch sluchu, jazyka a/alebo reči; môže sa líšiť v závažnosti od miernej až po hlbokú; jednotlivci môžu vykazovať jednu alebo akúkoľvek kombináciu porúch komunikácie. Porucha komunikácie môže vyústiť do primárneho postihnutia alebo môže byť sekundárna k iným postihnutiam.
V súčasnosti sa najčastejšie používa klasifikácia NKS predstavená V. Lechtom (1990, 2003). Autor špecifikoval 10 základných kategórií podľa symptómu, ktorý je pre toto narušenie najtypickejší:
- vývinová nevravnosť – vývinová dysfázia;
- získaná orgánová nevravnosť – afázia;
- získaná psychogénna nevravnosť – mutizmus;
- narušenie zvuku reči – rinolália/palatolália;
- narušenie plynulosti reči – balbuties (zajakavosť), tumultus sermonis (brblavosť);
- narušenie článkovania reči – dyslália/dyzartria;
- narušenie grafickej stránky reči (agrafia, alexia, akalkúlia, dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia);
- symptomatické poruchy reči (narušená komunikačná schopnosť pri iných, dominujúcich postihnutiach, ochoreniach, narušeniach);
- poruchy hlasu (dysfónia, afónia);
- kombinované poruchy a poruchy reči (súčasný výskyt viacerých druhov narušenej komunikačnej schopnosti; Lechta, V. in Cséfalvay, Z., Lechta, V., 2013, s. 15).
Š. Vašek (2011) v rámci diskusie s viacerými odborníkmi k tejto časti pridáva (v rámci logopedickej intervencie) aj poruchy učenia ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia. Poznamenáva však, že v súčasnosti máme v rámci špeciálnej pedagogiky vyčlenený samostatný vedný odbor zameraný na pedagogiku detí s poruchami učenia. Autor vysvetľuje, že v súčasnosti sú poruchy hovorenej komunikácie predmetom logopédie, zatiaľ čo poruchy písanej formy patria skôr do oblasti porúch učenia.
Prejavy a diagnostika NKS
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk
Vydanie Didaktika 1/2025
