Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Manažérska etika – model etického rozhodovania vedúceho zamestnanca

Dátum: Autor/i: Mgr. Lukáš Srnka Rubrika: Prevencia, tímové aktivity

V článku poukážeme na dôležitosť manažérskej etiky vo vzťahu k zodpovednosti vedúceho zamestnanca (riaditeľa, zástupcu riaditeľa, vedúceho metodického orgánu školy), ku kreovaniu jeho vlastnej osobnosti, vo vzťahu k organizácii, v ktorej pôsobí a k jej zamestnancom. Vychádzame z teoretických východísk etiky, ale upriamujeme pozornosť na manažérsku etiku ako subdisciplínu etiky. Objasňujeme základné pojmy, vymedzujeme hranice a definujeme vzťahy, v ktorých sa kreuje vzťah manažérskej etiky v osobnosti vedúceho zamestnanca. Analyzujeme nástroje k formovaniu etického správania sa a rozhodovania. Práca vychádza z vlastnej analýzy riešenia etických problémov v praxi riaditeľa školy.

Naša prítomnosť je poznamenaná dynamickými zmenami, ktoré prebiehajú v politickom, ekonomickom a sociálnom živote spoločnosti. Tieto zmeny sa dotýkajú každého jednotlivca. Práve dynamika nám pomáha lepšie si uvedomovať zmenu vzťahov, hodnôt a hodnotových orientácií človeka dotknutého dobou. Dnes už nepochybujeme o tom, že etika a jej využívanie v riadiacej praxi je nevyhnutnou súčasťou manažovania školy. Etika prispieva k dodržiavaniu morálnych zásad, ale aj k profesionalite vedúceho zamestnanca. Etické správanie sa neprejavuje iba v tom, že sme čestní a správame sa poctivo. Pôsobí aj na ostatných tak, že nám môžu dôverovať, že ich dokážeme motivovať a vytvárať spolupracujúce prostredie.

Etiku možno chápať ako praktickú vedu, ktorá skúma ľudské morálne konanie. Na ňu nadväzuje aplikovaná etika, ktorá sa zameriava na skúmanie morálky v špecifických podmienkach spoločenskej praxe. Manažérska etika ako subdisciplína etiky kriticky reflektuje etické otázky. Má dva aspekty - individuálny aspekt (etiku manažéra ako profesijnú etiku) a inštitucionálny aspekt (etika manažmentu ako štruktúry, systému riadenia). Praxou sa tieto dva aspekty prelínajú a vzájomne sa dopĺňajú. Manažér je konkrétna osoba, subjekt individuálneho mravného konania, preto je manažérska etika profesijne aplikovanou normatívnou etikou. Podľa Bednára (2019) jadrom manažérskej etiky je činnosť - rozhodovanie a riadenie. Pre manažovanie procesov riadenia je v prípade manažéra dôležitá jeho osobnosť a charakter, jeho intelektuálna, sociálna, emocionálna a morálna inteligencia. Podľa Janotovej (2005) do popredia u manažéra vystupuje jeho schopnosť sebereflexie (sebakontrola a sebaregulácia) a normatívna orientácia k ďalším ľuďom v organizácii.

Manažérska etika je komplexom normatívneho riadenia. Systém sa spája v jeden komplexný celok, v ktorom sú dôležité ciele manažmentu, flexibilný a efektívny systém motivácie, systém riadenia kvality, aj funkčné vnútropodnikové systémy (Bednár, 2019).

Manažérska etika je interdisciplinárna, má svoje metodologické východiská vyskladané z vednej disciplíny:

  • manažmentu - ponúka v praxi nástroje, metódy a metodologické postupy, ktoré fungujú, prinášajú efekt, sú rýchlo a jasne uchopiteľné a kvantifikovateľné ako: exaktné metódy, heuristické metódy, tradičné metódy, expertné metódy,
  • etiky - sú to filozofické nástroje (indukcia, dedukcia, abstrakcia a pod.), kvantitatívne (dotazník a pod.), kvalitatívne (pozorovanie a pod.) [Bednár, 2019].

Zodpovednosť a spravodlivosť v kontexte manažérskej etiky

Východiskom pri rozhodovaniach vedúceho zamestnanca by malo byť dodržiavanie základných ľudských práv, ich rešpektovanie a ochrana. Zodpovednosť možno považovať za základný etický princíp manažérskej etiky, ktorý je determinovaný nasledujúcimi faktormi:

  • riešením každodenných problémov,
  • rozporom medzi zodpovednosťou manažéra a bežného občana,
  • rozhodovaním sa o akceptácii spoločenskej zodpovednosti.

Spravodlivosť v kontexte manažérskej etiky prebieha v troch rovinách:

  1. Spravodlivosť spoločenského styku - dotýka vzťahov osôb a skupín osôb medzi sebou navzájom. V našom prípade posudzujeme napr. zamestnancov školy, pedagógov, žiakov a rodičov. V školskom prostredí je to forma plnenia záväzkov, ktoré vychádzajú zo školských noriem a pravidiel, pričom majú charakter vzájomnosti, prijateľnosti a umiernenosti.
  2. Spravodlivosť legislatívnych noriem - prioritne rieši vzťah osôb a skupín ľudí s cieľom garantovať všeobecné dobro. Celý vzťah je založený na zmysle pre spoločenské záujmy a ochote prispievať k všeobecnému dobru prostredníctvom toho, čo prikazujú spomínané legislatívne predpisy.
  3. Spravodlivosť rozdeľovania - vníma spravodlivosť vo vzťahu celku k jednotlivcom a skupinám. V jednoduchosti vysvetľuje možnosť participácie zamestnanca školy na tvorbe vnútorných školských normatívov (Plátková, 2008).

Proces etického rozhodovania

Pri etickom rozhodovaní je dôležitý proces. Charakter procesu spočíva v cyklickom opakovaní jednotlivých fáz: iniciatíva, stratégia, rozhodovanie, nariadenie, kontrola. Jednou z najdôležitejších častí je práve proces rozhodovania. V ňom rozlišujeme procedurálnu (formálno-logickú) a vecnú stránku. V rámci procedurálnej stránky je dôležité mať informácie.

Proces etického rozhodovania pozná päť všeobecných krokov:

  • vyhodnotiť rozhodnutie vo vzťahu k normám a mravom spoločnosti,
  • vyhodnotiť každé rozhodnutie s ohľadom na obecné morálne štandardy, napr. slušnosť, čestnosť, úcta, pravdivosť.
  • vyhodnotiť rozhodnutia vo vzťahu k svedomiu,
  • riešenie by malo prejsť tzv. precedentným testom - zamyslenie sa nad následkami so zreteľom na etický rozmer (prinášať dobro, slúžiť ako vzor pre ďalšie rozhodnutia),
  • riešenie by malo prejsť te
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk