Model implementácie heuristického návodu D.I.T.O.R.

Vyučovacie predmety technického vzdelávania na stredných školách sa vyznačujú tým, že v nich zohráva významnú úlohu praktická činnosť a psychomotorické ciele. Učitelia odborných predmetov a majstri odbornej výchovy čelia výzvam, ktoré si vyžadujú kreatívny prístup k organizácii vyučovania a výberu vhodných metód. Využívajú svoj tvorivý potenciál, prispôsobujú vyučovacie metódy a hľadajú spôsoby, ako najefektívnejšie podporiť proces učenia. Výučba technických predmetov kladie na učiteľov špecifické nároky. Napriek tomu sa snažia vytvárať prostredie, ktoré podnecuje tvorivé, kritické, hodnotiace aj logické myslenie žiakov. Prostredníctvom aktivizujúcich vyučovacích metód stimulujú zvedavosť, nadšenie a túžbu po poznaní.

Materiálno-technické vybavenie školských dielní, odborných učební, laboratórií je v mnohých prípadoch doplnené o výpočtovú techniku, prístup k internetu, videotutoriály a simulačný softvér, ktoré môžu slúžiť ako podpora pri výučbe a rozvíjaní odborných kompetencií.

V minulosti dominovalo vo vyučovaní dogmatické poňatie edukácie, ktoré neskôr nahradilo tradičné vyučovanie, stále prítomné v školách. Podľa Tureka (2014) je hlavnou charakteristikou tradičného vyučovania prenos poznatkov od učiteľa k žiakovi v podobe hotového, uzavretého a definitívneho obsahu. Pre generáciu ALFA nie je tradičné vyučovanie, často označované aj ako výkladovo-ilustratívne, veľmi vyhovujúce. Inými slovami, „tradičné vyučovanie nemôže plne zabezpečiť prípravu mládeže na život v 21. storočí, ktorý sa bude vyznačovať ešte rýchlejšími zmenami, ako je tomu v súčasnosti“ (Albert, 2002, s. 153).

Pri pravidelnom predkladaní predpripraveného učiva a sústredení sa na riešenie typických školských úloh môže dôjsť k zníženiu aktivity medzi žiakmi. Takýto prístup vedie k automatizovanému učeniu, ktoré sa sústreďuje len na reprodukovanie znalostí. Keď sa žiaci stretnú s netypickou úlohou, ktorá presahuje rámec bežne riešených príkladov, žiaci neraz reagujú vyhýbavo a očakávajú učiteľovu pomoc tvrdeniami, ako „To nevieme, to sme sa neučili. Ukážete nám to?“ Je dôležité, aby sa žiaci viac zapájali do samostatného učenia, skúmania a aktívneho objavovania nových poznatkov.

Na zabezpečenie kvalifikácie absolventov schopných efektívne reagovať na požiadavky trhu práce je potrebné zvyšovať kvalitu a efektívnosť vzdelávacieho procesu prostredníctvom primeraného výberu pedagogických postupov. Moderná didaktika dnes ponúka širokú paletu inšpiratívnych a efektívnych vyučovacích stratégií, metód a organizačných foriem, ktoré môžu výrazne obohatiť proces výučby a zamerať sa tak na podporu a rozvoj kritického myslenia i tvorivosti žiakov. Implementovaním moderných koncepcií do vyučovacieho procesu, efektívnosťou vzdelávania i zvyšovaním vnútornej motivácie vychováme absolventa, ktorý bude v budúcnosti schopný samostatne si naštudovať a získať nové poznatky, a tak rýchlo i pohotovo zareagovať na neustály vývoj moderných technológií v súčasnosti i budúcnosti. Podľa Průchu (2020) „pôsobenie motivácie k vyučovaniu sa všeobecne považuje za podstatnú podmienku efektívneho školského vzdelávania. Podľa niektorých odborníkov je vonkajšia motivácia žiakov zo strany učiteľov častokrát nepostačujúca, lebo nevedie k dosahovaniu úspešnosti vo vzdelávaní u všetkých žiakov. Problém je v tom, že školské kurikulá obsahujú časti vzdelávacích obsahov rozčlenených do jednotlivých predmetov či odborov a učitelia nemôžu zaistiť záujem a motiváciu žiakov vo všetkých predmetoch“ (Průcha, 2020, s. 95).

V súčasnosti, keď sú súčasťou života žiakov moderné technológie, počítače, smartfóny a neustály prístup k internetu, nestačí, ak učiteľ venuje pozornosť iba správnemu výberu vyučovacej metódy. Rovnako dôležitá je aj vhodne zvolená organizačná forma vyučovania. Moderný edukačný proces by mal byť flexibilný, variabilný a schopný reagovať na meniace sa podmienky v spoločnosti aj v školskom prostredí. Spolu s efektívnym spôsobom sprístupňovania učebných materiálov, ako sú digitálne zdroje, interaktívne cvičenia, videá či online platformy, dokáže významne podporiť a obohatiť celé vyučovanie. Takéto prepojenie klasickej výučby s digitálnymi nástrojmi prispieva nielen k väčšej pestrosti vo vyučovaní, ale aj k rozvoju digitálnej gramotnosti a samostatnosti žiakov.

Skúsený učiteľ si zvolí najvhodnejšiu vyučovaciu metódu podľa charakteru vyučovaného predmetu, tematického celku, konkrétneho učiva, stanovených cieľov, dostupného technického vybavenia, ako aj schopností a potrieb žiakov. Striedanie a kombinovanie rôznych metód môže výrazne prispieť k zvýšeniu kvality a účinnosti vyučovania.

Podľa Zelinu (2011) je zaujímavým návodom, ktorý podporuje a rozvíja u žiakov kritické myslenie, tvorivosť, ich aktívnu účasť a efektívne učenie je univerzálny heuristický návod D.I.T.O.R. Pri tomto návode dochádza k rozvoju osobnosti žiakov v oblasti