Portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov
ISSN 1339-925X

Online časopis

Komunikácia, komunikačný reťazec a komunikačné zručnosti v školách a školských zariadeniach

Dátum: Rubrika: Príklad z praxe Zo seriálu: Aktivity

Vyskúšajte našu 10-dňovú skúšobnú licenciu a získajte prístup k celému portálu zadarmo. Stačí sa bezplatne zaregistrovať.

Chcem prístup zdarma

Máte už predplatné? Prihláste sa.

V príspevku sa venujeme komunikácii, ktorej hlavným cieľom je vzájomné porozumenie a spolupráca v tíme. Opíšeme komunikačný reťazec, ktorý spája vysielač s prijímačom prostredníctvom komunikačného kanála a ktorý je východiskom pre porozumenie procesu komunikácie. Objasníme aktívnu a pasívnu rovinu komunikácie, vysvetlíme konštruktívnu a deštruktívnu rovinu komunikácie. Opíšeme kľúčové princípy aktívneho počúvania. Ponúkneme dôležité odporúčania pre zdravú a tvorivú komunikáciu a navrhneme aktivity vhodné pre posilnenie tímovej spolupráce.

Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Nie je to len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. Ak chceme našu komunikáciu označiť za efektívnu, musíme si s druhým partnerom v komunikácii porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V našom prípade správne porozumieť znamená správne pochopiť vysielané signály podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. Komunikovať (z lat. comunicare), znamená deliť sa, zverovať. Vyjadruje snahu o dorozumievanie sa, oznamovanie.

Komunikačný reťazec

Komunikácia z technického pohľadu je systém, tzv. komunikačný reťazec spájajúci vysielač s prijímačom prostredníctvom komunikačného kanálu.

Obr. 1: Shannon-Weaverov lineárny model

 

Zdroj: Tenkel 2013/2014

Model znázornený na obrázku (Shannon-Weaverov lineárny model) slúži ako východisko pre základné pochopenie princípu komunikácie. Pozostáva zo šiestich komponentov:

  1. Informačný zdroj – chce oznámiť správu. Môže ním byť človek (riaditeľ, učiteľ, dieťa, rodič), technické zariadenie.
  2. Správa –vytvorená na základe myšlienky, vnímania, pocitu, v ktorej je spracovaný informačný obsah.
  3. Kóder – mení správu do formy vhodnej pre prenos. Slúži k prispôsobeniu správy technickým parametrom prenosového kanála. V školskom prostredí ide napríklad o prispôsobenie formy komunikácie vzhľadom na prijímateľa. Je interpretovaná na základe dovtedajšieho prežívania a životných skúseností odosielateľa.
  4. Kanál – cez ktorý je správa prenesená.
  5. Dekodér – podľa zakódovania dekóduje správu do tvaru zrozumiteľného pre prijímateľa. Pracuje na báze dovtedajšieho prežívania a životných skúseností odosielateľa.
  6. Prijímač správy – môže ním byť človek (dieťa, rodič, učiteľ/kolega, riaditeľ a pod.) aj technické zariadenie.

Súčasťou modelu môžu byť aj:

  • Komunikačný šum – predstavuje skreslenie alebo poškodenie informácie pri prenose, v sociálnej komunikácii. Vzniká počas fázy kódovania – prenosu – dekódovania. Môže byť zdrojom konfliktu.
  • Spätná väzba – príjemca ňou dáva zdroju informáciu o výsledku komunikácie. Je významným prvkom na overenie, či zámer odosielateľa bol prijímateľom porozumený v správnej forme.

Schéma dvoch dimenzií komunikácie

„4 Ú“

Komunikácia sa môže odohrávať v dvoch rovinách. Podľa toho možno pozorovať 4 typológie správania, pre ktoré sú charakteristické určité prejavy (Labáth, V., 2016):

  • ústretovosť (aktívny a konštruktívny prístup) – prejavuje sa ako spolupráca, asertivita,
  • útok (aktívny a deštruktívny prístup) – prejavuje sa ako agresia, boj,
  • únik (pasívny a konštruktívny prístup) – prejavuje sa ako prispôsobenie sa, trpezlivosť,
  • úskok (pasívny a deštruktívny prístup) – prejavuje sa ako manipulácia, pasívna agresia.

  

Praktické cvičenie

SITUÁCIA
ODPOVEĎ
SPRÁVANIE
Identifikujte typológie správania na základe danej situácie a odpovede podľa 4 Ú schémy.
Zavolá vám kolega z práce, aby ste mu poradili vo finančnej transakcii.
„Rád by som ti pomohol, ale teraz nemám čas. Zavolám ti zajtra.“
 
Dohodnete sa s priateľom na večeru. Mešká pol hodiny a strašne sa ospravedlňuje.
„Ó Bože, konečne si tu. Ja tu už strašne hladujem. Dnes som nemal čas sa naobedovať, ale tebe je to samozrejme úplne jedno.“
 
Cítite sa v práci dostatočne úspešný, preto sa rozhodnete požiadať nadriadeného o zvýšenie platu.
„Rád by som s vami hovoril o vašom plate. Môžeme sa stretnúť, povedzme v piatok o 14-tej a viac sa o tom porozprávať?“
 
Narazíte na to, že žiak nemá domácu úlohu. Požiadate ho, aby vám priniesol žiacku knižku, nakoľko mu musíte dať zápis pre rodiča.
„Zoberte si tú hlúpu žiacku knižku. Si myslíte, že mojich rodičov nejaká trápna poznámka zaujíma?“
 
Požiadal vás kolega, aby ste mu zo skladu priniesli balík kried. Miesto kriedy ste však omylom priniesli farbičky.
„Ako toto ty voláš? Farbičko-kriedy? No sú to kriedy? Spamätaj sa láskavo!“
 

 

Komunikačné zručnosti a neutrálny jazyk

V komunikačnom procese využívame množstvo zručností. Ako odosielateľ využívame verbálne prostriedky (jazyk) a neverbálne prostriedky (reč tela). Ako prijímateľ uplatňujeme najmä prvky aktívneho počúvania, ktoré sa prejavujú verbálne (verifikačné otázky) a neverbálne (gestá, mimika). O intonácií, zrozumiteľnosti, jazykovom štýle a využívaní rôznych techník diskusií je k dispozícií množstvo odbornej literatúry. Zameriame sa na neutrálny jazyk. Jedná sa o jazyk, ktorý je objektívny, bez citového zafarbenia, nie je hodnotiaci, nenadržiava žiadnej strane (v prípade konfliktu). Jeho úlohou je popísať realitu, pocit, správanie. Možno ho spoznať ako pravdepodobnosť – „zdá sa mi“; „mám pocit“; „domnievam sa“ a pod. alebo tvrdenie spojené s verifikáciou – „Je to otázka spolupráce, áno?“

Citovo zafarbený jazyk
Neutrálny jazyk
„Je to veľmi zlé, že si vy dvaja nerozumiete.“
„Vidím, že si vy dvaja nerozumiete.“
„Stále musíte mať pravdu!“
„Zdá sa, že ste o tom silne presvedčený.“
„Si z Marsu alebo si taký hlúpy, že mi nerozumieš?“
„Domnievam sa, že si nerozumieme. Potrebuješ, aby som to povedal/a inak?“

Praktické cvičenie

Citovo zafarbený jazyk
Neutrálny jazyk
Premeňte nasledujúce výroky na neutrálne.
„Toto všetko Ti mám veriť?“
 
„Mal si si dávať pozor na to, čo hovoríš.“
 
„Ona sa úplne mýli.“
 
„Nechápem, že Ti to vadí.“
 
„Musíš sa mu prispôsobiť.“
 
„Nemôžete mu predsa skákať do reči, teraz konečne hovorí on.“
 

 Zručnosť uplatníme v komunikácii s rodičmi, v zborovniach, v kabinetoch a triedach. Zameriava sa na schopnosť premeniť sťažnosti na problémy.

Praktické cvičenie

Sťažnosť Neutrálny jazyk
Navrhnite premenu sťažnosti na problém s použitím neutrálneho jazyka.
Na hodiny chodí stále neskoro. Vždy keď sa naňho počas vyučovania pozriem, pozerá niekam inam alebo leží na lavici. Keď sa ho niečo opýtam, nevie, kde je sever. Nikdy nezodvihne ruku, aby iniciatívne odpovedal. Mám pocit, že mi to robí naschvál.  
Učiteľka si na mňa zasadla. Keď vojde do triedy, vždy kontroluje len mňa, keď sa vrátim o minútu neskôr z prestávky, lebo som bol pomôcť s knihami do kabinetu učiteľke z predchádzajúcej hodiny, už sa vypytuje, kde sa zase flákam. Na hodine rozpráva strašne rýchlo, nemám priestor sa ani nič opýtať.  

Ako vieme, že sme aktívnym poslucháčom?

  • Sme tu a teraz pre partnera – nerozmýšľame, čo ďalšie chceme povedať.
  • Udržujeme očný kontakt – nepozeráme do zeme, ale taktiež nie nezdravo bez mrknutia.
  • Neverbálne vyjadrujeme porozumenie – prikyvujeme hlavou, resp. sa usmievame.
  • Kladieme verifikačné otázky – overujeme si, či sme správne porozumeli danej informácii.
  • Dokážeme zhrnúť najdôležitejšie myšlienky – sumarizujeme povedané.
  • Povzbudzujeme partnera – dávame najavo svoj záujem o hovorené.
  • Nehodnotíme – pokiaľ nás k tomu partner nevyzve, neodsudzujeme, neradíme.
  • Neodvádzame pozornosť na seba.

Odporúčania pre podporu komunikácie a spolupráce

  • Pokladajme otvorené otázky – Otázky s otvoreným koncom pomáhajú myslieť mimo zaužívané odpovede. Počas školského dňa žiaci často odpovedajú na uzavreté otázky. Zapojenie skutočného myslenia je pomerne minimálne a existuje iba jedna správna odpoveď. Ak sa však pýtate: „Ako by ste sa zachovali vy ako partizán počas vojny?“ bude si to vyžadovať nielen znalosť podmienok, ale aj kreatívne premýšľanie o riešení tejto výzvy.
  • Zaveďme diskusné príležitosti – Učitelia, ktorí pravidelne vedú žiacke diskusie v triede, dávajú žiakom príležitosť na premýšľanie. V ideálnom prípade učiteľ položí otázku s otvoreným koncom, aby rozhýbal skupinu. Následne podporuje diskusiu s výzvami. Tieto výzvy posilnia žiakov k ďalšiemu premýšľaniu.
  • „Čo ťa viedlo k tejto myšlienke?“
  • „Kto prepojí to, čo povedal Tomáš so Zuzaniným nápadom?“
  • „Porovnajte Zuzanin nápad so Samovými myšlienkami.“

Model tvorivosti – Ako učitelia sme zodpovední za modelovanie situácie, účasť na otvorených diskusiách, tvorivej aktivite s Legom alebo rolovej hre so žiakmi.

Urobme kreatívne myslenie viditeľnejšie – Projekt Zero od Harvard Graduate School of Education skúmal hodnotu zviditeľnenia kreatívneho myslenia žiakov. Ak žiaci výsledky kreatívneho myslenia iných vidia, sú na jednej strane vystavení novým spôsobom myslenia a na strane druhej sú posilnení, aby zdokumentovali vlastné myslenie. Zároveň tak majú možnosť podporovať kultúru myslenia v triedach a školách.

Chváľme myslenie „out of the box“ – Ocenenie človeka, keď prejavuje tvorivosť, je kľúčovou súčasťou rozvoja kultúry, v ktorej sa kreativita oceňuje a podporuje. Namiesto zamerania sa na konkrétnu matematickú odpoveď, nechajme žiaka ukázať, ako sa k nej dopracoval a odmeňme nový spôsob myslenia.

Určme ciele, nie proces – Namiesto prehnaných zadaní, nechajme žiakom priestor, aby rozmýšľali nad cestou, ako dosiahnuť konečný cieľ. Učitelia často myslia na postup, ktorý by mali študenti absolvovať, aby dokončili projekt. Čo keby to zostalo na každom študentovi, ako ho dosiahne?

Každý z nás dennodenne prichádza do kontaktu s ľuďmi. Kým niektorí nás len tak míňajú, s inými sme nútení zotrvať v jednom fungujúcom celku. V zborovniach či v triedach, základom priaznivej klímy je spolupráca. Čím rôznorodejšie osobnosti sa v jednom tíme objavia, tým môže byť komplikovanejšie zabezpečiť spoluprácu. Rovnako však platí, že výsledok stojí za to!

Aktivity na posilnenie spolupráce v tíme

Každý z nás dennodenne prichádza do kontaktu s ľuďmi. Kým niektorí nás len tak míňajú, s inými sme nútení zotrvať v jednom fungujúcom celku. V zborovniach či v triedach, základom priaznivej klímy je spolupráca. Čím rôznorodejšie osobnosti sa v jednom tíme objavia, tým môže byť komplikovanejšie zabezpečiť spoluprácu. Rovnako však platí, že výsledok stojí za to! Ponúkame niekoľko tipov na aktivity, ktoré nám pomôžu posilniť spoluprácu v tímoch.

Otoč papier

  • Pomôcky: baliaci papier
  • Zadanie: Ak sa chystáte spájať veľkú skupinu žiakov, navrhujeme vytvoriť podskupiny s približne 4-5 členmi. Každá dostane rovnako veľký kus baliaceho papiera, na ktorý sa všetci zo skupiny postavia. Úlohou skupiny je prevrátiť na druhú stranu papier tak, aby nik z neho nezostúpil na zem. 
  • Reflexia: Akú stratégiu ste zvolili? Museli ste veľa diskutovať alebo bola vo vašej skupine tendencia počúvať jedného vedúceho? Súhlasil každý s navrhnutým spôsobom riešenia? Ak nie, ako ste s tým pracovali? Čo z tohto si môžete vziať do svojich bežných dní?

Najstabilnejšia a najvyššia

  • Pomôcky: papiere (môžu byť aj tvrdé a farebné), lepiace pásky, špagát, ceruzky/perá/farbičky, štipce
  • Zadanie: Vytvorte aspoň 5-členné tímy. Zadajte alebo ponúknite losovanie o to, kto bude v tíme pracovať na pozícii riaditeľa, dizajnéra, robotníkov a pozorovateľa. Úlohou riaditeľa bude rozhodovať o celkovom postupe (ako a čo sa urobí). Úlohou dizajnéra, ako to bude vyzerať. Robotníci budú pracovať podľa zadania riaditeľa a dizajnéra (budú lepiť, strihať a pod.). Pozorovateľ zaznamenáva celý proces. Úlohou tímu je zostaviť vežu, ktorá bude najvyššia a najstabilnejšia zároveň. Podporte v tímoch tvorivosť. Po uplynutí času dajte 2 minúty na prezentáciu každému tímu a potom zostavte porotu - z každého tímu vyberte jedného zástupcu. Porota bude rozhodovať o poradí jednotlivých veží.
  • Poznámka: Na túto aktivitu budete potrebovať cca 30 minút na zostavenie veží a 10 minút na prezentáciu a rozhodnutie. Odporúčame, aby tímy pracovali v oddelených miestnostiach.
  • Otázky pre pozorovateľa: Ako sa zhostil riaditeľ, dizajnér a robotníci svojich pozícii? Boli viditeľné snahy o prekročenie právomocí? Ako komunikovali? Zamerali sa skôr na cieľ alebo na spokojnosť každého? Ako postupovali, keď mali rozdielne názory? Ako si poradili s časovým tlakom?

Abeceda

  • Zadanie: Skupina ostane v jednom celku. Úlohou skupiny je povedať celú abecedu tak, aby v jednom momente hovoril jedno písmeno len jeden človek. Nemôžu sa však dopredu dohodnúť na spôsobe, ani poradí. Ak sa stane, že písmeno povedia dvaja naraz, ide abeceda odznovu.
  • Reflexia: Čo ste museli pri tejto aktivite najviac využívať? Ako ste sa cítili, keď ste museli ísť odznovu?

Skok sem, skok tam

  • Zadanie: Táto aktivita je fyzicky náročnejšia, ale veľmi zábavná. Postavte sa všetci, vytvorte kruh, chyťte sa za ruky. Určite jedného inštruktora, ktorého úlohou bude dávať jednoduché pokyny skupine – skočiť doľava, skočiť doprava, skočiť dovnútra, skočiť von z kruhu. V prvom kole inštruktor povie príkaz, skupina ho vykoná a počas toho nahlas zopakuje, čo inštruktor povedal (inštruktor povie „skoč dnu“, skupina skočí dovnútra a povie „skoč dnu“). V druhom kole inštruktor povie príkaz, skupina urobí opak, ale zopakuje nahlas rovnaký príkaz (inštruktor povie „skoč dnu“, skupina skočí von a zopakuje „skoč dnu“). V treťom kole inštruktor povie príkaz, skupina ho vykoná, ale povie opak (inštruktor povie „skoč dnu“, skupina skočí dnu, ale povie „skoč von“).
  • Reflexia: Ako sa vám podarilo naplniť príkazy inštruktora? Na čo ste sa najviac museli sústrediť počas aktivity? Kde sa prejavila spolupráca?

Zmena tvaru

  • Pomôcky: lano alebo špagát
  • Zadanie: Rozdeľte sa na skupiny minimálne 5, maximálne 10 ľudí. Každá skupina vytvorí kruh a dostane zviazaný špagát dostatočne veľký pre celú skupinu, položí ho na zem. Každý si zatvorí oči, následne urobí 3 kroky dozadu. Inštruktor vyhlási: „Čas na zmenu, vytvorte ..... (kruh, štvorec, šesťuholník, atď.)“. Skupina má 30 sekúnd na to, aby sa vrátila k špagátu, vzala ho a vytvorila zadaný tvar. Použiť môžu len svoje hlasy.              
  • Reflexia: Ako ste sa chopili úlohy? Dokázali ste pomocou hlasového navigovania zostaviť želaný tvar? Čo ste museli urobiť, aby ste dokázali splniť úlohu? Ako prebiehala komunikácia?

Pitfall

  • Pomôcky: obrus a tenisovú loptičku
  • Zadanie: Na túto aktivitu je potrebné sa vopred pripraviť. V obruse vystrihnite niekoľko dier väčších ako tenisová loptička (vyhnite sa ale miestu presne v strede obrusu). Potom vyznačte hrubou fixkou niekoľko dobre viditeľných krížikov (Xiek) na celej ploche obrusu. Úlohou tímu potom  bude vziať obrus a pomocou spolupráce dostať loptičku cez všetky krížiky tak, aby im pri tom nespadla do niektorej z dier.
  • Reflexia: Podarilo sa vám splniť zadanú úlohu? Ako sa prejavovala spolupráca medzi vami?

Stratená polovička

  • Čo budete potrebovať: kartičky z tvrdého papiera (cca 3x5 cm), lepiacu pásku, pero/fixky
  • Čo budete robiť: Pred samotnou aktivitou je potrebné si pripraviť karty. Najprv si urobte zoznam párov, ktoré všeobecne k sebe patria v školskom prostredí (ceruzka/guma, zošiť/pero, lavica/stolička a pod.). Následne po jednom pojmy zo zoznamu prepíšte na karty z tvrdého papiera. Karty potom budú nalepené na chrbte hráčov. Úlohou je, aby každý našiel svoju stratenú polovičku. Keď sa tak stane, dvojice sa posadia na miesto a v rozhovore sa pokúsia nájsť 3 veci, ktoré majú ako ľudia/učitelia/žiaci spoločné.
  • Reflexia: čo nové ste sa o svojom partnerovi dozvedeli?

LITERATÚRA:

  1. HERÉNYIOVÁ, G.; MARTINČEKOVÁ, I. 2015. Rozvoj komunikačných zručností. MPC, Bratislava. IBSN 978-80-565-1010-0. Dostupné na: mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/herenyiova_martincekova___rozvoj.pdf.
  2. DROZDOVÁ, M.; MIKUŠ, Ľ.; PALÚCH, P. 2015. Komunikačné technológie. Dostupné na: data.kemt.fei.tuke.sk/KomunikacnaTechnika1/prednasky.
  3. LABÁTH, V. 2016. Konflikty, komunikácia, mediácia. Dostupné na internete: www.ja-sr.sk/files/Konflikty_komunikacia_mediacia_probacia.pdf.
  4. BIELESZOVÁ, D. 2017. Školská a rovesnícka mediácia – riešenie konfliktov v školách a školských zariadeniach. Wolters Kluwer : Bratislava. ISBN 978-80-8168-735-8.
  5. DWECK, C. 2015. Nastavenie mysle. Nová psychológia úspechu.  Citadella. ISBN 978-80-89628-93-3


Diskusia - Počet príspevkov: 0

Odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky pošlite na direktor@wolterskluwer.sk