Metodický návrh integrácie digitálneho well-being detoxu

Základné školy v súčasnosti čelia novým výzvam vyplývajúcim z nadmernej digitalizácie a intenzívneho používania sociálnych sietí medzi žiakmi, čo nepriaznivo zasahuje ich kognitívne schopnosti, koncentráciu aj celkovú emocionálnu stabilitu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je nevyhnutné zaviesť do vyučovacieho procesu metodiku tzv. digitálneho detoxu, resp. digitálneho minimalizmu, ktorá umožní žiakom lepšie regulovať svoje digitálne návyky, znižovať dočasné prekážky v učení a podporovať ich schopnosť orientovať sa na kvalitné vzdelávanie a osobný rozvoj (TASR, 2022). Vychádzame z poznatkov o vplyve digitálnych technológií na schopnosť sústredenia a z analýz modernej literatúry o digitálnej hygiene, kognitívnej neuroplasticite a fenoméne FOMO (Rymar et al., 2025; Chen, Wang, 2021). 

Teoretické východiská

Vzdelávací proces a kognitívne funkcie sú úzko previazané (Barnová a kol., 2019; Lajčin a kol., 2020). Moderné výskumy dokazujú, že nadmerné používanie sociálnych sietí vedie k preťaženosti informačným obsahom, zvyšuje úroveň stresu a vedie k znižovaniu schopnosti dlhodobého sústredenia. Z hľadiska rozvoja triedy je podľa Homolovej (2022) kľúčová primárna prevencia a budovanie vzťahov už od začiatku dňa, nie až následné riešenie vzniknutých patologických javov. Štúdia zameraná na využitie herných technológií v telesnej výchove pre mladších školákov preukázala, že systematické zapojenie aktívnych technológií do vyučovania môže zlepšiť produktivitu, stabilitu a rozsah pozornosti (Rymar et al., 2025).

Tabuľka 1 Porovnanie vyučovania s využívaním digitálnych technológií a vyučovania s digitálnym detoxom

V tabuľke sú uvedené kľúčové výhody implementácie digitálneho detoxu a demonštrujú sa možné rozdiely medzi digitálnym maximalizmom a minimalizmom (Rymar et al., 2025; Chen, Wang, 2021).

Dopamínový systém a FOMO

Digitálna stimulácia spôsobená neustálymi notifikáciami, interakciou so sociálnymi sieťami alebo videoobsahom aktivuje dopamínový systém mozgu, čo vedie k pocitom uspokojenia a vzniku návykov. „Ich mechanizmus je postavený na okamžitej spätnej väzbe a neustálej prítomnosti publika, ktoré spravidla reaguje rýchlejšie na emotívny než na racionálny obsah“ (Brisudová, 2025, s. 5). Tento jav, známy aj ako FOMO (Fear of Missing Out), môže spôsobovať, že žiaci trávia viac času vo virtuálnom prostredí na úkor reálnych interakcií a sústredenia na vyučovacie aktivity (Chen, Wang, 2021; Mojra.sk, 2024).

Mechanizmus vzniku závislosti je úzko spätý s tzv. systémom odmeny. Podľa Kussa a Griffithsa (2011) vyvoláva online interakcia uvoľňovanie dopamínu v nucleus accumbens, čo u detí a adolescentov vedie k silnej túžbe po opakovanej stimulácii.

Neuroplasticita a digitálna hygiena

Neuroplasticita predstavuje schopnosť mozgu meniť svoje štruktúry a funkcie v reakcii na vonkajšie podnety. Zmeny v mozgu prebiehajú neustále, neuroplasticita zabezpečuje, že naše schopnosti, správanie a poznatky sa môžu v čase vyvíjať (Hrobková, Jablonský 2025). Zavedenie pravidiel digitálnej hygieny, čiže obmedzenie času stráveného na digitálnych zariadeniach a zabezpečenie pravidelných „offline“ prestávok, môže podporiť zdravšiu rovnováhu medzi digitálnou a reálnou aktivitou (Chen, Wang, 2021). Ako uvádza Carr (2011), internetové prostredie podporuje skôr povrchné skenovanie informácií než ich hlboké spracovanie, čo priamo ovplyvňuje plasticitu neurónových sietí zodpovedných za dlhodobú pamäť. Nadmerná konzumácia digitálneho obsahu vedie k oslabeniu kognitívnej kontroly a schopnosti filtrovať irelevantné podnety (Small, Vorgan, 2008).

Ciele návrhu implementácie digitálneho detoxu na školách

Hlavným cieľom zavedenia digitálneho detoxu do vyučovacieho procesu je znížiť negatívny vplyv nadmerného používania digitálnych zariadení na kognitívne a psychosociálne funkcie žiakov (Vysoké školy, 2022). Medzi špecifické ciele patria:

• Zlepšenie pozornosti a koncentrácie – zavedením pravidelných digitálnych prestávok a rit