Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Kultúra prostredia v materskej škole (1.)

Dátum: Rubrika: Kultúra školy Zo seriálu: Kultúra prostredia v materskej škole

Článok prináša teoretické poznatky z oblasti kultúry najprv vo všeobecnosti. Následne rozpracováva tému so zameraním na kultúru školského prostredia. Jedna kapitola sa venuje kultúre materskej školy. Dotýka sa aj faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Rozpracúva témy ako kultúra školy, jej klíma, riadenie, sociálne vzťahy a hodnoty školy nielen v oblasti teoretickej, ale aj prostredníctvom prelínania teoretických poznatkov s praxou.

Pojem kultúra

Pojem kultúra, s ktorým sa stretávame takmer denne, má viac možností vysvetlenia. V bežnej reči sa zjednodušene dá povedať, že sa ním označujú ,,lepšie stránky života.“ Klemm, G. F. (citované podľa Soukupa, 2002) pojem kultúra definoval ako: „súhrn javov, ktoré sa prejavujú v mravoch, viere, vo formách zriadenia, ale aj vo vojne a umení...“.

V sociológii sa pojem kultúra chápe ako návod na spôsob života ľudského spoločenstva. V tejto súvislosti pod pojmom kultúra chápeme spôsob myslenia, spávania a činnosti ľudí. Na druhej strane je kultúrou aj istý druh sociálneho dedičstva. Možno povedať, že kultúra je zložitý celok, ktorý zahŕňa poznatky, názory, umenie, morálku, právo, obyčaje a iné schopnosti a návyky, získané človekom ako príslušníkom spoločnosti. 

Lutterfelds, W. (citované podľa Pola, 2006) definuje kultúru ako hľadanie podstaty: „...v duchovnej činnosti, ktorá nachádza svoj prejav v symbolických formách ľudského života, t. j. reči, mýtoch, umení, religiozite, vede, morálke, segmente reality, ktorý je pre človeka vychádzajúceho zo spoločnej skúsenosti a na základe jeho činnosti zmysluplný, vo výtvoroch, v ktorých sa realizuje a individuálne vzťahuje skutočne existujúca hodnota, v druhej prirodzenosti človeka, kde človek sám na svojej biologickej báze formy ľudského života, v procese a výsledkoch ľudskej práce, v ktorej človek optimalizuje svoju existenčnú istotu a zlepšuje podmienky života...“.

Dá sa povedať, že do pojmu kultúra sa zahrňuje všetko od správania, morálky, kultúrno-spoločenských inštitúcií. Človek cez prizmu svojej kultúry a svojich kultúrnych hodnôt hodnotí, čo sa mu javí ako pekné alebo škaredé, čo považuje za zábavné, spravodlivé alebo nespravodlivé, čestné alebo nečestné, pravdivé alebo nepravdivé. Nie vždy sa tieto pojmy u dvoch rôznych ľudí prelínajú. V tomto prípade nastáva konflikt, ktorý každá zo zúčastnených strán rieši na základe toho, kde sú jeho kultúrne a morálne hodnoty. Veľmi často sa preto v praxi stáva, že ľudia konajú nečestne, v komunikácii s inými jednajú z pozície sily, alebo šíria nepravdy, či polopravdy o druhých.

Jednanie každého človeka je závislé od miery kultúry v jeho správaní a konaní.

Veľmi výstižne definoval kultúru Harbakus, Š.(citované podľa Pola 2010) prostredníctvom nasledujúcich spoločných zákonitostí kultúry. Kultúra:

  • je vždy odrazom ľudských dispozícií, myslenia a správania sa,
  • pôsobí na ľudské vedomie a podvedomie,
  • je kvalitatívna veličina, ktorá sa nedá exaktne vyjadriť, alebo kvalifikovať,
  • je produktom minulých činností a súčasne obmedzujúcim faktorom budúcich činností,
  • je zdieľaná, nie dojednávaná, nemožno ju meniť administratívne ani nariadením,
  • je poznateľná, niektoré javy sú nemerateľné, ale kultúra sa prejavuje navonok,
  • je extrémne zotrvačná,
  • je štruktúrovateľná a sama je súčasťou vyšších kultúr,
  • dlhodobo vžitá kultúra môže byť chápaná ako niečo samozrejmého, teda niečo, čo sa nachádza mimo rámec nášho snaženia.

V uvedených zákonitostiach je jasne formulované, že človek a jeho kultúra sú závislé od prírodného prostredia, medziľudských vzťahov a od korešpondencie týchto dvoch komponentov. Ovplyvňuje všetky oblasti ľudskej činnosti. V neposlednom rade výrazne ovplyvňuje aj výchovu a vzdelávanie, pretože aj tu sa stretávajú ľudia s rôznym stupňom kultúrnosti, s rôznym vystupovaním, správaním a morálnymi hodnotami.

Kultúra školy

Kultúra školy podobne ako kultúra akejkoľvek inej verejno-právnej inštitúcie v sebe združuje hodnoty a normy správania všetkých zúčastnených − od pedagogických, nepedagogických zamestnancov, cez žiakov až po rodičov.

Podľa Petersona, K. (1994) je: „kultúra školy jedinečná kvalita každej školy, ktorá ovplyvňuje to, ako sa ľudia správajú. Je to zložitá pavučina noriem, hodnôt, presvedčení, východísk, tradícií a rituálov, ktoré boli vytvorené v priebehu času učiteľmi, žiakmi, rodičmi, úradníkmi, ktorá riadi interakciu a spoločnú prácu na škole.“

Učiteľ sa vo svojej pedagogickej činnosti stretáva s  rodinnou kultúrou žiakov svojej školy, so sociologickou kultúrou každej triedy na škole ako aj s kultúrou školy, ktorá je vo veľkej miere ovplyvnená aj správaním sa vedúceho pracovníka. Z tohto pohľadu kultúru školy tvoria rodičia vychovávajúci svoje deti, každý žiak, či dieťa navštevujúce školu, či materskú školu, každá trieda, ktorá v škole je, ako aj každý jednotlivý pedagogický, či nepedagogický pracovník pôsobiaci v škole. Je na pedagogickom takte a schopnostiach každého učiteľa, ako uvedené zdanlivo veľmi odlišné javy dokáže spracovať v prospech všetkých účastníkov podieľajúcich sa na vytváraní kultúry školy.

Ouchi považuje za hlavný činiteľ kultúry školy dôveru. Pokiaľ v prostredí škôl nevládne atmosféra dôvery, potom je kultúra školy postavená na veľmi vratkých základoch. Dôveru možno dosiahnuť prostredníctvom vcítenia sa do problémov a činností ostatných pracovníkov a prostredníctvom vzájomnej spolupráce. Je samozrejmé, že v prostredí dnešných škôl s pomerne vysokým počtom učiteľov a nepedagogických pracovníkov je práve atmosféra dôvery to najťažšie. Ak sa ale raz dokáže vytvoriť, potom má takáto škola v mnohom uľahčenú prácu. Ako rodičia, tak aj deti, žiaci pri navštevovaní takéhoto prostredia vedia a cítia, aké sú vzťahy v škole, v materskej škole.

Učiteľ, ktorý pracuje v atmosfére dôvery podáva lepší pracovný výkon v porovnaní s tým, ktorý pracuje v atmosfére strachu a neustáleho očakávania negatívneho hodnotenia zo strany vedúceho zamestnanca, alebo kolegov.

Základným pilierom spolupráce je participácia na rozhodovaní školy. Dobré medziľudské vzťahy a dobrá interakcia všetkých účastníkov umožňuje postaviť neformálnu kontrolu práce, ktorá prispieva spätne ku kvalite vzdelávania a ovplyvňuje charakter školskej kultúry. Vedúci zamestnanec nemusí všetko robiť sám. Ak rozdelí prácu medzi ostatných učiteľov a deleguje právomoci, potom sa aj učitelia budú cítiť viac využití, podporí to ich snahu o spoluprácu a systém kontroly bude o to účinnejší. V tejto súvislosti si mnoho učiteľov zamieňa pojem spolupráce s pojmom donášanie.

Kým spolupráca s vedúcim zamestnancom na základe jasne stanovených pravidiel prinesie úspech, počúvanie donášačov zo strany vedúceho zamestnanca a následné ovplyvňovanie jeho rozhodnutí prináša skôr negatívnu odozvu nielen v kultúre, ale aj v klíme školy.

Spolupráca na základe rozdelenia kompetencií medzi pedagogickými, nepedagogickými zamestnancami prispieva k spravodlivému rozdeleniu odmien. V praxi sa stáva, že si učitelia, vedúci pracovníci, nepedagogickí zamestnanci vzájomne nedôverujú. Nastoliť v takýchto podmienkach atmosféru dôvery a dobrej spolupráce je následne veľmi ťažké, ak nie nemožné. Práca manažmentu školy je z tohto pohľadu nosným pilierom v kultúre školy. Práca učiteľa je z uvedeného hľadiska obmedzovaná nielen podmienkami, v ktorých pôsobí, ale je podmienená aj kultúrou, ktorá ovplyvňuje jeho, deti, či žiakov. Nezanedbateľné sú sociálne hodnoty, ktoré vyznáva učiteľ, ale aj žiaci. Každá škola, školské zariadenie si vytvára svoju hierarchiu, hodnoty, ktoré vyznáva, fixuje hodnotový systém.

Kultúra školy pozostáva podľa Garther Thurler (citované podľa Pol, 2006) zo vzájomne sa prelínajúcich aspektov:

  • miestny špecifický charakter kultúry vzdelávacieho systému a kategórie učiteľov, ktorí sú kvalifikačne spôsobilí pre danú školu,
  • vedomosti, hodnoty a normy, ktoré v danej škole existujú len v zjednodušenej forme.

Príklad:

Prax ukazuje, že riaditeľ nemá často možnosť ovplyvniť zloženie pedagogického zboru. Niektorí učitelia „dožívajú“, počítajú dni, kedy budú môcť odísť do dôchodku. Ďalším negatívnym fenoménom sú mladší učitelia, ktorí majú viacero zamestnaní a do školy si prídu oddýchnuť. Pre kolektív, ale aj pre deti, či žiakov títo učitelia nie sú prínosom. Ak navyše nerešpektuje svojho nadria

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk

Seriály